Blenheim Palace
Blenheim Palace* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Palác Blenheim | |
Štát | Spojené kráľovstvo |
Typ | kultúrna |
Kritériá | ii, iv |
Identifikačné č. | 425 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
História zápisu | |
Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Palác Blenheim je rozľahlé a veľkolepé anglické vidiecke sídlo v v mestečku Woodstock v grófstve Oxfordshire. Okrem biskupských rezidencií je to jediné vidiecke sídlo v Anglicku, ktoré sa môže nazývať palác.
Postavený bol v rokoch 1705 – 1724 ako dar anglického národa pre vojvodcu a politika Johna Churchilla, vojvodu z Marlborough po jeho dôležitom víťazstve nad francúzsko-bavorskou armádou v bitke pri Höchstädte v roku 1704 (v anglofónnom svete známa ako bitka pri Blenheime).
Palác bol vybudovaný podľa projektu architekta Johna Vanbrugha v pomerne vzácnom stavebnom slohu anglického baroka ako rodinné sídlo, ktoré je ale jedinečným spôsobom kombinované s jeho využitím ako hrobky a zároveň aj národnej pamiatky. Blenheim je tiež rodiskom a pôvodným domovom Sira Winstona Churchilla, bývalého ministerského predsedu Spojeného kráľovstva.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po mnohých dôležitých víťazstvách vo vojne o španielske dedičstvo sa stal John Churchill národným hrdinom. Významnú politickú pozíciu si v zemi udržiaval aj prostredníctvom svojej manželky Sarah Churchillovej, ktorá bola blízkou priateľkou a dôverníčkou kráľovnej Anny. I z tohto dôvodu panovníčka darovala v roku 1705 vojvodovi kráľovské panstvo Hensington, aby na ňom postavil svoje sídlo. Na jeho vybudovanie prispel značnou sumou aj britský parlament. V dobe, kedy Marlborough bojoval v Európe, dohliadala na projektovanie budovy jeho manželka Sarah, ktorá mala časté konflikty z architektom Johnom Vanbrughom. Jeho cieľom bolo vytvoriť veľkolepý pamätník anglického národa, kým vojvodkyňa mala skôr záujem o praktické rodinné sídlo.
V roku 1710 padla vláda Marlboroughových spojencov whigovcov a v tej dobe tiež stratila jeho manželka vplyv na kráľovnu. V dôsledku týchto udalostí štát zastavil financovanie stavebného projektu a v roku 1712 boli na ňom prerušené všetky práce. Ku konci roku 1712 dokonca vojvoda, ktorý stratil svoje pozície na kráľovskom dvore a bol obvinený zo sprenevery, odišiel do dobrovoľného exilu na európsky kontinent. Po smrti kráľovnej Anny sa Marlborough v roku 1714 vrátil do vlasti a rozhodol sa na vlastné náklady stavbu dokončiť. Dokončenie prác prevzal architekt Nicholas Hawksmoor, vplyv na podobu paláca v záverečnej etape jeho stavby, najmä po vojvodovej smrti v roku 1722, mala opäť vojvodkyňa Sarah.
Vojvodský rod Marlborough nebol nikdy príliš bohatý, a preto po smrti svojho zakladateľa Johna Churchilla museli jeho potomkovia postupne v 19. storočí rozpredávať ostatný rodinný majetok, aby si palác mohli ponechať. Finančnú situáciu rodu zachránil nakoniec Charles Spencer-Churchill, deviaty vojvoda z Marlborough, ktorý sa v roku 1896 oženil s Consuelou Vanderbiltovou, bohatou dedičkou amerického železničného magnáta Williama Vanderbilta. Tento sobáš z rozumu odvrátil rodinný bankrot Marlboroughovcov a umožnil urobiť nákladnú opravu paláca.
Ten v súčasnej dobe stále obývajú potomkovia jeho zakladateľa, ktorí začali časť jeho priestorov i s okolitým parkom komerčne využívať. Návštevníci tak tu môžu navštíviť okrem iného motýlí dom, kde lietajú exotické motýle, záhradné bludisko, miniatúrnu železničnú dráhu, reštauráciu a iné atrakcie. V paláci sa poriadajú napríklad svadby, konferencie a hudobné predstavenia.
V roku 1987 bol palác zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blenheim Palace
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blenheimský palác na českej Wikipédii.