Adolf Melíšek
| Adolf Melíšek | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1925 – 1929 | |
| Starosta obce Radava | |
| V úrade 1919 – 1920 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 6. február 1876 Radava, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 7. november 1943 (67 rokov) Radava, Slovensko |
| Politická strana | HSĽS Krajinská slovenská kresťanská ľudová strana |
| Profesia | roľník |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Adolf Melíšek (* 6. február 1876, Radava – † 7. november 1943, Radava) bol slovenský roľník, verejný činiteľ a politik HSĽS v medzivojnovom Česko-Slovensku.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z roľníckej rodiny v Radave pri Nových Zámkoch. V rodnej obci prežil celý život a pracoval ako roľník. Verejne sa začal angažovať ešte pred prvou svetovou vojnou. V roku 1906 sa stal členom školskej stolice Tekovskej župy. Od roku 1911 pôsobil ako správca radavského potravného družstva a od roku 1912 zasadal v obecnom zastupiteľstve. Rovnako aktívnym zostal aj po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918. V rokoch 1919 - 1920 pôsobil ako richtár v rodnej obci. Okrem toho pôsobil aj v župnom administratívnom výbore vtedajšej Tekovskej župy a v Poľnohospodárskej rade pre Slovensko.[1]
Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku. V rokoch 1922 - 1928 bol okresným predsedom HSĽS vo Vrábľoch.[2] V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 za Slovenskú ľudovú stranu kandidoval do senátu, no nebol zvolený.[3] V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1925 ho HSĽS opäť kandidovala a bol zvolený za senátora. Kandidoval v VIII. volebnom kraji. V senáte pôsobil v brannom výbore.[4] Do senátu kandidoval do tretice aj v roku 1929, avšak už nebol zvolený.[5]
V rodnej obci bol naďalej veľmi činný. Od roku 1931 pôsobil na pozícii predsedu urbariátu občanov Radavy a popri tom v rokoch 1933 - 1938 bol obecným kronikárom.[1]
Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa aj Radava stala súčasťou Maďarského kráľovstva. Jeho majetok v Radave bol rozpredaný na dražbe. V roku 1940 spolu s ďalším bývalým politikom HSĽS Michalom Kalčokom a ďalšími osobnosťami v Budapešti založil Krajinskú slovenskú kresťanskú ľudovú stranu. Mala zastupovať Slovákov, ktorí sa po pričlenení južných území ocitli Maďarsku. Avšak prílišnou servilnosťou k maďarskej vláde veľký ohlas nezaznamenala.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Osobnosti obce [online]. Obec Radava, 23.10.2017, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Okresná predsedovia HSĽS. Slovák (Bratislava), 18.12.1943, roč. XXV, čís. 290, s. 12.
- ↑ K voľbám do senátu. Slovenský východ (Košice), 22.4.1920, roč. II, čís. 92, s. 2.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Kandidačné listiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Združenia katolíckych roľníkov, domkárov a robotníkov. Slovenská pravda (Košice), 18.10.1929, roč. X, čís. 42, s. 2.
- ↑ Pravda o "slovenskej" strane v Maďarsku. Slovák (Bratislava), 7.5.1940, roč. XXII, čís. 106, s. 4.