Bardejovské Kúpele

Hotel Astória

Múzeum ľudovej architektúry

Sanatórium František

Bardejovské Kúpele sú časť mesta Bardejov na Slovensku. Ležia asi 5 km od mesta Bardejov, v blízkosti je masív Magury, ktorý chráni mesto pred vetrami a poveternostnými zmenami. S vlastným mestom sú spojené autobusmi MHD. V areáli sú okrem kúpeľných domov, hotelov aj dve kúpaliská a dve expozície Šarišského múzea v Bardejove - národopisná a skanzen - múzeum ľudovej architektúry.

Vznik Bardejovských Kúpeľov podmienili vývery prírodných liečivých minerálnych vôd typu alkalicko-slaných, železnatých kyseliek. Z výsledkov chemických rozborov i z dlhoročných praktických skúseností vyplýva, že bardejovská minerálna voda môže svojou balneologickou hodnotou úspešne súťažiť aj s najznámejšími minerálnymi vodami tohto druhu.

Bardejovské Kúpele spĺňajú predpoklady tak na balneologické, ako aj na klimatické kúpeľné miesto. V centrálnej parkovej časti kúpeľov vyviera šesť prameňov minerálnych vôd. Voda prameňov „Hlavný“, „Lekársky“ a „Herkules“ je hydrouhličitanovo-chloridová, sodná, železnatá, uhličitá, hypotonická, studená. Voda prameňa „Alžbeta“ je hydrouhličitanovo-chloridová, sódno-vápenatá, železnatá, uhličitá, hypotonická, studená. Balneologickou hodnotou sa môžu zaradiť medzi najvýznamnejšie minerálne vody tohto druhu. Rozdielnosť v chemickom zložení umožňuje ich viacstranné liečebné využitie s rozličným pôsobením. Vysokomineralizované pramene s obsahom oxidu uhličitého sa používajú na pitné kúry, liečebné kúpele a inhalačnú liečbu.

Dejiny

Kúpele v Bardejove, prípadne minerálne pramene, sa prvýkrát spomínajú v listine Belu IV. z roku 1247, v ktorej sa vymedzuje chotár Bardejova. O existencii prameňov existujú pomerne skoré informácie a to vďaka faktu, že minerálne pramene ležali v bezprostrednej blízkosti významnej osady, akou Bardejov určite bol, a neďaleko významnej „veľkej kráľovskej cesty“ spájajúcej Stredomorie s Baltom.

Taktiež už v roku 1426 mesto rozšírilo svoje kúpele a o šesť rokov neskôr zriadilo aj druhé kúpele. Zaujímavosťou je správa z roku 1505, ktorá uvádza, že už v tej dobe sa za kúpanie vyberal poplatok, čo potvrdzuje existenciu kúpeľných zariadení. Vďaka poznaniu liečivej sily prameňov sa kúpele zachránili v období, keď obchodný, hospodársky a politický význam mesta upadal.

Z konca 17. storočia existuje v bardejovských mestských knihách záznam, že mesto postavilo pri prameňoch hostinec.

V 18. storočí mali kúpele už svoje kúpeľné objekty s vaňami a boli vyhľadávaným objektom po celý rok. Najprv ich navštevovala najmä poľská šľachta, neskôr okrem domácich mešťanov aj uhorská šľachta. Koncom tohto storočia to teda zákonite vyvolalo stavebný ruch. Tiež sa vykonal chemický rozbor minerálnej vody, stanovili sa liečebné indikácie, navrhol sa spôsob využitia prameňov pre kúpele a distribúciu minerálnej vody.

Začiatkom 19. storočia sa kúpele zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. Okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, bola väčšina hostí na pobyt tri až šesť týždňov. Medzi významné osobnosti, ktoré v tej dobe navštevovali kúpele patria napríklad: cisár Jozef II., Mária Lujza - neskoršia manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I.

Hostia boli ubytovaní v hoteli so 60 izbami a taktiež v súkromných domoch. Mnohé šľachtické rodiny tu totiž mali svoje vlastné vily a letohrádky. V spomínanom hoteli tu bol murovaný kúpeľný dom s 34 kabínami, pece na ohrievanie minerálnej vody na kúpanie, vodoliečebný ústav, jedálne, herne, tanečná sála, či letné divadlo. V polovici 19. storočia kúpele dosahovali návštevnosť takmer 1000 rodín ročne.

Rýchly vzostup kúpeľov vystriedalo postupné chátranie objektov, k čomu prispel aj požiar v roku 1856, pri ktorom zhorelo mnoho domov. V čase kapitalistického podnikanie sa nakoniec našli finančné prostriedky na opravu objektov i zlepšenie kúpeľného prostredia. V tomto období postavili novú dvoranu, honosný drevený pavilón nad Hlavným prameňom, zakryli i ďalšie pramene, vybudovali vodovod, elektrické osvetlenie, upravili park, vybudovali nové modernejšie hotely s kapacitou 195 izieb.

V renomovanom kúpeľnom dome bolo 85 kabín s kovovými vaňami. Koncom 19. storočia už mali kúpele k dispozícii 1200 izieb a v sezóne ich navštívilo okolo 4000 hostí.

Roku 1895 sa tu liečila cisárovná Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa I., ktorej pobyt pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903.

Sissi

Návštevnosť kúpeľov vzrástla po vybudovaní železničnej trate do Bardejova so stálym prípojom kočiarmi do kúpeľov. Takto boli kúpele spojené nielen s Prešovom a Košicami, ale aj s Pešťou a Viedňou. Súbežne s rozvojom kúpeľov sa zdokonaľovali i liečebné procedúry, zavádzal sa kúpeľný režim. Okrem pitných kúr a vaňových minerálnych kúpeľov, podávali sa kúpele z jedľového ihličia, slatinné kúpele, masáže, elektroliečba, odporúčali sa vychádzky.

Hneď začiatkom 20. storočia mali kúpele okolo 1600 dobre zariadených hosťovských izieb, kompletné kúpeľné liečebné a spoločenské vybavenie, kolonádu, ktorá spájala Hlavný a Lekársky prameň, tenisové dvorce i vlastnú informačnú kanceláriu v Budapešti. Voda z Lekárskeho a Alžbetinho prameňa sa plnila do fliaš, kým prostému ľudu bol prístupný len Ľudový prameň.

Počas prvej svetovej vojny kúpele spustli a aj po jej skončení sa zariadenia neobnovovali, kúpele začali upadať. Po výmene nájomných hospodárov nastalo nepatrné zlepšenie stavu, oživil sa najmä kultúrny život.

Druhá svetová vojna opäť nepriaznivo zasiahla do rozvoja kúpeľov. Po roku 1948 boli všetky hotely prispôsobené na celoročnú prevádzku a tri najväčšie hotely sa prebudovali na liečebné domy. Súčasne sa uskutočnil rozsiahly hydrogeologický výskum, ktorý spresnil údaje o minerálnych vodách a sprístupnil ich nové zdroje.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bardejovské Kúpele