Preskočiť na obsah

Sokolotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Accipitriformes)
Sokolotvaré
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Falconiformes
Sharpe, 1874
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sokolotvaré[1][2][3] (iné názvy: sokoly[4], dravce[5][6], jastrabotvaré[6][7][8], jastraby; lat. Falconiformes, Falcones, Accipitriformes, Accipitres) v širšom zmysletaxón (v závislosti od autora konkrétne rad, infrarad či podrad) letcov charakteristický dravým spôsobom života.

Existujú aj jednak sokolotvaré/sokoly (Falconiformes/Falcones) v užšom zmysle a jednak dravce/jastrabotvaré/jastraby (Accipitriformes/Accipitres) v užšom zmysle. Sú to dve podskupiny sokolotvarých v širšom zmysle - podrobnosti pozri v nižšie uvedenom Taxonomickom členení.

Mimo taxonómie (ale pôvodne do začiatku 20. stor. aj formálne v rámci taxonómie) sa sokolotvaré v širšom zmysle označujú aj názvom denné dravce. Opakom je v takom prípade pojem nočné dravce, ktorým sa označujú sovotvaré. Denné dravce plus nočné dravce (t.j. sokolotvaré v širšom zmysle plus sovotvaré) spolu tvoria dravce v najširšom zmysle - pozri napr. v článku dravce. Tento článok sa sovotvarými nezaoberá.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú rozšírené po celom svete, niektoré nájdeme prakticky všade.

Sú stredne veľké až veľké. Majú hákovito zakrivený zobák, na okrajoch ostrý, dlhé prsty, dlhé a ostré pazúry (okrem kondora), bystrý zrak. Krídla majú veľké, končisté alebo zaokrúhlené, chvost je rôzny. Lietajú dobre, rýchlo - niektoré druhy prudko a jednosmerne, iné (jastrab veľký) vedia aj rýchlo meniť smer, ďalšie plachtia nad jedným miestom (myšiak hôrny) alebo sa trepocú kmitaním krídiel v kolmom smere (sokol myšiar - pustovka).

Samce, samice a mláďatá sa líšia zafarbením a veľkosťou (samice sú väčšie ako samce). Dravce hniezdia na stromoch, skalách aj budovách alebo na zemi v hniezdach z konárov, trávi, listov a vystlané perím a machom (sokol hniezdi v cudzích hniezdach).

Živia sa prevažne živou potravou, ktorú chytia, usmrtia pazúrmi, roztrhajú zobákom a po kúskoch zožerú. Hrvoľ im slúži pri nedostatku potravy ako rezerva. Korisť buď doháňajú a chytia (sokol, jastrab) alebo sa na ňu vrhnú zhora (myšiak, pustovka). Lovia malé a orly a harpye aj väčšie cicavce, iné druhy vtáky, plazy, hmyz. Supy sa živia zdochlinami, niektoré aj kosťami alebo odpadkami.

Počet vajec aj mláďat je pomerne malý (1-4), výnimočne 6 (myšiak hôrny). Inkubačný čas je pomerne dlhý. Mladé sú odkázané na kŕmenie rodičmi; samec im potravu nosí, samica im ju trhá a kŕmi ich.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Taxonomické zaradenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Klasicky sa považovali a dnes sa zase považujú za rad z triedy vtáky. V 90. rokoch sa - chybne - uvažovalo, že by mali patriť medzi brodivce (Ciconiiformes) v najširšom zmysle. Dnes sa naopak v niektorých štúdiách ukazuje, že patria medzi vyššie, tzv. „suchozemské vtáky“.

Taxonomické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivka: s. l. znamená v širšom zmysle, s. s. znamená v užšom zmysle, s. ss. znamená v najužšom zmysle.

rad sokolotvaré s. l./sokoly s. l. /dravce s. l./jastrabotvaré s.l./jastraby s. l. (Falconiformes s. l./ Falconides/ Falcones s. l./ Accipitrifromes s. l./ Accipitres s. l.):

  • podrad sokoly s. s. (Falconida/ Falcones s. s.) [alternatívne zaraďované ako rad sokolotvaré s. s./sokoly s. s. (Falconiformes s. s.)]
  • podrad jastraby s. s. (Accipitrida/ Accipitres s. s.) [alternatívne zaraďované ako rad jastrabotvaré s. s./jastraby s. s./dravce s. s. (Accipitriformes s. s.)]
    • čeľaď jastrabovité (Accipitridae) [staršie občas alternatívne zaraďované ako rad jastrabotvaré s. ss./jastraby s. ss./dravce s. ss. (Accipitriformes s. ss.)]
    • čeľaď kršiakovité (Pandionidae) – alternatívne zaraďovaná ako súčasť čeľade Accipitridae a niekedy zaraďovaná aj ako samostatná skupina mimo Falconiformes s. l. (do skupiny "suchozemské vtáky")
    • čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae) – alternatívne zaraďovaná ako samostatná skupina (v minulosti rad hadožrútotvaré/hadožrúty - Sagittariiformes) mimo Falconiformes s. l. (do skupiny "suchozemské vtáky")

Do sokolotvarých s. l. (alebo niekedy priamo do jastrabov s. s.) sa niekedy zaraďujú aj kondory. Kondory sa alternatívne zaraďujú do samostatného radu kondory/kondorotvaré/supovce (Cathartiformes), ktorý je príbuzný s jastrabmi s. s., a staršie sa alternatívne zaraďovali do radu bocianotvaré (Ciconiiformes) [podrobnejšie pozri v článku bocianotvaré]. V prípade zahrnutia kondorov do sokolotvarých s. l. sa tieto staršie niekedy delili na dva podrady:

  • podrad sokoly s. l./ jastraby s. l. (Falcones s. l./ Falconiformes s. l.[9]/ Accipitres s. l.) = všetky vyššie uvedené skupiny
  • podrad kondory/supovce (Cathartae/ Vulturides/ Vulturiformes[9]/ Sarcoramphi) = čeľaď kondorovité

Prípadne sa vyčleňoval aj tretí podrad: hadožrúty (Sagittarii).

Podľa genetických výskumov (od roku 2006/2008) sokolotvaré s. l. nie sú monofyletický taxón (takže je vhodné rozlišovať samostatné rady sokolotvaré s. s. a jastrabotvaré s. s.), pretože sokolovité sú príbuzné s papagájmi a nie s jastrabmi [10][11].

Podrobný (a online dostupný) prehľad latinských názvov a rozsahu taxónu sokolotvaré s. l. a jeho častí do polovice 20. storočia uvádza Ridgway 1950[12].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. jastrabovité. In: Encyclopaedia Beliana 7. S. 425
  2. ČERVENÝ, J. et al. Poľovníctvo - Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství, 2014, S. 117
  3. MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR. In: Kultúra slova č. 5. 1990. S. 165 (Poznámka: Uvedené ako slovenský názov pre Falconiformes v užšom zmysle)
  4. KOVALIK, P. et al. Slovenské mená vtákov sveta. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko. 2010. S. 8 (Poznámka: Uvedené ako slovenský názov pre Falconiformes v užšom zmysle)
  5. FERIANC, O. Slovenské mená dravcov (Falconiformes) sveta II. In: Kultúra slova č. 10. 1987. S. 357
  6. a b SLÁDEK, J. Zoologické či poľovnícke názvy zveri?. In: Poľovníctvo & rybárstvo. 1998, 50(6), S. 11
  7. OPHOVEN, E., NOGE, M. Poľovná zver: biológia, v revíri, lov. Bratislava: Slovart. 2011. ISBN 9788055601113. S. 71
  8. DZURENKO, Marek. Palaeognathae – bežce a tinamy [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
  9. a b MATHEWS, Gregory Macalister. The Austral Avian Record (A Scientific Journal Devoted Primarily to the Study of the Australian Avifauna). [s.l.] : Witherby & Company, 1919. 630 s. Dostupné online. S. 37, 44.
  10. Christidis, Les. Systematics and taxonomy of Australian birds. 2008 [1] S. 51
  11. http://www.nature.com/ncomms/journal/v2/n8/full/ncomms1448.html
  12. RIDGWAY, Robert. The Birds of North and Middle America (A Descriptive Catalogue of the Higher Groups, Genera, Species, and Subspecies of Birds Known to Occur in North America, from the Arctic Lands to the Isthmus of Panama, the West Indies and Other Islands of the Caribbean Sea, and the Galapagos Archipelago). [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1950. 818 s. Dostupné online. S. 1 a nasl..

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]