Administratívna kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Administratívnu kultúru možno vo všeobecnosti chápať ako vzorec hodnôt, postojov, presvedčení a predispozícií charakterizujúcich administratívny systém ako verejnej tak súkromnej sféry. Každému administratívnemu systému prináleží určitá kultúra, ktorá nie je všade rovnaká a preto sa administratívne systémy medzi sebou môžu líšiť.[1] Administraítvnu kultúru má aj každá organizácia, ktorá je súčasťou administratívneho systému, pričom sa vyskytuje vo forme nepísaných pravidiel, či hodnôt. Ide teda aj o istú víziu, analýzu alebo interpretáciu správania sa v organizáciach a medzi organizáciami (vzťahy medzi kolegami, medzi internými jednotkami v organizácii, k verejnosti, atď).[2]

Administratívna kultúra podľa Dwivediho:[1]

  1. sa rozdeľuje na národnú, regionálnu a miestnu – v závislosti od historického vývoja sa formovala v týchto podmienkach inak,
  2. obsahuje určité psychologické smery založené na predošlých skúsenostiach, mýtoch a tradíciach,
  3. má vytvorenú štruktúru podliehajúcu okolnostiam a výzvam,
  4. podlieha sociálnemu systému v spoločnosti, kultúre samotnej a je orientovaná na životné prostredie, ekonomiku a verejný život,
  5. je dynamická, podlieha zmenám a je úzko spojená so synkrétizmom a kontinuitou,
  6. je výsledkom socializácie v spoločnosti,
  7. keďže administratívna kultúra sa týka hodnôt v spoločnosti, tak akákoľvek reforma by zmenila jej hodnoty od základov,
  8. vplývajú na ňu globálne a regionálne trendy.

Administratívna kultúra, jej typy a verejná politika[upraviť | upraviť kód]

Administratívnu kultúru má každý štát. Dôležitý prvok administrácie zohráva práve štátna správa a štát ako organizácia, ktorá je na vrchole štruktúry administratívneho systému, pričom sa snaží rozhodovať čo najlepšie v jeho prospech. To správne rozhodovanie závisí od administratívnej kultúry v štáte, pričom ju zároveň aj ďalej formuje v rôznych oblastiach spoločnosti. Administratívnu kultúru ovplyvňuje najviac politická kultúra a politický systém a tiež subkultúry ako účtovníci, právnici, ekonómovia, diplomati, vedci atď.[1]

Administratívna kultúra je tiež ovplynená politickým systémom a je kultúrou nie jednotlivých politických úradov, ale samotnej verejnej správy. Peters rozlišuje pať typov administratívnej kultúry, pričom prvé tri platia vo vyspelých demokratických krajinách a zvyšné dve nie sú v dostatočne rozvinutej demokracii:[3]

  1. Trhová – kladie dôraz na vyjednávanie a zodpovednosť kladenú na ministrov a pri riešení určitej situácie občana sa budú brať do úvahy najmä špecifiká jeho prípadu a nie pravidlá, ktoré sú iba podobné jeho prípadu. Príkladom pre tento typ administratívnej kultúry je Veľká Británia.
  2. Byrokratická – dôraz je kladený na formálnosť, čiže uplatňovanie pravidiel, čo je opakom trhovej administratívnej kultúry. Tento typ je využívaný v Nemecku.
  3. Participačná - zapája občanov do procesu tvorby politiky, kde občania majú možnosť ovplyvňovať rozhodnutia politikov.
  4. Bartrová – vznikla z polemiky o formalizovaných pravidlách v rozvojových štátoch, pričom jej hlavnou otázkou je, do akej miery tieto pravidlá občania rešpektujú. Bartrová administratívna kultúra je založená na výmene a osobnom obohatení.
  5. Systém kultúry – potláča iniciatívu jednotlivcov a je nákladný. Tu však boli vytvorené paralélne štruktúry strany vlády, ktoré sa navzájom kontrolovali. Tento systém je typický vo východnom bloku, v komunistických krajinách.

Aj individuáli môžu byť súčasťou rozhodovania o administratívnej kultúre, pričom majú istý vplyv na implementáciu verejných rozhodnutí. Príkladom by mohlo byť Japonsko, ktoré má veľmi rozvinutú administratívnu kultúru a jej hlavným cieľom je zameriavanie sa na etiku v organizácii a spoluprácu s inými organizáciami. Dôležitou súčasťou rozhodovania v Japonsku je však poznanie jeho kultúry, pretože bez nej by žiadne rozhodnutie nebolo adekvátne.[2]

Administratívna kultúra na Slovensku je založená na určitej postupnosti od minulosti do súčasnosti. Keďže Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, ktorého administratívny systém bol založený na silnej byrokratickosti, tak aj jeho administratíva nemala inú podobu. Neskôr sa začala do popredia dostávať demokracia, na čele s volenými parlamentnými zástupcami, ktorí riadia administratívu v mene ľudu. Avšak na Slovensku sme v minulosti mali komunistický režim s vládnucim postavením jednej strany, pre ktorý je typický administratívny systém kultúry. Po revolúcii sa vrátila demokracia s byrokratickou administratívnou kultúrou. Vláda zvolená v roku 2010 vo svojom programovom vyhlásení načrtla zmeny byrokracie na Slovensku a to tak, že je spájaná s konkrétnymi osobami, politickou motiváciou na jednej strane a politickou mocou na druhej strane. [4] Možno zhrnúť, že od minulosti do súčasnosti si Slovensko prešlo viacerými administratívnymi kultúrami, no dnes prevažuje byrokratický typ, ktorý môže mať prvky participačnej administratívnej kultúry.

Prístupy administratívnej kultúry[upraviť | upraviť kód]

Existujú tri základné prístupy administratívnej kultúry, ktoré sú založené na spoločných hodnotách ako sloboda, výkonnosť a zodpovednosť:[1]

  1. Deontologický – skúma etické a morálne aspekty ľudí a organizácií. Pri štúdiu administratívnej kultúry sa zameriava na etiku a morálku ľudí. Taktiež hľadá cnosti štátu predkladané v jeho ústave a iných právnych predpisoch, kde vidno do akej miery má štát rozvinutú administratívnu kultúru z tohto hľadiska.
  2. Teologický – je založený na analýze úspešnosti rozhodnutí a ich požadovanom efekte. Do veľkej miery sa venuje dosahovaniu vytýčených cieľov a rešpektovaní hodnôt v spoločnosti, ktoré sú riadené teologickými doktrínami, pričom aj štátna správa by sa mala riadiť podľa nich. Tento prístup je však kritizovaný za neprinášanie adekvátnych výsledkov.
  3. Duchovný – je zameraný na transcendentno a presvedčenia o existencii duchovného života, ktorý zasahuje do verejných služieb, etiky a hodnôt v spoločnosti. S nimi sa spája aspekt dobrého spravovania z verejnej sféry.

Tieto prístupy poukazujú na spoločné hodnoty administratívnych kultúr vytýčené v etike, morálnosti a religiozite administratívneho systému. Napríklad administratívna kultúra systému organizácií menej rozvinutých štátov sa bude práve týchto prístupov držať pri vytváraní noriem v štáte, ktoré budú ovplyvňovať aj hodnoty a pravidlá správania sa spoločnosti.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d DWIVEDI, P.O. Administrative culture and values: approaches. Peterborough, Canada : Broadview Press, 1999. s. 19 – 36.
  2. a b PEČARIČ, M. Administrative culture. Hrvatska komparativna javna uprava, číslo 2, roč. 11, 2011. s. 379 – 4109.
  3. PETERS, O., 2010. The politics of bureaucracy. In: Sičáková-Beblavá, E. - Ondrušová, D. - Klimovský, D. - Jacko, T.: Teoretické aspekty politicko administratívnych vzťahov, Bratislava, ADIN s.r.o., 2010. s. 3-36.
  4. SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. - ONDRUŠOVÁ, D. - KLIMOVSKÝ, D. - JACKO, T.: Teoretické aspekty politicko administratívnych vzťahov, Bratislava: ADIN s.r.o., 2010, s. 3-36.