Akcia Neptún
.jpg)
Akcia Neptún je krycí názov jednej z najúspešnejších dezinformačných kampaní Štátnej bezpečnosti, pri ktorej boli v roku 1964 na dne Černého jezera na Šumave senzačne objavené debny s tajnými nacistickými materiálmi, čo komunistický režim využil na masívnu propagandu v domácich aj svetových médiách.
Ciele akcie
Cieľom celej akcie Neptún bolo mystifikovať a ovplyvniť verejnú mienku v Česko-Slovensku a v zahraničí (najmä v Rakúsku a Nemecku) a diskreditovať niektorých západných politikov. V roku 1965 mala v Nemecku skončiť lehota premlčania nacistických zločinov. Hlavný cieľ akcie bol donútiť západonemeckú vládu, aby bola táto lehota predĺžená. Západné Nemecko malo byť vďaka kampani predstavené ako pokračovateľ nacistického Nemecka. Okrem toho bolo zámerom akcie vyvolať zneistenie Západu tým, že medzi nájdenými dokumentmi sú zoznamy nacistických donášačov.
Príprava akcie
Akciu Neptún pripravilo nové oddelenie česko-slovenskej rozviedky, tzv. odbor aktívnych opatrení. Tento odbor sa zaoberal dezinformáciami, propagandou a politickými provokáciami voči Západu. Akcia bola inšpirovaná nálezom množstva falošných anglických libier pochádzajúcich z nacistickej falšovateľskej dielne, ktoré sa našli na dne jazera Toplitsee v roku 1963. Príležitosť na zinscenovanie senzačného nálezu sa naskytla, keď sa redaktori obľúbeného televízneho magazínu Zvedavá kamera chystali preskúmať Čertovo a Černé jazero v šumavských lesoch. Jeden z potápačov Zväzarmu, ktorých si televízia najala, bol totiž Ladislav Bittman – zástupca náčelníka dezinformačného oddelenia (ktorý sa neskôr po okupácii Česko-Slovenska stal jedným z najznámejších defektorov, keď utiekol do USA, kde spolupracoval s americkou tajnou službou, prednášal a publikoval, a odhalil pravé pozadie celej akcie Neptún).
Priebeh akcie
20. júna 1964 boli z Prahy na Šumavu dovezené štyri debny, ktoré boli vopred pripravené tak, aby vyzerali, že boli 20 rokov ukryté na dne jazera. Debny boli naplnené čistým papierom, pretože v tom čase ešte česko-slovenská rozviedka nemala k dispozícii tajné nacistické dokumenty. Tie mala dodať sovietska spravodajská služba až neskôr. V noci 21. júna 1964 boli tieto debny tajne uložené na dno jazera. Niekoľko dní potom na jazere prebiehalo pátranie, ktoré organizoval televízny štáb. Redaktori o zinscenovaní celého nálezu nevedeli. Ladislav Bittman ako jeden zo zväzarmovských potápačov nasmeroval hľadačov k debnám, ktoré boli nakoniec naozaj objavené 3. júla 1964. Nález bol nahlásený úradom a iniciatívu prevzali policajní a vojenskí potápači. Debny boli vyzdvihnuté z jazera a a za účasti kamier boli prevezené do Prahy. 16. júla 1964 vydalo Ministerstvo vnútra oficiálnu správu o náleze nacistických písomností na Šumave. Oznámenie vyvolalo veľký ohlas médií, a to aj v zahraničí. Nasledovala celá kampaň v televízii a novinách, ktorá vyvrcholila 15. septembra 1964 tlačovou konferenciou za účasti česko-slovenského ministra vnútra Lubomíra Štrougala. Ten zoznámil verejnosť s obsahom nájdených debien. Dokumenty podľa neho obsahovali písomné dôkazy o tom, že Západné Nemecko a Rakúsko je prešpikované prisluhovačmi nacistického režimu. Tlačová konferencia mala veľký ohlas vo svete. Celý nález pôsobil veľmi vierohodne a mystifikácii uverili ako novinári tak aj verejnosť.
Dopady akcie
Akcia splnila svoje ciele. Dokumenty vzrušili svetovú verejnosť, zahraničné organizácie stíhajúce nacistických zločincov stupňovali svoje úsilie. Mnoho materiálov bolo využitých na kompromitovanie západonemeckých, rakúskych či talianskych politikov. Spôsobila odchod niektorých politikov zo scény aj niekoľko samovrážd. Pravé pozadie diskreditačnej a dezinformačnej operácie odhalil verejnosti až v 70. rokoch samotný Ladislav Bittman.