Alžbeta z Yorku
| Alžbeta z Yorku | |
| Manželka Henricha VII., Kráľovná Anglicka | |
 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Dynastia Yorkovcov (po narodení) Dynastia Tudorovcov (po svadbe) |
| Panovanie | 18. január 1486 - 11. február 1503 |
| Korunovácia | 25. november 1487 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 11. február 1466 Westminsterský palác, Londýn, Anglicko |
| Úmrtie | 11. február 1503 (vek: 37 rokov) Richmond Palace, Surrey, Anglicko |
| Pochovanie | Westminster Abbey, Anglicko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
Artur, waleský princ Margaret (škótska kráľovná) Henrich VIII. Alžbeta Tudorová Mária Tudorová (francúzska kráľovná) Edmund Tudor Eduard Tudor Katarína Tudorová |
| Otec | Eduard IV. |
| Matka | Alžbeta Woodvilleová |
| Odkazy | |
 | Alžbeta z Yorku (multimediálne súbory na commons) |
Alžbeta z Yorku (11. február 1466 - 11. február 1503) bola anglickou kráľovnou ako manželka Henricha VII., za ktorého sa vydala v roku 1486. Vo svojom období bola považovaná za jednu z najkrajších žien.
Detstvo
Alžbeta sa narodila wo Westminsteri ako najstaršie dieťa Eduarda IV. a jeho manželky Alžbety Woodvilleovej, pre ktorú to bolo druhé manželstvo - prvým manželom bol Ján Grey, s ktorým mala dvoch synov - Thomsa Greya a Richarda Greya.
Alžbetininými mladšími súrodencami boli Mária z Yorku (zomrela vo veku 14 rokov), Cecília z Yorku, Eduard V., anglický kráľ, Margaret z Yorku (zomrela v ôsmych mesiacoch), Richard z Shrewsbury, prvý vojvoda z Yorku, Anna z Yorku, Georg Plantagenet, bedfordský vojvoda (zomrel vo veku dvoch rokov), Katarína z Yorku a Bridget z Yorku.
Zásnuby
Ako päťročná bola chvíľu zasnúbená s Georgom Nevilleom, synom Jána Nevillea, grófom z Northumberlandu, ktorý bol stúpencom Eduarda IV.. Zásnuby sa však zrušili, pretože Ján Neville sa počase pridal ku kráľovým odporcom. V roku 1475 Alžbetu ponúkli ako nevestu pre Karola, francúzskeho dauphina. Zásnuby sa však neuskutočnili, pretože Karolov otec, Ľudovít XI., ju ako nevestu odmietol.
V roku 1477, keď mala 11 rokov, získala spolu so svojou matkou a tetou z otcovej strany, Alžbetou z Yorku, vojvodkyňou zo Suffolku, titul Lady z Garteru.
Obdobie po smrti Alžbetininho otca
V roku 1483 zomrel Eduard IV. a Alžbetinin mladší brat, Eduard V., sa stal kráľom. Keďže mal len trinásť rokov, tak Alžbetin strýko, otcov brat, Richard, vtedy gloucesterský vojvoda, sa stal regentom a ochrancom mladého kráľa. Richard zadržal Eduarda V. na jeho ceste z Ludlowa, kde žil ako waleský princ, do Londýna, kde mal byť korunovaný. Umiestnil ho do londýnskeho Toweru, údajne kvôli jeho ochrane. Alžbeta Woodvilleová potom utiekla spolu so svojím mladším synom Richardom a dcérami do útočiska vo Westminster Abbey. Richard však naliehal na Alžbetu, aby mohol zobrať do Toweru aj malého Richarda a tá napokon súhlasila. Malý kráľ Eduard V. však o tri mesiace zomrel. Po jeho smrti začal Richard podnikať kroky, ktorými izoloval svojich synovcov a netere od woodvilleských pribuzných, teda od matkiných príbuzných.
O dva mesiace neskôr, 22. júna 1483, bolo manželstvo Eduarda IV. vyhlásené za neplatné. Ukázalo sa, že Eduard v čase manželstva s Alžbetou Woodvillevou už bol zasnúbený s Lady Eleanor Butlerovou. Týmto sa z ich spoločných detí stali ľavobočkovia (nemanželské deti) a tak nemali nárok na dedičstvo. Parlament vydal zákon Titulus Regius (Titulovanie kráľa, ,,The Title of the King"), ktorý podporil toto rozhodnutie, teda zákonne prehlásil deti Eduarda IV. za nemanželské a vyhlásil Richarda za právoplatného kráľa. Richard potom 6. júla 1483 nastúpil na trón ako Richard III.. Eduard V. a jeho brat zmizli krátko po Richardovom menovaní za kráľa. Neskôr sa začali šíriť klebety, že boli obaja zavreždení.
Boj o kráľovský trón
Alžbetina matka, Alžbeta Woodvilleová, sa spojila s Lady Margaret Beaufortovou, matkou Henricha Tudora, ktorý mal blízky vzťah ku kráľovskej rodine. Hoci bol Henrich pra-pra-vnukom kráľa Eduarda III., jeho nárok na trón bol slabý kvôli podmienke, ktorá zamedzovala nástup na trón akýmkoľvek dedičom zo zákonných potomkov jeho prastarého otca, Jána z Gauntu (syn kráľa Eduarda III.) a Kataríny Swynfordovej. Napriek tomu sa jeho matka a Alžbeta Woodvilleová dohodli, že Henricha dostanú na trón a on sa zosobáši s dcérou Alžbety Woodvilleovej, Alžbetou z Yorku. Tým by sa spojili dva súperiace anglické šľachtické rody. V decemri 1483 Henrich prisahal v katedrále v Rennese, že si Alžbetu vezme za ženu. Krátko na to sa začali pripravovať plány na získanie trónu.
Medzitým Richard III. plánoval, že Alžbetu ožení s bezvýznamným námorným dôstojníkom, synom Roberta Stillingtona. Tento dôstojník a zároveň aj nádejný ženích bol však zajatý Francúzmi pri pobreží Normandie a bol uväznený v Paríži, kde zomrel ,,o hlade a chudobe".
V roku 1484, Alžbeta a jej rodina opustila Westminster Abbey a vrátila sa na kráľovský dvor Richarda III.. Povrávalo sa, že Richard III., Alžbetin strýko, si ju chce zobrať za manželku. Jeho žena, Anna Nevilleová, totiž zomierala a nemali žiadnych žijúcich potomkov. Richard však tieto povery poprel. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy podporujúce Richardov zámer oženiť sa s Alžbetou, hoci sir George Buck neskôr tvrdil, že má list, ktorý tento zámer potvrdzuje.
7. augusta 1485 sa Henrich spolu s vojskom vylodil vo Walese a začal pochodovať smerom k Anglicku. 22. augusta 1485 sa odohrala Bitka pri Bosworthe, v ktorej sa stretli Alžbetin snúbenec a strýko. Napriek tomu, že Richard mal väčšiu armádu, bol porazený a zabitý v boji. Henrich mal po víťazstve právo na korunu, a tak sa z neho stal Henrich VII..
Kráľovská manželka
Henrich bol dedičom rodu Lancasterovcov, no tento šľachtický rod bol mladí a menej významný ako rod Yorkovcov, on však získal trón na základe svojho vojenského víťazstva. Hoci si bol vedomý a uznával potrebu svojho sobáša s Alžbetou kvôli zabezpečeniu stability trónu, upevnenia svojho postavenia na ňom, a oslabenia dedičských nárokov iných pozostalých členov z rodu Yorkovcov, nemal Henrich v úmysle deliť sa s niekým o moc. Chcel, aby bolo jasné, že on vládne ako kráľ - víťaz, teda ako jediný vládca, a nie ako Alžbetin manžel a tiež nemal v úmysle deliť sa s ňou o moc. Aby to bolo možné, tak okamžite zrušil zákon Titulus Regius, čím znovu zlegitimoval deti Eduarda IV. a uznal vládu Eduarda V., pretože nechcel, aby jeho manželka mala právo na trón ako dedička Eduarda IV. a rozhodol sa, že jeho korunovácia sa uskutoční 30. októbra 1485, teda ešte pred svadbou. Henrich však nedostal povolenie na svadbu od pápeža. Nakoniec parlament spísal petíciu v mene ľudu, ktorá uznávala jeho svätú prísahu a tak si Henrich mohol Alžbetu vziať. Spravil tak 18. januára 1486. Ich prvý syn Artur sa narodil 20. septembra 1486. Henrich korunoval Alžbetu ako kráľovnú - manželku 25. novembra 1487. Hoci Henrichov nárok na trón bol založený na vojenskom víťazstve, Alžbeta by mala byť právoplatná dedička trónu ako potomok Eduarda IV., keďže sa predpokladalo, že obaja jej bratia boli mŕtvi.
Manželstvo bolo nakoniec vydarené a obaja partneri, ako sa zdalo, sa mali navzájom v úcte. Alžbeta ako kráľovná nevyvíjala žiadnu politickú snahu a to kvôli jej rozhodnej svokre Lady Margaret Beaufortovej, ale tá bola láskavá, vľúdna a štedrá k jej príbuzným a poddaným. Alžbeta milovala tanec, hudbu a hru v kocky. Chovala anglické chrty a podľa niektorých historických záznamov mala rada lukostreľbu a poľovačky.
Potomkovia
Alžbeta porodila svojmu maželovi Henrichovi VII. sedem detí:
- Artur Tudor, waleský princ - 20. september 1486 – 2. apríl 1502
- Margaret, škótska kráľovná - 28. november 1489 – 18. október 1541
- Henrich VIII., anglický kráľ - 28. jún 1491 – 28. január 1547
- Alžbeta Tudorová - 2. júl 1492 – 14. september 1495
- Mária Tudorová, francúzska kráľovná - 18. marec 1496 - 25. jún 1533
- Edmund Tudor, vojvoda zo Somersetu - 21. február 1499 - 19.jún 1500
- Katarína Tudorová - 2. február 1503 - 2. február 1503
Smrť
14. novembra 1501 bol Alžbetinin najstarší syn Artur, ktorý mal za manželku španielsku infantku, Katarínu Aragónsku (dcéra Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej), spolu zo svojou ženou poslaný na hrad Ludlow, čo bola tradičná rezidencia waleských princov. Artur o šesť mesiacov na to zomrel, pravdepodobne na infekčné ochorenie vírusového pôvodu, a Katarína, ktorej sa podarilo z tej istej choroby vyliečiť, sa stala vdovou. Táto udalosť veľmi zarmútila Henricha VII. a Alžbeta sa ho snažila utešiť, že jeho matka, nemala viac detí a on bol jej jediným synom, ale že im Boh nechal ešte jedného pekného syna a dve krásne princezné, a že ešte sú obaja dosť mladý, aby mali ďalšie deti. Arturova smrť podnietila Alžbetu, aby ešte raz otehotnela, čím sa snažila posilniť dedičstvo. 2. februára 1503 porodila dievča, ktoré pomenovali Katarína, no dieťa zomrelo niekoľko hodín po pôrode.
Alžbeta dostala popôrodnú infekciu a zomrela 11. februára, v deň svojich tridsiatich siedmich narodenín. Jej manžel úprimne oplakával jej smrť. Na niekoľko dní odišiel na osamelé miesto a nikto k nemu nesmel ísť. Napriek tomu, že bol známi svojou šetrnosťou, zorganizoval jej veľkolepý pohreb. Alžbeta je pochovaná vo Westminster Abbey v Dámskej kaplnek (Lady Chapel), ktorú jej dal Henrich postaviť.
Po Alžbetinej smrti
Henrich VII. sa po čase ešte zamýšľal oženiť s cieľom obnoviť spojenectvo so Španielskom - ako možné manželky vystupovali Juana, Vdova - kráľovná z Naples (neter Ferdinanda II. Aragónskeho), Joanna, Kastílska kráľovná (dcéra Ferdinanda a Izabeli) a Margaret, vdova - vojvodkyňa zo Savoy (švagrinná Juany Kastílskej). Nakoniec však zomrel ako vdovec v roku 1509. Pochovali ho k manželke Alžbete. Ich hrob je v súčasnosti možné nájsť pod ich obrazom v jeho kaplnke.
Pozri aj
Externé odkazy
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta z Yorku
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elizabeth of York na anglickej Wikipédii.