Westminsterský palác

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Palace of Westminster and Westminster Abbey including Saint Margaret’s Church*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Houses.of.parliament.overall.arp.jpg
Westminsterský palác
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Typ kultúrna
Kritériá i, ii, iv
Identifikačné č. 426
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 1987  (11. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Perpendicular Gothic, Westminster.JPG

Westminsterský palác (angl.: The Palace of Westminster), označovaný aj ako Houses of Parliament, je sídlom parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska – sídli tu Snemovňa lordov (angl.: House of Lords) a Dolná snemovňa (angl.: House of Commons). Palác sa nachádza na brehu rieky Temže, v obvode City of Westminster, v blízkosti vládnych budov na ulici Whitehall.

Westminsterský palác slúži ako miesto stretnutia Dolnej snemovne a Snemovne lordov, dvoch komôr parlamentu Spojeného kráľovstva. Názov je odvodený od susedného Westminsterského opátstva. Predstavuje Starý palác, čiže stredoveký stavebný komplex, ktorý bol z veľkej časti zničený požiarom v roku 1834 a jeho náhradu, Nový palác, ktorý stojí dodnes. Westminsterský palác je vo vlastníctve koruny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý kráľovský palác postavený na tomto mieste pochádza z 11. storočia. Bol primárnym sídlom anglických kráľov, až do požiaru v roku 1512, kedy boli zničené kráľovské byty. Po požiari bol vybudovaný neďaleký palác Whitehall. Zvyšok Westminsterského paláca naďalej slúžil ako sídlo anglického parlamentu, ktorý sa tam schádzal od 13. storočia, a tiež ako sídlo Kráľovského súdneho dvora so sídlom vo Westminster Hall a jeho okolí. V roku 1834 vypukol ďalší pustošivý požiar a zničil všetky časti okrem Westminster Hall, kláštora svätého Štefana, kaplnky St Mary Undercroft a klenotnice.

V následnej súťaži na rekonštrukciu paláca zvíťazil architekt Charles Barry s návrhom budov v gotickom štýle, konkrétne inšpirovaných anglickou kolmou gotikou 14.–16. storočia. Zvyšky Starého paláca (okrem Klenotnice) boli začlenené do ostatnej výstavby. Stavba začala v roku 1840 a trvala 30 rokov. Odvtedy sa opakovane uskutočňovali masívne konzervačné práce na eliminácie účinkov znečisteného ovzdušia v Londýne. Po druhej svetovej vojne nasledovali rozsiahle opravy, vrátane zjednodušenej rekonštrukcie poslaneckej snemovne po jej bombardovaní v roku 1941. Palác je aktuálne jedným z centier politického života v Spojenom kráľovstve. Westminster sa stal metonymom pre britský parlament a britskú vládu. Ruský cár Mikuláš I. nazval nový palác „kamenným snom“. V roku 1986 bol palác spolu s opátstvom a kostolom sv. Margaréty zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Westminsterský palác obsahuje viac ako 1 100 miestností usporiadaných symetricky okolo dvoch sérií nádvorí, 100 schodísk a 4,8 km chodieb, ktoré sú rozložené na štyroch poschodiach. Prízemie zaberajú kancelárie, jedálne a bary; na prvom poschodí (známom ako hlavné poschodie) sa nachádzajú hlavné miestnosti paláca vrátane rokovacích miestností, vestibulov a knižníc. Najvyššie dve poschodia sú využívané ako výbory a kancelárie. Niektoré z interiérov navrhol a vymaľoval J. G. Crace v spolupráci s Puginom, popredným odborníkom na gotickú architektúru. Crace napríklad vyzdobil a pozlátil strop kaplnky St. Mary Undercroft. Celkovo má Westminsterský palác podlahovú plochu 112 476 m2. Práce na výzdobe interiéru s prestávkami pokračovali až do 20. storočia.

Veže[upraviť | upraviť zdroj]

Westminsterský palác má tri hlavné veže. Z nich najväčšia a najvyššia je 98,5-metrová Victoria Tower, ktorá zaberá juhozápadný roh paláca. Okrem vrcholov, ktoré sa týčia medzi okennými arkiermi pozdĺž priečelia paláca, oživujú panorámu budovy početné vežičky. Podobne ako Centrálna veža, aj tieto boli pridané z praktických dôvodov, aby maskovali ventilačné šachty. Existuje niekoľko ďalších prvkov Westminsterského paláca, ktoré sú tiež známe ako veže. Veža svätého Štefana je umiestnená v strede západnej prednej časti paláca, medzi Westminster Hall a Old Palace Yard, a nachádza sa v nej verejný vchod do budovy parlamentu, známy ako vchod svätého Štefana. Pavilóny na severnom a južnom konci nábrežia sa nazývajú Speaker's Tower a Chancellor's Tower, podľa predsedov dvoch snemovne v čase rekonštrukcie paláca.[1]

Viktóriina veža[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bola nazvaná ako „Kráľova veža“, pretože požiar v roku 1834, ktorý zničil starý Westminsterský palác, nastal za vlády kráľa Williama IV. Architekt skoncipoval veľkú štvorcovú vežu ako opevnenie legislatívneho „hradu“ a použil ju ako kráľovský vchod do paláca a zároveň ohňovzdorné úložisko parlamentného archívu. Victoria Tower bola niekoľkokrát prerobená a jej výška sa postupne zvyšovala; po dokončení v roku 1858 bola najvyššou svetskou budovou na svete. V spodnej časti veže je vchod pre panovníka, ktorý sa používa vždy, keď vstupuje do paláca na otvorenie parlamentu alebo pri iných štátnych príležitostiach. 15 m vysoký oblúk je bohato zdobený sochami vrátane sôch svätých Juraja, Ondreja a Patrika, ako aj samotnej kráľovnej Viktórie. Hlavná časť veže obsahuje tri milióny dokumentov parlamentného archívu uložených na 8,8 kilometroch oceľových políc rozmiestnených na dvanástich poschodiach. Patria sem hlavné kópie všetkých zákonov parlamentu vydávaných od roku 1497 a dôležité rukopisy, ako je originál Listiny práv alebo rozsudok smrti nad kráľom Karolom I. Na vrchole liatinovej pyramídovej strechy je 22 m vysoký stožiar, z ktorého vlaje kráľovská štandarda (osobná vlajka panovníka), keď je panovník prítomný v paláci.

Big Ben[upraviť | upraviť zdroj]

Na severnom konci paláca sa týči najznámejšia z veží, Elizabeth Tower, bežne známa ako Big Ben. S dĺžkou 96 metrov je len o niečo kratšia ako Victoria Tower, ale oveľa štíhlejšia. Pôvodne známa ako Clock Tower (meno Elizabeth Tower jej bolo udelené v roku 2012 na oslavu diamantového jubilea Alžbety II.), sú v nej umiestnené Veľké hodiny z Westminsteru, ktoré postavil Edward John Dent podľa návrhov amatérskeho horológa Edmunda Becketta Denisona. Čas je zobrazený na štyroch číselníkoch s priemerom 7 metrov, ktoré sú vyrobené z mliečneho skla a v noci sú osvetlené zozadu; hodinová ručička je dlhá 2,7 metra a minútová 4,3 metra.[2]

Big Ben je ikonickou dominantou Londýna a Spojeného kráľovstva všeobecne, jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v meste a emblémom parlamentnej demokracie. Vo zvonici nad hodinami visí päť zvonov. Názov „Big Ben“ sa bežne používa pre označenie celej veže, no v skutočnosti je tak pomenovaný najväčší zvon, ktorý sa vo veži nachádza. Tento zvon vždy odbíja celú hodinu. Štyri štvrtinové zvony udierajú do Westminsterskej zvonkohry každú štvrťhodinu. Prvý zvon, ktorý niesol názov Big Ben, praskol počas testovania; súčasný zvon časom nadobudol vlastnú prasklinu, ktorá mu dáva charakteristický zvuk. Je to tretí najťažší zvon v Británii, váži 13,8 tony. Za vlády kráľovnej Viktórie bola veža označovaná aj ako St Stephen's Tower, keďže prislúcha ku krídlu St Stephen's Hall, ktoré dnes slúži ako vstup pre turistov a návštevníkov parlamentu. V lucerne na vrchole Elizabeth Tower je svetlo Ayrton, ktoré sa rozsvieti, keď zasadá snemovňa parlamentu po zotmení. Bol inštalovaný v roku 1885 na žiadosť kráľovnej Viktórie – aby z Buckinghamského paláca videla, či sú členovia „v práci“.[3]

Centrálna veža[upraviť | upraviť zdroj]

Štíhla forma Centrálnej veže výrazne kontrastuje s mohutnejšími štvorcovými vežami na koncoch paláca. Je najnižšou z troch hlavných veží (91 metrov), osemuholníková centrálna veža stojí nad stredom budovy, bezprostredne nad centrálnou halou. Bola priložená k architektonickým plánom na naliehanie Dr. Davida Boswella Reida, ktorý mal na starosti vetranie: jeho plán počítal s veľkým centrálnym komínom, cez ktorý by cirkulovalo to, čo nazýval „spotrebovaný vzduch“ a zároveň by sa takýmto spôsobom dostávalo z budovy teplo a dym z približne 400 výhrevných zdrojov. Samotná veža sa však ukázala ako príležitosť na vylepšenie vonkajšieho dizajnu paláca. Centrálna veža nakoniec úplne nesplnila pôvodne stanovený účel, ale je pozoruhodná tým, že sa stala prvou názornou ukážkou toho, ako má funkčnosť vplyv na dizajn.

Okolie a záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí Westminsterského paláca je množstvo záhrad. Victoria Tower Gardens je verejný park pozdĺž rieky južne od paláca. Black Rod's Garden je pre verejnosť uzavretá a používa sa ako súkromný vchod. Old Palace Yard je vydláždený priestor pokrytý betónovými bezpečnostnými blokmi. Cromwell Green, New Palace Yard a Speaker's Green sú verejnosti neprístupné. College Green, oproti Snemovni lordov, je malá trojuholníková zelená plocha, ktorá sa bežne používa na televízne rozhovory s politikmi.

  1. Westminsterský palác - Beletria.sk [online]. www.beletria.sk, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  2. Popis Westminsterského paláca. Westminsterský palác a Big Ben. Moderné menovanie a riadenie [online]. asiaspirit.ru, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  3. Kráľovná Viktória [online]. Dobrodruh.sk, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.