Adalbert (Rakúsko, Babenberg)
| Adalbert | |
| 3. rakúsky markgróf | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Babenbergovci |
| Panovanie | 1018 – 1055 |
| Predchodca | Henrich I. |
| Nástupca | Ernest |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 985? |
| Úmrtie | 26. mája 1055 Melk |
| Pochovanie | kláštor Melk |
| Vierovyznanie | kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
Leopold, Ernest |
| Otec | Leopold I. |
| Matka | Richardis |
| Odkazy | |
 | Adalbert (multimediálne súbory na commons) |
Adalbert Babenberský nazývaný Víťazný (nem. Adalbert der Siegreiche, 985? – 26. mája 1055, Melk) bol gróf zo Schweinachgau a z Künziggau a neskôr rakúsky markgróf. Pre svoj diplomatický um získal povesť veľkého politického stratéga,[1]:79 Otto z Freisingu začína jeho osobou svoju Babenberskú kroniku.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako posledný syn markgrófa Leopolda I. a Richardis zo Sualafeldgau. V roku 1018 po smrti staršieho bezdetného brata Henricha získal markgrófsky titul. Jeho druhou ženou sa stala Frozza, dcéra benátskeho dóžu Otta Orseola. Frozzin brat Peter Orseolo sa v roku 1038 stal kráľom Uhorska a v nasledujúcich rokoch svojou politikou poštval proti sebe cisára, miestnych magnátov a vdovu po kráľovi.[1]:77 V roku 1041 ho z krajiny vyhnali a Peter našiel azyl na Adalbertovom dvore.[2]
Na jeseň 1041 sa konal ríšsky snem, kde sa Peter Orseolo poddal cisárovi rovnako ako české knieža Břetislav I., jeho doterajší spojenec, ktorému Adalbertov syn Leopold obsadil bližšie nešpecifikovanú pevnosť v pomedzí. Všetci zúčastnení sa potom spoločne rozhodli na úder proti novému uhorskému kráľovi Samuelovi, ktorý v tú istú dobu nečakane zaútočil na Adalbertovu Východnú marku. Adalbert spoločne so synom Leopoldom útok odrazil.[1]:78 Boje o Uhorsko pokračovali s prestávkami až do roku 1044, kedy sa Peter Orseolo vrátil na čas naspäť na uhorský trón.
Markgróf Adalbert prišiel v decembri roku 1043 o svojho syna Leopolda, veľkého hrdinu uhorských vojen.[3] V roku 1050 sa podieľal na výstavbe opevnenia zničeného Hainburgu a keď v roku 1055 umieral, patrili Babenbergovci k najmocnějším rodom v tedajšom Bavorsku.[1]:79 Jeho nástupcom sa stal druhorodený syn Ernest, ktorý pokračoval v tradičnom spojenectve s cisárskym dvorom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d VEBER, Václav, et al. Dějiny Rakouska. 1. dopl. a rev. vyd. [i.e. 2. vyd.] Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 734 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-634-6.
- ↑ ŽEMLIČKA, Josef. Čechy v době knížecí : (1034–1198). Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 978-80-7106-905-8.
- ↑ Allgemeine Deutsche Biographie
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adalbert (Rakúsko, Babenberg)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vojtěch Babenberský na českej Wikipédii.