Michal Kalčok
Michal Kalčok | |
![]() | |
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
---|---|
V úrade 1925 – 1929 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 26. september 1878 Hodruša-Hámre, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 1941/1942 Maďarské kráľovstvo |
Politická strana | HSĽS |
Profesia | obchodník a statkár |
Národnosť | slovenská |
Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Michal Kalčok, tiež. Kalcsók (* 26. september 1878, Hodruša-Hámre – † 1941/1942) bol slovenský obchodník a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V prvých parlamentných voľbách po vzniku Česko-Slovenska v roku 1920 kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. V tomto období sa uvádza, že pôsobil ako obchodník vo Svätom Kríži nad Hronom. Po župných voľbách v roku 1923 sa za ľudovú stranu stal poslancom Zvolenskej župy.[1] V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za HSĽS zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia, kde zasadal v rozpočtovom výbore senátu.[2]
Okrem politiky sa venoval aj poľnohospodárstvu, pozemkovej problematike, bol správcom cirkevných veľkostatkov a funkcionárom Slovenskej zemedelskej rady. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa politicky aktivizoval aj v nových maďarských podmienkach. V roku 1940 zakladá Krajinskú uhorskú slovenskú kresťanskú ľudovú stranu a stáva sa jej predsedom. Strana väčší ohlas nezaznamenala. V slovenských kruhoch bola vnímaná ako Kalčokova súkromná akcia, ktorou si chcel získať náklonnosť maďarskej vlády, aby si tak mohol zabezpečiť svoje bývalé majetky, získané ešte v časoch československej pozemkovej reformy.[3]
Zomrel pravdepodobne v závere roku 1941. Maďarské pramene uvádzajú, že na schôdzi vedenia strany 7. januára 1942 sa riešila otázka nového predsedu strany, ktorý by nahradil nedávno zosnulého Michala Kalčoka.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Župné zastupiteľstvo XVIII. (pohronskej) župy. Gemer-Malohont, 1923-10-13, roč. V, čís. 41, s. 3.
- ↑ Register-menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Nový pokus o zavádzanie Slovákov v Maďarsku. Slovák, 1940-05-01, roč. XXII, čís. 103, s. 1.
- ↑ Baranyai helytörténetírás. Pécs : A Baranya Megyei Levéltár évkönyve, 1985. Dostupné online. S. 555. Archivované z originálu.