Politický systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

V politológii sa pod pojmom politický systém rozumie typ politickej organizácie, ktorý môže byť uznaný, pozorovaný alebo inak deklarovaný štátom.[1]

Definuje proces prijímania oficiálnych vládnych rozhodnutí. Zvyčajne zahŕňa vládny právny a ekonomický systém, sociálny a kultúrny systém a ďalšie špecifické systémy štátu a vlády. Ide však o veľmi zjednodušený pohľad na oveľa zložitejší systém kategórií zahŕňajúci otázky, kto by mal mať právomoc a aký by mal byť vplyv vlády na jej obyvateľov a hospodárstvo.

Hlavnými typmi politických systémov sú demokracie, totalitné režimy a medzi nimi autoritatívne režimy s rôznymi hybridnými režimami.[2][3] Moderný klasifikačný systém zahŕňa aj monarchie ako samostatný subjekt alebo ako hybridný systém hlavných troch.[4][5]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Davida Eastona "politický systém možno označiť ako interakciu, prostredníctvom ktorej sa autoritatívne prideľujú hodnoty spoločnosti".[6] Politický systém sa vo všeobecnosti vzťahuje na proces, v ktorom sa v spoločnosti prijímajú zákony a prideľujú verejné prostriedky, a na vzťahy medzi osobami, ktoré sa podieľajú na prijímaní týchto rozhodnutí.[7]

Sociálna politológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Zoznam foriem vlády

Sociologický záujem o politické systémy spočíva v zisťovaní, kto má moc vo vzťahu medzi vládou a obyvateľmi a ako sa vládna moc využíva. Podľa profesora z Yaleovej univerzity Juana Josého Linza existujú v súčasnosti tri hlavné typy politických systémov: demokracie, totalitné režimy a medzi nimi autoritatívne režimy (s hybridnými režimami).[3][8] Ďalší moderný klasifikačný systém zahŕňa monarchie ako samostatný subjekt alebo ako hybridný systém hlavných troch.[4] Vedci vo všeobecnosti označujú diktatúru buď ako formu autoritárstva, alebo ako totalitarizmus.[3][9][10][11]

Demokracia[upraviť | upraviť zdroj]

Demokracia (zo starogréčtiny: δημοκρατία, romanizované: dēmokratía, dēmos "ľud" a kratos "vládnuť")[12] je systém vlády, v ktorom štátnu moc má v rukách ľud alebo všeobecné obyvateľstvo štátu.[13] Podľa minimalistickej definície demokracie sú vládcovia volení prostredníctvom volebnej súťaže, zatiaľ čo rozsiahlejšie definície spájajú demokraciu okrem volebnej súťaže aj so zárukami občianskych slobôd a ľudských práv.[14][15]

Autoritárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Autoritárstvo je politický systém, ktorý sa vyznačuje odmietaním demokracie a politickej plurality. Zahŕňa používanie silnej centrálnej moci na zachovanie politického status quo a obmedzenie právneho štátu, deľby moci a demokratického hlasovania.[16] Politológovia vytvorili mnoho typológií opisujúcich varianty autoritárskych foriem vlády. Autoritárske režimy môžu byť autokratické alebo oligarchické a môžu byť založené na vláde strany alebo armády. Štáty, ktoré majú neistú hranicu medzi demokraciou a autoritárstvom, boli niekedy charakterizované ako "hybridné demokracie", "hybridné režimy" alebo "konkurenčné autoritárske" štáty.[17][18]

Totalita[upraviť | upraviť zdroj]

Totalitarizmus je politický systém a forma vlády, ktorá zakazuje opozičné politické strany, neberie do úvahy a zakazuje politické požiadavky individuálnej a skupinovej opozície voči štátu a kontroluje verejnú a súkromnú sféru spoločnosti. V oblasti politológie je totalitarizmus extrémna forma autoritárstva, v ktorej všetku spoločensko-politickú moc má v rukách diktátor, ktorý zároveň ovláda národnú politiku a národy národa pomocou nepretržitých propagandistických kampaní, ktoré vysielajú štátom kontrolované a spriatelené súkromné masovokomunikačné prostriedky.

Monarchia[upraviť | upraviť zdroj]

Monarchia je forma vlády, v ktorej je na čele štátu doživotne alebo až do abdikácie osoba – monarcha. Politická legitimita a autorita monarchu sa môže líšiť od obmedzenej a do značnej miery symbolickej (konštitučná monarchia) až po úplne autokratickú (absolutistická monarchia) a môže zahŕňať výkonnú, zákonodarnú a súdnu oblasť.[19]

Panovníci sa väčšinou dedili, pričom často vznikali dynastie. V histórii sa však často vyskytovali aj volené a samozvané monarchie.[20] Aristokrati, hoci nie sú monarchiám vlastný, často slúžia ako skupina osôb, z ktorej sa vyberá panovník, a na obsadenie konštitučných inštitúcií (napr. diéty a dvora), čo mnohým monarchiám dodáva oligarchické prvky.

Hybrid[upraviť | upraviť zdroj]

Hybridný režim je typ politického systému, ktorý často vzniká v dôsledku neúplného demokratického prechodu z autoritatívneho režimu na demokratický (alebo naopak). Hybridné režimy sa zaraďujú do kategórie režimov, ktoré majú kombináciu autokratických prvkov s demokratickými a môžu v nich súčasne prebiehať politické represie a riadne voľby. Hybridné režimy sa bežne vyskytujú v rozvojových krajinách s bohatými prírodnými zdrojmi, ako sú napríklad ropné štáty.[21][22][23] Hoci tieto režimy zažívajú občianske nepokoje, môžu byť relatívne stabilné a vytrvalé po celé desaťročia. Od konca studenej vojny došlo k nárastu počtu hybridných režimov.[24]

Pojem hybridný režim vychádza z polymorfného pohľadu na politické režimy, ktorý sa stavia proti dichotómii autokracia alebo demokracia. Moderná vedecká analýza hybridných režimov sústreďuje pozornosť na dekoratívny charakter demokratických inštitúcií (voľby nevedú k zmene moci, rôzne médiá vysielajú vládny názor a opozícia v parlamente hlasuje rovnako ako vládnuca strana, mimo iného), z čoho sa vyvodzuje záver, že demokratický ústup, prechod k autoritárstvu je najčastejším základom hybridných režimov. Niektorí vedci tiež tvrdia, že hybridné režimy môžu napodobňovať úplnú diktatúru.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Political system | Types, Components, Functions, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ DOBRATZ, Betty A.. Power, Politics, and Society: An Introduction to Political Sociology. [s.l.] : Routledge, 2015-10-14. Google-Books-ID: RoK9CgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-34529-9. (po anglicky)
  3. ↑ a b c LINZ, Juan José. Totalitarian and Authoritarian Regimes. [s.l.] : Lynne Rienner Publishers, 2000. Google-Books-ID: 8cYk_ABfMJIC. Dostupné online. ISBN 978-1-55587-890-0. (po anglicky)
  4. ↑ a b GARCIA-ALEXANDER, Ginny; WOO, Hyeyoung; CARLSON, Matthew J.. Social Foundations of Behavior for the Health Sciences. [s.l.] : Springer, 2017-11-03. Dostupné online. ISBN 978-3-319-64950-4. (po anglicky)
  5. ↑ 14.2 Types of Political Systems – Sociology [online]. web.archive.org, 2022-10-22, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-10-22 z originálu.
  6. ↑ The political system : an inquiry into the state of political science | WorldCat.org [online]. search.worldcat.org, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Political System | Encyclopedia.com [online]. www.encyclopedia.com, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online.
  8. ↑ MICHIE, Jonathan. Reader's Guide to the Social Sciences. [s.l.] : Routledge, 2014-02-03. Google-Books-ID: ip_IAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-93226-8. (po anglicky)
  9. ↑ TODD, Allan; WALLER, Sally. History for the IB Diploma Paper 2 Authoritarian States (20th Century). [s.l.] : Cambridge University Press, 2015-09-10. Google-Books-ID: y_pfCgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-55889-2. (po anglicky)
  10. ↑ EZROW, Natasha M.; FRANTZ, Erica. Dictators and Dictatorships: Understanding Authoritarian Regimes and Their Leaders. [s.l.] : Continuum, 2011-02-24. (1.) Dostupné online. ISBN 978-1-4411-9682-8. S. 17. (English)
  11. ↑ SONDROL, Paul C.. Totalitarian and Authoritarian Dictators: A Comparison of Fidel Castro and Alfredo Stroessner. Journal of Latin American Studies, 1991, roč. 23, čís. 3, s. 599–620. Dostupné online [cit. 2024-04-01]. ISSN 0022-216X.
  12. ↑ BORYCZKA, Jocelyn M. BoryczkaJocelyn M.. Democracy. [s.l.] : Oxford University Press, 2008-01-01. Dostupné online. ISBN 978-0-19-514890-9. DOI:10.1093/acref/9780195148909.001.0001/acref-9780195148909-e-241 (po anglicky)
  13. ↑ Democracy | Definition, History, Meaning, Types, Examples, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-03-25, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ DAHL, Robert A.; SHAPIRO, Ian; CHEIBUB, Jose Antonio. The Democracy Sourcebook. [s.l.] : MIT Press, 2003-08-15. Google-Books-ID: B8THIuSkiqgC. Dostupné online. ISBN 978-0-262-54147-3. S. 31. (po anglicky)
  15. ↑ Regime Types and Democratic Sequencing [online]. Journal of Democracy, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ KALU, Kalu N.. A Functional Theory of Government, Law, and Institutions. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2019-07-12. Google-Books-ID: BhaeDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4985-8703-7. (po anglicky)
  17. ↑ LEVITSKY, Steven; WAY, Lucan A.. Competitive Authoritarianism: Hybrid Regimes after the Cold War. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. (Problems of International Politics.) DOI: 10.1017/CBO9780511781353. Dostupné online. ISBN 978-0-521-88252-1.
  18. ↑ DIAMOND, Larry. Elections Without Democracy: Thinking About Hybrid Regimes. Journal of Democracy, 2002, roč. 13, čís. 2, s. 21–35. Dostupné online [cit. 2024-04-01]. ISSN 1086-3214.
  19. ↑ Monarchy | Definition, Examples, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-03-15, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ BBC Radio 4 - In Our Time, The Polish-Lithuanian Commonwealth [online]. BBC, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ CROISSANT, Aurel; KAILITZ, Steffen; KOELLNER, Patrick. Comparing autocracies in the early Twenty-first Century: Volume 1: Unpacking Autocracies - Explaining Similarity and Difference. [s.l.] : Routledge, 2015-12-22. Google-Books-ID: 3rNACwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-70018-0. (po anglicky)
  22. ↑ ZINECKER, Heidrun. Regime-Hybridity in Developing Countries: Achievements and Limitations of New Research on Transitions. International Studies Review, 2009, roč. 11, čís. 2, s. 302–331. Dostupné online [cit. 2024-04-01]. ISSN 1521-9488.
  23. ↑ CAROTHERS, Christopher. The Surprising Instability of Competitive Authoritarianism. Journal of Democracy, 2018, roč. 29, čís. 4, s. 129–135. Dostupné online [cit. 2024-04-01]. ISSN 1086-3214.
  24. ↑ LEVITSKY, Steven; PRESS 2010, Lucan Way Cambridge University. Competitive Authoritarianism: Hybrid Regimes After the Cold War [online]. Department of Political Science, [cit. 2024-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Politický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Political system na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politický_systém&oldid=7835697“