Kórejské písmo
 Kórejské písmo | |
| Klasifikácia | |
| ISO 15924: | 286 / Hang |
| Ukážka | |
| 안녕하세요. 우리 모두의 백과사전, 위키백과입니다! | |
Kórejské písmo alebo hangul je písmo, ktoré sa používa v oboch častiach Kórejského polostrova (na juhu a na severe) na zápis kórejčiny.
Ako písmo vyzerá
| hangul | 한글 |
| hanča | 韓國語 |
| prepis v celku | hangugo |
| prepis po slabikách | han-guk-o |
Slabičné zložené grafémy
Na rozdiel od väčšiny jazykov, ktorých systém písma je lineárny (t. j. hlásky sa píšu za sebou v jednom riadku), grafický systém písma kórejského jazyka je odlišný, hoci je tvorený hláskami tak ako napríklad v slovenčine. Základnou jednotkou v systéme písania je slabika.
Základná štruktúra slabiky je nasledovná:
| začiatočná spoluhláska | samohláska |
| koncová spoluhláska | |
Hoci spoluhlásky za začiatku slabiky a na jej konci sú tie isté, ich výslovnosť sa líši. Preto pri opise systému písma treba osobitne opísať začiatočné a zvlášť koncové spoluhlásky.
Samohlásky
Samohláska v kórejskom jazyku je chápaná inak ako v slovenčine. Slovenčina rozoznáva tieto samohlásky a, á, ä, e, é, i, í, y, ý, o, ó, u, ú. V kórejskom jazyku sa jedna samohláska chápe ako jedno písmeno, hoci sa vyslovuje niekedy ako dvojhláska či „j“ + samohláska. V kórejskom jazyku existuje 21 nasledovných „samohlások“, ktoré sa vyslovujú krátko (v súčasnosti nie je rozdiel, či daná samohláska je vyslovená kratšie alebo dlhšie, tak ako v slovenčine):
- Jednoduché samohlásky
ㅏ vyslovuje sa ako slovenské „a“
ㅑ vyslovuje sa ako slovenské „ja“
ㅓ podobne ako slovenské „o“, ale menej výrazne a s viac otvorenými ústami
ㅕ vyslovuje sa ako slovenské „jo“, ale menej výrazne
ㅗ vyslovuje sa ako „o“, ale so zaokrúhlenými perami (tzv. otvorené „o“ - napr. v maďarčine)
ㅛ vyslovuje sa ako „jo“, ale so zaokrúhlenými perami
ㅜ vyslovuje sa ako slovenské „u“ s viac našpúlenými perami
ㅠ vyslovuje sa ako slovenské „ju“ s viac našpúlenými perami
ㅡ v slovenčine neexistuje, vyslovuje sa so spojenými zubami a otvorenými perami trochu podobne ako slovenské citoslovce súhlasu, alebo nemecké "ü", či poľské "y"
ㅣ vyslovuje sa ako slovenské „i“
- Zložené samohlásky
ㅔ vyslovuje sa ako slovenské „e“
ㅖ vyslovuje sa ako slovenské „je“
ㅐ vyslovuje sa ako slovenské „ä“
ㅒ vyslovuje sa ako slovenské „jä“
ㅘ vyslovuje sa ako wa (nie va alebo ua!)
ㅙ vyslovuje sa ako wä
ㅚ vyslovuje sa ako we
ㅝ vyslovuje sa ako podobne ako slovenské „ô“
ㅞ vyslovuje sa ako we
ㅟ vyslovuje sa ako wi
ㅢ vyslovuje sa ako plynulý prechod od samohlásky ㅡ k samohláskeㅣ
V písanom texte sa však samohlásky v takomto tvare nevyskytujú, musia byť spojené so spoluhláskou. Existuje jedna spoluhláska, ktorá sa v pozícii začiatočnej spoluhlásky nevyslovuje. Je ňou spoluhláska ㅇ.
Nižšie sú uvedené pozície, v ktorých sa nachádzajú samohlásky. Je zrejmé, že „vertikálna“ samohláska sa nachádza vpravo od spoluhlásky, „horizontálna“ samohláska sa nachádza pod spoluhláskou a „vertikálno-horizontálna“ samohláska sa nachádza aj napravo aj pod spoluhláskou.
아.애.야.얘.어.에.여.예.오.와.왜.외.요.우.워.웨.위.유.으.의.이.
Začiatočné spoluhlásky
V kórejčine nie je rozdiel v zápise znelých (b, d, g, dž) a neznelých spoluhlások (p, t, k, č). Hoci Kórejčania tieto zvuky z počutia nerozlišujú, existuje rozdiel v znelosti týchto spoluhlások podľa pozície, v ktorej sa nachádzajú. Pravidlom je, že na začiatku slova sa vyslovujú neznelo (t. j. ako p, t, k, č) a všade inde ako znelé (b, d, g, dž).
V kórejskom jazyku neexistujú slovenské spoluhlásky v, z, f, ť, ď, c, dz. Existuje však iná charakteristika, ktorá má dištinktívny charakter. Je to aspirácia, t. j. s akou silou sa daná spoluhláska vyslovuje.
Kórejčina pozná nasledujúcich 19 spoluhlások:
ㄱ vyslovuje sa ako slovenské „k“ (na začiatku slova) alebo „g“ (inde)
- 가요 [kajó] (tradičná pieseň), 가위 [kawi] (nožnice), 고이 [koi] (pekne), 고아 [koa] (sirota), 아기 [agi] (dieťa), 가게 [kage] (obchod), 고기 [kogi] (mäso), 기계 [kige] (stroj), 가구 [kagu] (nábytok)
ㄴ vyslovuje sa ako slovenské „n“ – 니sa vyslovuje mäkko ako ňi
- 나 [na] (ja), 너 [no] (ty), 네 [ne] (áno), 누나 [nuna] (staršia sestra), 나이 [nai] (vek), 노기 [nogi] (hnev), 노예 [noje] (otroctvo), 아니오 [aňijo] (nie)
ㄷ vyslovuje sa ako slovenské „t“ (na začiatku slova) alebo „d“ (inde)
- 대우 [täu] (Daewoo), 도구 [togu] (náradie), 구두 [kudu] (topánky), 가다 [kada] (ísť), 다니다 [taňida] (chodiť), 되다 [tweda] (stať sa)
ㄹ vyslovuje sa podobne ako slovenské „r“, ale menej ostro
- 라디오 (radio) [radio], 다리 [tari] (most), 도로 [toro] (cesta), 오리 [ori] (kačka), 우리 [uri] (my), 나라 [nara] (vlasť)
ㅁ vyslovuje sa ako slovenské „m“
- 어머니 [omoňi] (matka), 머리 [mori] (hlava), 나무 [namu] (strom), 다리미 [tarimi] (žehlička), 메뉴 [meňju] (menu), 거미 [komi] (pavúk), 개미 [kämi] (mravec), 매미 [mämi] (cikáda)
ㅂ vyslovuje sa ako slovenské „p“ (na začiatku slova) alebo „b“ (inde)
- 바나나 [panana] (banán), 비누 [pinu] (mydlo), 보다 [poda] (vidieť), 바다 [pada] (more), 나비 [nabi] (motýľ), 두부 [tubu] (tofu), 바보 [pabo] (hlupák)
ㅅ vyslovuje sa ako slovenské „s“ (시ako „ši“ ale mäkšie)
- 소 [so] (krava), 새 [sä] (vták), 사과 [sagua] (jablko), 소나무 [sonamu] (sosna), 서류 [sorju] (dokumenty), 서로 [soro] (navzájom), 소리 [sori] (zvuk), 서다 (stáť) [soda]
ㅇ ako začiatočná spoluhláska sa nevyslovuje!
ㅈ vyslovuje sa podobne ako slovenské „č“ (na začiatku slova) alebo „dž“, ale mäkšie
- 저 [čo] (ja), 주다 [čuda] (dať), 자다 [čada] (spať), 지도 [čido] (mapa), 수저 [sudžo] (lyžička a paličky), 부자 [pudža] (boháč), 아버지 [abodži] (otec)
ㅊ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㅈ, vyslovuje sa ako čh
- 차 [čha](auto), 추수 [čhusu] (deň vďakyvzdania), 치마 [čhima] (sukňa), 고추 [kočhu] (čili), 기차 [kičha] (vlak)
ㅋ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㄱ, vyslovuje sa ako kh
- 코 [kho] (nos), 키 [khi] (výška), 크다 [khüda] (veľký), 키스 [khis] (kiss)
ㅌ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㄷ, vyslovuje sa ako th
- 코트 [khoth] (coat), 사투리 [sathuri] (nárečie), 타다 [thada] (nasadnúť)
ㅍ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㅂ, vyslovuje sa ako ph
- 파 [pha] (cibuľa), 포도 [phodo] (hrozno), 피부 [phibu] (koža)
ㅎ výslovnosť je niekde pomedzi „h“ a „ch“
- 혀 [hjo] (jazyk), 오후 [ohu] (popoludní), 휴가 [hjuga] (voľno), 호수 [hosu] (jazero), 허리 [hori] (pás), 하마 [hama] (hroch)
ㄲ, ㄸ, ㅃ, ㅆ, ㅉ vyslovujú sa intenzívne