Cnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.

O cnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Aristotela je cnosť absolútna mravná zdatnosť alebo duševná zdatnosť (areté) čiže stála vlastnosť alebo stav, ktorým sa človek stáva dobrým a ktorým robí svoj výkon dobrým; cnosť je získaná zdatnosť k dobrému, k mravnému výkonu.

Podľa Gassendiho je to rozumom usmerňovaný návyk zachovávania náležitej miery (zlatý stred) v navzájom si odporujúcich vášňach.

Podľa katolicizmu je to trvalá a pevná dispozícia konať dobro.

Podľa Leibniza je podmienená existenciou morálneho zla.

Podľa Platóna je to harmónia jednotlivých častí duše. Harmóniou rozumovej duše je múdrosť, srdnatej duše mužnosť, žiadostivej duše striedmosť alebo umiernenosť; cnosť, ktorá dbá, aby v týchto troch dušiach spolu bol náležitý poriadok, je spravodlivosť.

Rozhodujúcou cnosťou v ľudskom živote je múdrosť. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.

Podľa Sokrata je to vedenie toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, cnosť sa dá naučiť.

Podľa stoicizmu je to schopnosť rozoznať dobré od zlého; vnútorná morálna sila človeka, ktorá mu umožňuje ovládať všetky túžby, vášne a rozumu odporujúce sklony a podriaďovať ich požiadavkám rozumnej ľudskej prirodzenosti.

Existujú tri druhy cností: fyzické cnosti, etické cnosti a logické cnosti. Spomedzi cností sú najcennejšie štyri: múdrosť, udatnosť, umiernenosť a spravodlivosť. Cnosť zaručuje človeku šťastie, poskytuje mu sebauspokojenie, oslobodenie a získanie nezávislosti (apatie). Cnosť je to isté, čo múdrosť.

Kresťanstvo a cnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Novom zákone sa tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:

„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)

O týchto troch sa potom v kresťanskej teológii hovorí ako o cnostiach božských alebo teologických, pretože sú darom (milosťou) Božou a prevyšujú prirodzené ľudské schopnosti.

Sedem cností[upraviť | upraviť zdroj]

Sedem cností je protipólom siedmich hlavných hriechov. Sedem cností: pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť.

Tomáš Akvinský[upraviť | upraviť zdroj]

Tomáš Akvinský rozlišuje štyri čnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské, čiže teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ctnost na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]