Michal Kalčok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michal Kalčok
Michal Kalčok
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1929
Biografické údaje
Narodenie26. september 1878
Hodruša-Hámre, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie1941/1942
Maďarské kráľovstvo
Politická stranaHSĽS
Profesiaobchodník a statkár
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Michal Kalčok, tiež. Kalcsók (* 26. september 1878, Hodruša-Hámre – † 1941/1942) bol slovenský obchodník a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V prvých parlamentných voľbách po vzniku Česko-Slovenska v roku 1920 kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. V tomto období sa uvádza, že pôsobil ako obchodník vo Svätom Kríži nad Hronom. Po župných voľbách v roku 1923 sa za ľudovú stranu stal poslancom Zvolenskej župy.[1] V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za HSĽS zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia, kde zasadal v rozpočtovom výbore senátu.[2]

Okrem politiky sa venoval aj poľnohospodárstvu, pozemkovej problematike, bol správcom cirkevných veľkostatkov a funkcionárom Slovenskej zemedelskej rady. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa politicky aktivizoval aj v nových maďarských podmienkach. V roku 1940 zakladá Krajinskú uhorskú slovenskú kresťanskú ľudovú stranu a stáva sa jej predsedom. Strana väčší ohlas nezaznamenala. V slovenských kruhoch bola vnímaná ako Kalčokova súkromná akcia, ktorou si chcel získať náklonnosť maďarskej vlády, aby si tak mohol zabezpečiť svoje bývalé majetky, získané ešte v časoch československej pozemkovej reformy.[3]

Zomrel pravdepodobne v závere roku 1941. Maďarské pramene uvádzajú, že na schôdzi vedenia strany 7. januára 1942 sa riešila otázka nového predsedu strany, ktorý by nahradil nedávno zosnulého Michala Kalčoka.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Župné zastupiteľstvo XVIII. (pohronskej) župy. Gemer-Malohont, 1923-10-13, roč. V, čís. 41, s. 3.
  2. Register-menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-26]. Dostupné online.
  3. Nový pokus o zavádzanie Slovákov v Maďarsku. Slovák, 1940-05-01, roč. XXII, čís. 103, s. 1.
  4. Baranyai helytörténetírás. Pécs : A Baranya Megyei Levéltár évkönyve, 1985. Dostupné online. S. 555. Archivované z originálu.