Noriľsk
| Noriľsk (rus. Норильск) | |||
| mesto | |||
 Noriľsk a okolie v lete
| |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Tajmýrsko | ||
| Okres | Krasnojarský kraj | ||
| Rieka | Noriľka, Jenisej | ||
| Nadmorská výška | 70 m n. m. | ||
| Súradnice | 69°20′S 88°13′V / 69,333°S 88,217°V | ||
| Najvyšší bod | Gora Gudčicha | ||
| - výška | 682 m n. m. | ||
| Rozloha | 4 519,64 km² (451 964 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 201 982 (2010) | ||
| Vznik | 1935 | ||
| Primátor | Sergej Šmakov | ||
| Časové pásmo | +7 | ||
| PSČ | 663300-663341 | ||
| Telefónna predvoľba | 3919 | ||
  Poloha mesta v Rusku
| |||
| Wikimedia Commons: Norilsk | |||
| Webová stránka: www.norilsk-city.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
.png)
.png)
Noriľsk (rus. Норильск) je mesto na Sibíri v ázijskej časti Ruska. Je druhým najväčším mestom ležiacim za severným polárnym kruhom na svete za Murmanskom. Leží v Tajmýrsku, na severe Krasnojarského kraja, ktorého je druhým najväčším sídlom (201 982 obyvateľov v roku 2010). Počet obyvateľov sa rapídne zvýšil v roku 2005 vďaka administratívnemu pripojeniu Talnachu a Kajerkanu; v pôvodnom Noriľsku žije okolo 130 000 ľudí.
Poloha
Noriľsk je najsevernejšie položené mesto s viac ako 100 000 obyvateľmi, nachádza sa za severným polárnym kruhom na okraji plošiny Putorana, ktorá je bohatá na nerastné suroviny (najväčšie zásoby niklu a jedny z najväčších zásob paládia, platiny a medi na svete). Medzi Talnachom a Noriľskom tečie rieka Noriľka, asi 80 km od Noriľsku tečie veľtok Jenisej. V meste Dudinka je vybudovaný prístav, slúžiaci najmä pre transport spracovaných kovov. Z Talnachu cez Noriľsk vedie do Dudinky železnica, ktorá nie je spojená so zvyškom ruskej siete. Uvažuje sa však o výstavbe prepojenia. Pri meste sa nachádzajú letiská Alykel a Valek.
História
Počiatok Noriľsku sa datuje do konca 20. rokov 19. storočia, keď na tu vznikli prvé usadlosti. Oficiálny rok osídlenia je však 1935, keď sa v Noriľsku vystavalo sídlo pre robotníkov ťažobného metalurgického komplexu a stal sa centrom Norillagu, jedného zo systému gulagov - pracovných táborov, ktorý sa tu nachádzal až do 22. augusta 1956. Status obce dostal až v roku 1939 a status mesta v roku 1953.
V roku 2001 bol do Noriľsku prístup cudzincom, okrem občanov Bieloruska zakázaný a pre vstup do mesta sú potrebné povolenia. Mesto napriek tomu nepatrí medzi uzavreté mestá (ZATO).
V roku 2005 boli k Noriľsku pričlenené blízke obce Talnach a Kajerkan.
Podnebie
Noriľsk je mesto postavené hlboko v tundre na permafroste. Priemerné teploty tu v zime dosahujú až -30 °C, pričom rekord je -60 °C. V lete teploty dosahujú 18 °C, hoci rekordná hodnota je 32 °C. Nemrzne tu len cez 4 letné mesiace. V priemere tu za rok spadne 315 mm zrážok.
Priemysel
V meste sa nachádza ťažobná spoločnosť MMC Norilsk Nickel, ktorá sa venuje ťažbe ťažkých kovov (hlavne niklu (približne 20% svetovej produkcie), paládia (35% svetovej produkcie), platiny (25%), kobaltu (10%) a medi (3,1%))[1][2] a uhlia z okolitých Noriľských hôr. Ťažobný priemysel však predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie.
Znečistenie ovzdušia
Pre ťažký ťažobný a metalurgický priemysel, ktorý zamestnáva takmer všetkých obyvateľov mesta a okolia, patrí Noriľsk medzi najznečistenejšie mestá na svete. Vo vzduchu sú veľké množstvá oxidu siričitého, fenolov a jemné častice ťažkých kovov. Ich koncentrácia vo vzduchu je taká veľká, že sa oplatí ťažiť usadené kovy na dne jazera, kam stekajú zrážky z okolia mesta. Desiatky kilometrov okolo mesta nerastú žiadne stromy. Odhaduje sa, že v Noriľsku sa vyprodukuje 1 až 2% z celkového znečistenia na svete. To má dopad aj na ľudí; priemerná dĺžka života je o 10 rokov kratšia ako vo zvyšku Ruska.
Expertíza na koncentráciu ťažkých kovov v rastlinách v okolí Noriľsku.[3]
| № | Oblasť odberu vzoriek | Druh rastliny | Ni | Cu | Zn | Cd | Pb |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Vodopád „Červené kamene“ | Brusnica | 17,2 | 19,7 | 13,2 | 0,0 | 0,0 |
| 2 | Vodopád „Červené kamene“ | Plávka | 15,02 | 39,54 | 82,59 | 0,0 | 0,0 |
| 3 | Sanatórium Valjok | Brusnica | 20,0 | 19,0 | 18,5 | 0,0 | 0,0 |
| 4 | Sanatórium Valjok | Čučoriedka | 16,6 | 21,0 | 9,1 | 0,0 | 0,0 |
| 5 | Sanatórium Valjok | Podpňovka | 160,3 | 246,4 | 134,5 | 4,6 | 3,2 |
| … | … | … | … | … | … | … | … |
| - | Maximálne prípustné hodnoty | - | 20 | 10 | 20 | 0,1 | 0,5 |
Radiačné znečistenie
V Krasnojarskom kraji bolo podľa oficiálnych zdrojov uskutočnených 9 hĺbkových jadrových výbuchov na mierové účely. Objednávateľom týchto výbuchov bolo Ministerstvo geológie Sovietskeho zväzu. Jadrové výbuchy boli uskutočnené podľa oficiálnej verzie za účelom vyvolania hlbinných zvukových seizmických vĺn zemskej kôry, pričom sa zisťovala prítomnosť nerastných surovín. Na území Tajmýrskeho autonómneho okruhu boli uskutočnené tri takéto výbuchy.
Koncom roka 2005 boli pri presune vojenskej jednotky na mieste vojenského táboru v Kajerkane (asi 60 km od Noriľsku) zanechané rádioizotopové termoelektrické generátory (RTG) s obsahom stroncia-90 (90Sr) bez ochrany a boli následne rozoberané zberačmi kovov. RTG pritom dosahovali radiáciu vyše 170 000 curie, čo je 30 násobné prekročenie normy a mohli byť zneužité teroristickými organizáciami na výrobu špinavej bomby. Neskôr bolo všetkých 8 RTG odstránených.[4]
Partnerské mestá
Minusinsk, Rusko
Pozri aj
Referencie
- ↑ http://englishrussia.com/index.php/2010/05/30/all-your-palladium-belongs-to-us/
- ↑ http://www.payer.de/arbeitkapital/arbeitkapital0307011.htm
- ↑ Plná verzia expertízy
- ↑ ALIMOV, Rašíd; PONOMAREVOVÁ, Vera. Chernobyl-like slovenliness today: RTGs are being vandalized near Norilsk [online]. St. Petersburg: Bellona, 12/04-2006. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Noriľsk
