Alí Abdalláh Sálih

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alí Abdalláh Sálih
Sálih počas návštevy Kremľu v roku 2004
Sálih počas návštevy Kremľu v roku 2004
1. prezident Jemenu
V úrade
22. máj 1990 – 27. február 2012
Predchodca Ahmad al-Ghašmí (ako prezident Jemenskej Arabskej republiky)
Sálih samotný (ako prezident Severného Jemenu)
Haidar Abú Bakr al-Attas (ako prezident Južného Jemenu)
Abd Rabbuh Mansúr Hádí Nástupca
prezident Jemenskej Arabskej republiky
V úrade
18. júl 1978 – 22. máj 1990
Predchodca Abdul Karim Abdulláh Al-Aráší Sálih samotný ako prezident Jemenu Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoعلي عبدالله صالح
Narodenie21. marec 1942
Bait el-Ahmer, okres Sanhan, Jemenské kráľovstvo
Úmrtie4. december 2017 (75 rokov)
blízko Saná, Jemen
Politická stranaVšeobecný ľudový kongres
Profesiavojak, politik
Vierovyznaniešiitizmus[1]
Rodina
Manželka
Asma Sálihová
DetiAhmed Sálih a iné
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlí Abdalláh Sálih
(multimediálne súbory)

Alí Abdalláh Sálih (* 21. marec 1942 alebo 1946, Bait el-Ahmer, Jemenské kráľovstvo – † 4. december 2017, Saná) bol jemenský politik a generál.[2] Od zjednotenia Jemenu bol od 22. mája 1990 do 25. februára 2012, kedy rezignoval po Jemenskej revolúcii, prezidentom Jemenu. Predtým bol v rokoch 1978 – 1990 po atentáte na prezidenta Ahmada al-Ghašmího] prezidentom Severného Jemenu.

Sálih budoval hlbšie vzťahy so západnými mocnosťami, špeciálne so Spojenými štátmi americkými, počas vojny proti terorizmu. Terorizmus mohol byť využívaný Sálihom na získanie podpory západných štátov a na rušivé politicky motivované útoky.

V roku 2011 po začiatku Arabskej jari, ktorá sa rozšírila po severoafrickom a blízkovýchodnom regióne, sa v dôsledku protestov stala Sálihova pozícia v prezidentskom úrade neudržateľná a v roku 2012 bol zosadený. Nahradil ho Abd Rabbuh Mansúr Hádí, jeho vlastný viceprezident od roku 1994.[3]

V máji 2015 uzavrel Sálih spojenectvo s hútíovcami (Ansar Alláh) počas Jemenskej občianskej vojny. Hútíovcom sa podarilo dobyť hlavné mesto Saná a prinútiť Mansúr Hádího k rezignácii a opusteniu krajiny. V decembri 2017 Sálih ohlásil odstúpenie od aliancie s hútíovcami a priklonenie späť k vyjednávaniu so svojimi bývalými nepriateľmi – Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a prezidentom Mansúr Hádím.[4]

4. decembra 2017 bol počas bitky medzi hútíovcami a Sálihovými podporovateľmi hútíovcami obvinený z vlastizrady a zabitý hútiovským ostreľovačom.[4] Sálih mal byť zabitý v aute pri pokuse o útek, neskoršie zdroje naopak tvrdili, že bol zabitý vo svojom dome.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Sálih sa narodil 21. marca 1942 alebo 1946 do chudobnej rodiny v dedine Bait el-Ahmar (v preklade dedina Červeného domu) v klane Sanhan v (okrese Sanhan), asi 20 kilometrov juhovýchodne od hlavného mestá Saná.[5] Sálihov otec Abdalláh Sálih zomrel, keď bol Sálih ešte dieťa a po rozvode s matkou Alího Abdalláha. Jeho matka sa následne opätovne vydala za brata svojho muža, Muhammada Sáliha, ktorý sa čoskoro stal Sálihovým mentorom a otčimom. Alího brat Mohammed bol generálmajor a mal tri deti: Jahíju, Tarika a Ammara, ktorí všetci zastávali počas Sálihovej prezidentúry významné úrady.

Sálihov bratranec Alí Mohsen al-Ahmar z rodu Al Ahmar, ktorý je súčasťou klanu Sanhan, býva často zamieňaný s rodom rovnakého mena z kmeňa Hašídovcov, spriateleného s klanom Sanhan. Klan Hašídovcov patrí do väčšej jemenskej skupiny kmeňov, klanu Kahlan.

Keďže pochádzal z chudobnej rodiny, vychodil len niekoľko ročníkov základnej náboženskej školy a živil sa pastierstvom kôz. Už v 12 rokoch nastúpil na vojenskú službu do kráľovskej armády. V roku 1962, kedy mal Sálih v závislosti od skutočného dátumu narodenia 16 alebo 20 rokov, sa zapojil do hnutia mladých dôstojníkov, ktoré zvrhlo monarchiu.[2]

Politická a vojenská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Sálih získal základné vzdelanie v dedine Ma'alama, potom odišiel v roku 1958 ako 16-ročný do ozbrojených síl Severného Jemenu. Tu pôsobil ako vojak pechoty, v roku 1960 bol prijatý na Vojenskú akadémiu Severného Jemenu.[6] Tri o roky neskôr, v roku 1963, bol povýšený na poručíka mechanizovaného zboru.[6] V roku 1962 sa zúčastnil na násirovcami inšpirovanom armádnom prevrate, ktorý prispel k zosadeniu kráľa Muhammada al-Badra a vzniku Jemenskej arabskej republiky. Počas občianskej vojny v severnom Jemene slúžil v tankovom zbore. V roku 1969 dosiahol hodnosť majora. V rokoch 1970 až 1971 absolvoval ako štábny dôstojník vyššieho velenia ďalšie vojenské štúdium v Iraku a bol povýšený na podplukovníka. Plukovníkom sa stal v roku 1976 a dostal velenie nad severojemenskou mechanizovanou brigádou. V roku 1977 ho prezident severného Jemenu Ahmed bin Husajn al-Ghášmí vymenoval za vojenského guvernéra Taizzu.[5]

Po atentáte na al-Ghášmího 24. júna 1978 bol plukovník Sálih vymenovaný za člena dočasnej štvorčclennej predsedníckej rady a zároveň zástupcu veliteľa generálneho štábu armády.[5][6] Dňa 17. júla 1978 bol Sálih parlamentom zvolený za prezidenta Jemenskej arabskej republiky, pričom súčasne zastával funkcie veliteľa generálneho štábu a vrchného veliteľa ozbrojených síl.[6]

Prezident Severného Jemenu (1978 – 1990)[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Jemenu (1990 – 2012)[upraviť | upraviť zdroj]

Sálih diskutuje boj proti terorizmu s viceprezidentom USA, Dickom Cheneym.

V roku 1997 bol Sálih povýšený do hodnosti poľného maršala, najvyššej možnej hodnosti v jemenskej armáde.[6]

Po voľbách v roku 1999, v ktorých Sálih získal 96,2 % hlasov, zmenil trvanie funkčného obdobia z päť na sedem rokov, funkčného obdobia parlamentu zo štyroch na šesť rokov a vytvoril 111-člennú radu poradcov, menovanú prezidentom a s legislatívnymi právomocami.[7]

V prezidentských voľbách v roku 2006 získal 77,2 % hlasov, jeho rival, Faisal bin Shalman, získal 21,8 % hlasov.[8]

S šiítskymi hútíovcami ho spájala jeho náboženská príslušnosť, keďže bol zaídiovský šiíta.[1]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Hovorca hútíovcov Mohamed Abdel Salam uverejnil informácie, že Sálih tri mesiace pred smeťou udržiaval kontakty so Spojenými arabskými emirátmi. Komunikácia medzi Sálihom, SAE a ďalšími krajinami vrátane Ruska a Jordánska mala prebiehať cez zašifrované správy.[9] Spojenectvo medzi Sálihom a hútíovcami sa rozpadlo koncom roku 2017.[10] V hlavnom meste Saná vypukli ozbrojené strety 28. novembra.[11] 2. decembra 2017 Sálih v televíznom vysielaní ohlásil rozkol s hútíovcami, zároveň vyzval svojich podporovateľov na získanie opätovnej kontroly nad krajinou a vyjadril otvorenosť k dialógu so Saudmi-vedenou koalíciou.[12]

Podľa obyvateľov bol Sálihov dom v Saná 4. decembra 2017 prepadnutý ozbrojencami z hnutia hútíovcov.[13] Sálih bol zabitý pri pokuse o útek do mesta Marib, do Saudmi ovládanej oblasti. Jeho auto najprv zasiahol granát a znefunkčnil ho, následne bol pri prepade zastrelený hútíovským ostreľovačom do hlavy.[14] Jeho smrť bola potvrdená z viacerých zdrojov. Jeho zabitie kritizovali ako ďalšie z politických zlyhaní koalície pod vedením korunného princa Saudskej Arábie, Mohammada bin Salmána.[15]

Sálih bol pochovaný 9. decembra v Saná.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PIKE, John. Ali Abdullah Saleh. [s.l.] : globalsecurity.org. Dostupné online.
  2. a b ČTK; POLOCHOVÁ, Iveta. Jemenský prezident Sálih: z pasáčka koz k dlouholetému hegemonovi. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2011-06-03. Dostupné online [cit. 2020-12-25].
  3. Yemeni President Abdrabbu Mansour Hadi appoints new intelligence chief. [s.l.] : thenationalnews.com. Dostupné online.
  4. a b V Jemenu byl v tichosti pohřben exprezident Sálih zabitý povstalci, zemi vedl 33 let. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2017-12-10. Dostupné online [cit. 2020-12-25].
  5. a b c YEMEN - Ali Abdullah Saleh Al-Ahmar. [online]. thefreelibrary.com, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  6. a b c d e President Ali Abdullah Saleh Web Site. [online]. presidentsaleh.gov.ye, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  7. NOHLEN, Dieter; GROTZ, Florian; HARTMANN, Christof. Elections in Asia and the Pacific (A Data Handbook). [s.l.] : Oxford University Press, 2001. 752 s. ISBN 978-0-19-924958-9. S. 309-310. (po anglicky)
  8. Saleh re-elected president of Yemen [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  9. الحوثيون: رصدنا رسائل بين صالح وأبوظبي قبل 3 شهور [online]. alkhaleejonline.net, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  10. EDROOS, Faisal. How did Yemen’s Houthi-Saleh alliance collapse? [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  11. Violence escalates in Sanaa as Saleh loyalists battle Houthis [online]. almasdarnews.com, 2017-12-02, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  12. Al Jazeera. Yemen: Conflict intensifies between former rebel allies - YouTube [online]. youtube.com, 2017-12-03, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  13. STAFF, Reuters. Yemen's Houthis blow up ex-president Saleh's house [online]. uk.reuters.com, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  14. Houthis reportedly gain control of most of Sanaa [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  15. Wayback Machine [online]. mz-mz.net, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  16. IANS. Yemen's slain ex-President Saleh buried [online]. business-standard.com, 2017-12-09, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.