Charles David Walker
| Charles David Walker | |
| Astronaut NASA | |
 | |
| Št. príslušnosť | USA |
|---|---|
| Narodenie | 29. august 1948 (76 rokov) Bedford, Indiana, USA |
| Predchádzajúce zamestnanie | inžinier |
| Čas vo vesmíre | 14 dní 20 hodín 20 minút |
| Kozmonaut od | 1978 |
| Misie | STS-41-D, STS-51-D, STS-61-B |
| Znaky misií |    |
| Kozmonaut do | 1986 |
Charles David "Charlie" Walker (* 29. august 1948, Bedford Indiana, USA) je bývalý americký astronaut. Účastník troch letov na raketoplánoch.[1]
Život
Narodil sa v Bedforde, štát Indiana. Je ženatý so Susan Y. Flowersovou z Missouri. Majú dcéru Catherine. Vo voľnom čase sa zaujíma o fotografovanie, beh, turistiku, prístrojové potápanie, bonsaje a zbiera knihy o vesmíre.
Štúdium
V roku 1966 vyštudoval na Bedford High School a v roku 1971 získal titul bakalára v leteckom a kozmickom inžinierstve na Purdue University.
Kariéra
Po získaní titulu na Purdue University pracoval ako civilný technický inžinier, pozemný akvizičný špecialista a hasič lesných požiarov. Súbežne bol dizajnérom v leteckej spoločnosti Bendix, kde pracoval na aerodynamických analýzach, dizajne subsystémov rakiet a letových testoch.
Prvýkrát sa neúspešne uchádzal o triedu astronauta v roku 1978. Potom sa prihlásil do novootvoreného programu pre nákladového špecialistu.[2] Od roku 1977 bol členom tímu v McDonnell Douglas ako testovací inžinier na zadnom pohonnom subsystéme pre Space Shuttle. Pripojil sa do tímu v spoločnosti Space Manufacturing, neskôr premenovaná na Electrophoresis Operations in Space - EOS ako jeden z jej pôvodných členov. Podieľa sa na patente pre McDonnell Douglas a vývoji zariadenia pre plynulú elektroforéznu produkciu (CFES).
Medzi rokmi 1979 až 1986 bol hlavným testovacím inžinierom a nákladovým špecialistom pre komercionalizácie projektov EOS v McDonnell Douglas. Vedeniu spoločnosti stále opakoval, že má záujem letieť do vesmíru. Túto možnosť dostal prvýkrát pri misii STS-41-D.
Dovtedy Walker viedol laboratórne testy EOS a operačný tím, ktorý vyvíjal biomedicínske produkty. Je zodpovedný aj za tréning posádok STS-4, STS-6, STS-7, a STS-8.
Ako externý poradca spolupracoval aj s komerčnými firmami Space Adventures, Deep Space Industries, a The Commercial Spaceflight Federation. Je autorom niekoľkých materiálov a kníh týkajúcich sa elektroforézy, vývoja vesmírnej techniky, komercionalizácie a vesmírnej histórie. Ako odborný prispievateľ bežne písal stĺpčeky v rôznych periodikách, magazínoch a iných publikáciách.
Svoju profesionálnu kariéru ukončil v roku 2005 ako sekčný riaditeľ v spoločnosti Boeing.[1][3] Odvtedy pôsobí ako konzultant, autor a lektor.
Pôsobenie pre NASA
Po ťažkostiach s komunikáciou s posádkou pre obsluhu zariadení CFES pri lete STS-4 spoločnosť McDonnell Douglas ponúkla Walkerovi letieť ako nákladový špecialista a vyriešiť tak problémy s experimentami CFES. V máji 1983 bol pridelený do misie STS-41-D.
Walkerov let bol zároveň vyvrcholením úsilia NASA, aby letel aj civilista (osoba mimo vládnych alebo vojenských inštitúcií). Jeho tréning pre kozmický let zahŕňal okrem iného aj lety na cvičnej stíhačke Northrop T-38 Talon a absolvovaním 40 parabolických letov. Neskôr sa vyjadril, že aj skrátený tréningový program pre „pracovných pasažierov“ dokáže pripraviť adeptov na kozmický let.[4]
Aj keď Walker veril, že misia 41-D bude jeho jediná, napokon štartoval ešte dvakrát (STS-51-D a STS-61-B) v rovnakej pozícii obsluhy CFES zariadenia a nákladového špecialistu.[5] Na palube raketoplánu vykonal niekoľko experimetov s rastom proteínových kryštálov a pôsobil ako testovací subjekt pre viacero lekárskych štúdií. Svoje skúsenosti odovzdával svojmu potenciálnemu následníkovi, Robertovi Woodovi, ktorý mal v rovnakej pozícii letieť s misiou STS-61-M v roku 1986. Tá však bola po katastrofe raketoplánu Challenger zrušená. Tým bolo ukončené aj pôsobenie raketoplánov ako nosičov pre komerčný náklad.[6]
Od roku 1986 Walker slúžil v rôznych študijných a hodnotiacich tímoch NASA, ako člen skupiny „NASA Microgravity Material Science Assessment“, výskumno-študijnej skupiny „Quick-is-Beautiful/Rapid Response“, operačného tímu pre ISS a komisie pre strategické plánovanie pre ISS. Pôsobil na viacerých paneloch NASA a podporoval iniciatívy pre vzdelávanie. Občas robil aj verejné vystúpenia či podpisové akcie v návštevnom komplexe Kennedy Space Center.
Ocenenia a úspechy
- patent na elektroforézny prístroj s plynulou kontrolou
- trikrát ocenený medailou „NASA Space Flight Medal“, 1984 a dvakrát v 1985
- čestné ocenenie štátu Indiana „Sagamore of the Wabash“ (november 1984)
- Čestný doktorát (DrSc.) zo St. Louis College of Pharmacy (1985)
- ocenenie „Aerospace Laurels Award“ z magazínu Aviation Week & Space Technology (1985)
- Lindbergova cena, Americký inštitút pre letectvo a kozmonautiku - sekcia v St. Louis (1986)
- skupinové ocenenie NASA ako konzultant pre roky 1987-1988 v sekcii „Space Station Operations Task Force“
- ocenenie „Engineering Astronaut Alumnus Award“, školy inžinierstva na Purdue University (september 1989)
- čestný titul „Kentucký plukovník“, udelený Spoločenstvom Kentucky (máj 1990)
Referencie
- ↑ a b Biographical Data Sheet – Charles D. "Charlie" Walker [online]. NASA Johnson Space Center Oral History Project, 2004-09-00, [cit. 2010-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ DUBBS, Chris; PAAT-DAHLSTROM, Emeline; WALKER, Charles D.. Realizing Tomorrow: The Path to Private Spaceflight. [s.l.] : University of Nebraska Press, 2011. ISBN 0-8032-1610-6. S. 70–75. (anglicky)
- ↑ McDonnell Douglas sa zlúčil s Boeingom v roku 1997.
- ↑ Engineer In Space (1984) [online]. . Dostupné online.
- ↑ Prevzaté z prepisu rozhovoru s Jennifer Ross-Nazzalovou z programu „NASA Johnson Space Center Oral History Project“ zo 17. marca 2005
- ↑ Prevzaté z prepisu rozhovoru so Sandrou Johnsonovou z programu „NASA Johnson Space Center Oral History Project“ zo 7. novembra 2006
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles David Walker
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charles David Walker na anglickej Wikipédii.