Abú Sumbul (archeologická lokalita)
Abú Sumbul (arab. أَبُو سُمبُل; iné názvy Abú Simbel, Abú Sinbil, Abú Sunbul, ďalšie synonymá a vysvetlenie pozri v článku Abú Sumbul) je archeologické nálezisko v Egypte na západnom brehu Násirovho jazera, asi 290 km juhozápadne od Aswánu a v blízkosti hraníc so Sudánom.[1]
Je súčasťou lokality Svetového dedičstva UNESCO Núbijské monumenty od Abú Sumbul po Filai.[2] V lokalite je dvojica kamenných chrámov, pochádzajúcich z obdobia vlády faraóna Ramesse II. (1298 – 1232 pred Kr.). Chrámy objavil v roku 1812 Johann Ludwig Burckhardt, odkryl ich Giovanni Battista Belzoni a dôkladne v roku 1843 preskúmal Karl Richard Lepsius.[3] V 20. storočí bol chrámový komplex kvôli výstavbe Asuánskej priehrady na náklady UNESCO rozrezaný na časti a prenesený na vyvýšeninu na brehu nového priehradného jazera.
Veľký chrám
Veľký chrám alebo Chrám Ramesseho, obľúbeného Amonom (Per Ramessu merej Amon) bol zasvätený bohom Amon-Ré, Ptah a Ré-Harachtejovi a bohovi-faraónovi Ramessemu II. Chrám má východozápadnú orientáciu, pričom zadnú svätyňu so sediacimi sochami bohov osvetľujú lúče vychádzajúceho slnka iba dvakrát do roka v čase jarnej a jesennej rovnodennosti.
K vstupu do chrámu vedie široká rampa a priečelie tvoria štyri až 22 metrov vysoké sochy spodobujúce Ramesseho II. Pri nohách týchto sôch sú vytesané podobizne ďalších členov kráľovskej rodiny. Severne od sôch stála svätyňa Slnka, južne malý chrám zrodenia. Nad vstupom do chrámu je do skaly vytesaná socha boha Ré-Harachteja (boha slnka Ré po splynutí s Hórom, vládcu neba, zeme i podsvetia). Po oboch stranách sochy je reliéf panovníka obetujúceho bohu.[1]
Za vstupom do chrámu sa nachádza Veľká pilierová sieň s ôsmimi piliermi v dvoch radoch. Na stenách dominujú vyobrazenia vojenských ťažení Ramesseho II., vrátane bitky pri Kadeši. Nasleduje Malá pilierová sieň so štyrmi piliermi, dlhú os chrámu ukončuje zadná svätyňa so sochami sediacich bohov, ktorým bol chrám zasvätený.[1]
Malý chrám
Malý chrám bol zasvätený bohyni Hathor a faraónovej manželke, kráľovnej Nefertari. Aj jeho priečelie tvoria sochy vysoké až 10 metrov, v tomto prípade štyri Ramesseho a dve Nefertari. Vchod ústi do siene so šiestimi piliermi, pokračuje priečnou sieňou a končí svätyňou. Je podobe ako Veľký chrám orientovaný východozápadne. Jeho výzdoba je náboženská, hlavným motívom je kráľovský manželský pár v spoločnosti egyptských bohov.[1]
Presun
V 60. rokoch 20. storočia hrozil chrámovému komplexu zánik v dôsledku stavby Asuánskej priehrady. Pod patronátom UNESCO bol celý komplex rozrezaný na časti, prenesený na nové, vyššie položené a cca 200 m vzdialené miesto a opätovne zostavený.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e Abú Simbel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 35-36.
- ↑ Nubian Monuments from Abu Simbel to Philae [online]. UNESCO, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ LÖVE, G.; STOLL, H.A. ABC antiky. [s.l.] : Ivo Železný, 2005. ISBN 80-237-3938-7.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abú Sumbul (archeologická lokalita).
Súradnice: 22°20′13″S 31°37′32″V / 22,336944°S 31,625556°V