Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne v Česku

Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne je jedným z vrcholných diel modernej česko-slovenskej konštruktivistickej architektúry medzi dvoma vojnami, dokončená v Zlíne v roku 1938 podľa projektu Vladimíra Karfíka. O stavbe novej administratívnej budovy sa uvažovalo už od roku 1936, v dobe, keď počet úradníckych miest prekročil 2000 pracovníkov. Pôvodne sa uvažovalo s tromi podlažiami, vzájomne prepojenými objektmi. Keď Vladimír Karfík navrhol výškovú budovu, Jan Antonín Baťa sa pre túto budovu nadchol. Táto 77 a pol metra vysoká budova bola pred vojnou najvyššou budovou v Česko-Slovensku a zároven aj druhá najvyššia v Európe.

Umiestnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je pozoruhodná z hľadiska architektonického aj urbanistického. Situovaná je v tradičnej rade továrenských budov. Bezprostredne ovplyvňuje námestie Práce a uzatvára jeho severnú stranu. Stáva sa tak typickou dominantou a symbolom modernej koncepcie mesta.

Hmota a dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Z dispozičného hľadiska ide o trojtrakt, koncipovaný na rovnakej modulovej sieti (6,15 x 6,15 m) ako výrobné objekty. Budova je 77 metrov vysoká a 6,5 metrov pod úrovňou terénu. Pôdorysná plocha je 1 850 m2, kubatúra 120 000 m3, plocha podláh 30 000 m2, plocha omietok 40 000 m2. Celé podlažie je veľkopriestorová kancelária s rozmermi 80 x 20 metrov, kde pracuje asi 200 ľudí. Táto – ako sa neskôr v odbornej terminológii nazývala „kancelárska krajina“ – bola bez priečok. Ak sa niekde priečka nachádzala, bola montovaná z dielcov a zasklená. Tá dovoľovala maximálnu pružnosť v zmenách dispozície, pretože vo firme sa udalosti vyvíjali rýchlym tempom. Pracovná plocha zostala čistá , vzhľadom na to, že vertikálna komunikácia ( schodište a výťahy), hygienické zariadenia a klimatizačné komory boli vytlačené mimo tento priestor.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nosná konštrukcia objektu je železobetónová. Obvodový plášť tvoria oceľové dvojité okná. Materiálom sa mal plášť priblížiť charakteru priemyselných budov. Po technickej stránke bola budova skonštruovaná na špičkovej úrovni. Vykurovanie a vetranie bolo riešené vzduchotechnikou. Budova je plne klimatizovaná systémom CARRIER. Okná sú neotvárateľné, umývateľné zvonku pomocou výťahovej klietky zavesenej hore na koľajnicovej rímse. Klietka má 4 možnosti pohybu: hore - dole, dopredu - dozadu. Ak je zadaný príkaz napr. hore - dopredu, ide klietka nahor pod štyridsaťpäť percentným sklonom. Aby sa zavesená klietka pri umývaní od priečelia neodtláčala, je pridržiavaná k oceľovým oknám slabými elektromagnetmi.

Všetkých 16 podlaží je prepojených štyrmi automatickými rýchlovýťahmi, ktoré dosahujú rýchlosť 3,5 m/s s kapacitou 100 osôb, paternostrom, nákladným výťahom a výťahom pre návštevy. Skutočnou technickou lahôdkou je výťah – kancelária šéfa firma o rozmeroch 6 x 6 metrov, klimatizovaná, s umývadlom. Samozrejmosťou je potrubná pošta či podlahové zásuvky elektrického prúdu a telefónu v každom štvorci 3 x 3 metra.

Toto vrcholné Karfíkove dielo je považované za národnú kultúrnu pamiatku v období funkcionalizmu. Stavba dokázala v priebehu rokov vysokú variabilitu využitia a estetickú hodnotu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • NOVÁK, P.: Zlínska architektúra. Zlín: Pozimos, 1993. str. 160, 169.
  • DULLA, M. a kol.: Majstri architektúry. Bratislava: Perfekt, 2005. str. 62, 63.
  • Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
  • KARFÍK, V.: Architekt si spomína. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 1993.

články v časopisoch

  • Fórum architektúry: str. 48, číslo 5, 1995
  • Fórum architektúry: str. 5-10, číslo 12, 2001
  • Architekt (český): str. 40-45,číslo 2, 2001
  • Architekt (slovenský): str. 57-61,číslo 9, 2001
  • Projekt (slovenský): str. 56-57, číslo 5, 1996
  • Projekt (slovenský): str. 4-64, číslo 4, 2001
  • Projekt (slovenský): str. 41-48, číslo 5, 2001

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°13′23″S 17°39′30″V / 49,223074°S 17,658383°V / 49.223074; 17.658383