Harold Wilson

	Harold Wilson
	; britský politik a premiér
Narodenie	11. marec 1916; Huddersfield, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	24. máj 1995 (79 rokov); Londýn, Spojené kráľovstvo
Podpis	Harold Wilson, podpis
Odkazy
Commons	Harold Wilson
	Biografický portál

James Harold Wilson, barón Wilson of Rievaulx, KG, OBE, FRS, PC (* 11. marec 1916, Huddersfield, Spojené kráľovstvo – † 24. máj 1995, Londýn) bol britský politik. V rokoch 1964 – 1970 a 1974 – 1976 zastával funkciu predsedu vlády za Labouristickú stranu.

Životopis

Wilsonov otec, povolaním chemik, bol aktívny v Labouristickej strane, matka bola učiteľka. V roku 1934 začal študovať modernú históriu na oxfordskej Jesus College a bol členom Liberálnej strany. K vstupu do Labouristickej strany ho priviedol významný socialistický libertarián a člen fabianskej spoločnosti G. D. H. Cole. Po roku štúdia si Wilson zmenil odbor na areálové štúdium filozofie, politológie a ekonómie, ktoré zakončil v roku 1937. Potom vyučoval na Oxfordskej univerzite hospodárske dejiny.

Po vypuknutí vojny sa Wilson prihlásil do armády, ako špecialistu ho ale pridelili k civilnej službe. Pracoval ako štatistik a ekonóm v oblasti uhoľného priemyslu. Štatistika bola jeho špecializáciou, neskôr bol vedúcim predstaviteľom Ústredného štatistického úradu a prezidentom Kráľovskej štatistickej spoločnosti.

Verejná činnosť

V roku 1945 bol prvý raz zvolený do Dolnej snemovne, v roku 1947 sa stal ministrom obchodu ako najmladší člen britskej vlády v 20. storočí. V roku 1951 odstúpil na protest proti zavedeniu poplatkov do britského zdravotného systému. V roku 1954, keď boli labouristi v opozícii, sa stal tieňovým kancelárom pokladu (ministrom financií). V priebehu päťdesiatych rokov sa posunul zo straníckej ľavice k pravicovému krídlu, čo ho stálo i jeho kreslo, ktoré vymenil za tieňové ministerstvo zahraničia. Po náhlom úmrtí predsedu strany Hugha Gaitskella bol zvolený za predsedu Labouristickej strany a zvíťazil s ňou tesnou väčšinou vo voľbách roku 1964.

Predseda vlády

Počas svojho úradovania zápasil so zložitou hospodárskou situáciou – vysokou infláciou i nezamestnanosťou a rozpočtovými schodkami. Napriek tomu odmietal devalváciu britskej libry. Nakoniec k nej v roku 1967 nútene pristúpil, dokázal ju však mediálne prezentovať ako úspech. Inflácii zamedzoval prostredníctvom cenovej kontroly. Založil niekoľko inštitúcií na podporu hospodárstva a ekonomického rastu. Za jeho vlády sa uskutočnilo mnoho štrajkov, jeden z najvýznamnejších organizovali dopravné odbory. V oblasti školstva bola za Wilsonovej vlády zriadená Open University.

Za prvej Wilsonovej vlády vypukli nepokoje v mnohých bývalých britských kolóniách, predovšetkým v Rodézii a Južnej Afrike. Wilson bol odporcom rodézskeho belošského predsedu vlády Iana Smitha, ktorý upieral černošskej väčšine rozhodovacie právo v krajine. Zo strany USA bol vystavený veľkému tlaku, aby vyslal britské jednotky do vietnamskej vojny, k čomu ale nikdy nedošlo. Wilsonova vláda sa obmedzila na slovné protesty, napríklad po náletoch na Hanoj a Haiphong.

V druhej polovici 60. rokoch došlo k výraznému prílivu imigrantov do Spojeného kráľovstva, čo dokázala využiť konzervatívna opozícia.

V opozícii

Po prehratých voľbách v roku 1970 ponúkol svoju rezignáciu na predsedu Labouristickej strany, jeho možný súper James Callaghan proti nemu však odmietol kandidovať a Wilson zostal na čele strany. Po víťazstve vo voľbách v roku 1974 opäť zostavoval vládu, tentoraz ale koaličnú, pretože labouristi nezískali väčšinu kresiel.

Druhé premiérske obdobie

Po abdikácii Charlese de Gaulla sa mu podarilo úspešne presadiť pristúpenie krajiny k Európskemu spoločenstvu, ktoré bolo potvrdené vôbec prvým britským referendom v roku 1975. Už za svojej prvej vlády poslal armádu do Severného Írska. Jeho plány z rokov, keď bol v opozícii, na postupné zjednotenie Severného Írska s Írskou republikou, ktoré z väčšej časti prevzala i konzervatívna vláda Edwarda Heatha, skončili potom, ako musel uzavrieť koalíciu so severoírskymi unionistami. 16. marca 1976 na svoju funkciu prekvapujúco rezignoval. Svoj krok zdôvodnil skorším zámerom skončiť ako 60-ročný politickú kariéru. Ako dôvod uviedol aj fyzické a duševné vyčerpanie, ktoré bolo pravdepodobne prejavom začínajúcej Alzheimerovej choroby.

Po odchode z premiérskej funkcie

Obdržal Podväzkový rad a po opustení Dolnej snemovne bol povýšený do doživotného šľachtického stavu (tzv. life peer) a ako barón Wilson of Rievaulx zasadol do lavíc Snemovne lordov. Vzhľadom na postupujúcu Alzheimerovu chorobu od roku 1987 nevystupoval na verejnosti. Zomrel v roku 1995 na rakovinu.

Rodina

Manželka Mary Baldwinová je poetka, mali spolu dvoch synov.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Harold Wilson

Externé odkazy

Oficiálny profil na stránke Downing Street

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harold Wilson na českej Wikipédii.