Kadmos (mytológia)

Kadmos (starogr. Κάδμος – Kadmos, lat. Cadmus) bol v gréckej mytológii syn sidonského kráľa Agénora a jeho manželky Télefassy – a teda Feničan. Stal sa zakladateľom Téb v Boiótii a ich prvým kráľom.

Keď Zeus uniesol Kadmovu sestru Európu, Kadmos a jeho štyria bratia sa ju vydali hľadať. Podľa otcovho príkazu sa bez nej nesmeli vrátiť domov. Bratia Foinix a Kilix po čase skončili s hľadaním a usadili sa v cudzine. Kadmos si išiel pre radu do Delf a prostredníctvom Pýtie sa dozvedel, že má hľadať kravu bez jarma s bielou škvrnou na čele a nasledovať ju. Tam, kde si táto krava ľahne nech založí hrad a mesto. Kravu našli, ale tá si nevybrala nové miesto práve najšťastnejšie, nebola tam voda. Kadmos poslal preto svojich druhov, aby išli vodu hľadať do blízkeho lesa. Prameň nakoniec našli v jaskyni, ale vodu si už nenabrali, lebo narazili na obrovského hada s dračou hlavou, ktorý ich roztrhal. Po márnom čakaní ich Kadmos išiel hľadať. Keď ich našiel, zistil, že sú mŕtvi a hada po ťažkom boji zabil. Ukázalo sa však neskôr, že had patril bohu Areovi.

Bohyňa Aténa prikázala Kadmovi, aby z hadej papule vytrhal dračie zuby a rozsial ich po poli. Z dračích zubov vyrástli potom bojovníci v plnej zbroji, vrhli sa v boji proti sebe a zabíjali sa navzájom až ich zostalo len päť najsilnejších. Tí položili zbrane a dali sa do Kadmových služieb. S nimi Kadmos vybudoval mesto Téby, s pevnosťou a mohutnými hradbami so siedmimi bránami. Z mužov postavil nepremožiteľné vojsko.

Sami olympskí bohovia vybrali Kadmovi za manželku krásnu Harmoniu, dcéru boha vojny Area a bohyne krásy a lásky Afrodity. Bohovia sa tiež zúčastnili svadby. Ale ich miláčikom sa Kadmos nestal: Ares mu nemohol zabudnúť, že zabil jeho posvätného hada. Rovnako bohyňa Artemis pre svoje mnohé spory s Afroditou pripravila Kadmovi rad utrpení: zabila mu vnuka Aktaióna, prišiel aj o svoje dcéry Semelé a Inó. Po tom všetkom sa Kadmos i s Harmoniou vysťahovali do Illyrie.

Kadmos dlho nerozumel nepriazni bohov, považoval sa za statočného aj spravodlivého kráľa, bohom hojne obetoval. Až si spomenul na zabitého hada a hovoril si, že mali bohovia radšej jeho na hada premeniť, než mu spôsobiť toľko utrpenia v rodine. A v rovnakom okamihu sa mu pretiahlo telo, zrástli sa mu nohy, jazyk sa mu rozštiepil a jeho volanie na Harmoniu už bolo len hadím syčaním. Tá prišla a vykríkla, prečo radšej nepremenili ju – a už sa aj stalo. Tak v podobe hadov skončili zakladatelia slávnych Téb.

Spomienka na tento mýtus sa uchoval až do súčasnosti v slovnom spojení "dračia sejba" dielu, ktoré prináša záhubu.

Kadmos a Harmonia už nemohli sledovať ďalšie zlé osudy svojich potomkov:

Syn Polydóros i jeho syn Labdakos zomreli predčasne, vnuk Laios bol nedospelý, nemohol sa teda ujať trónu, vlády sa ujal Nykteus. V tejto línii bol Polydórovým vnukom Oidipus
Dcéra Autonoé mala syna Aktaióna; ten nechtiac zbadal na love bohynu Artemis nahú, tá ho premenila na jeleňa, ktorého uštvali jeho vlastné psy
Dcéra Semelé, milenka najvyššieho boha Dia uhorela, ich syna Dionýza zverila do výchovy sestre Inó;
Dcéra Inó a jej manžel Athamas sa za výchovu Dionýza dočkali žiarlivej nenávisti bohyne Héry; tá zoslala na Athamanta šialenstvo, v ktorom zabil syna Learcha. Inó s druhým synom Melikertom sa zachránili pri skoku do mora, z Inó sa stala morská bohyňa s novým menom Leukothea; jej syn Melikertes sa nanovo nazýval Palaimón.
Dcéra Agaué v bakchantskej bláznivej opitosti zabila svojho syna Penthea.

Svadba Kadma a Harmonie je námetom opery Jeana-Baptistu Lullyho Cadmus et Hermione z roku 1673. Toto hudobné dielo je považované za prvú francúzsku operu.

Literatúra

Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
Publius Ovidius Naso, Premeny
Rudolf Mertlík, Staroveké báje a povesti
Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kadmos (mytológia)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kadmos na českej Wikipédii.