Aleksandr Dmitrievič Ogorodnik
| Aleksandr Dmitrievič Ogorodnik | |
| sovietsky diplomat a špión | |
 | |
| Narodenie | 11. november 1939 Sevastopoľ, Sovietsky zväz |
|---|---|
| Úmrtie | 22. jún 1977 (37 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
| Alma mater | MGIMO |
Aleksandr Dmitrievič Ogorodnik (rus. Алекса́ндр Дми́триевич Огоро́дник, * 11. november 1939, Sevastopoľ, Sovietsky zväz – † 22. jún 1977, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky diplomat a špión CIA, známy pod krycími menami Trigon alebo tiež Trianon.[1][2] Počas pôsobenia na Ministerstve zahraničných vecí kopíroval dokumenty pre Američanov a jeho špionážnu činnosť odhalil československý prekladateľ Karel Köcher. Počas zatýkania spáchal samovraždu prehltnutím kyanidovej pilulky ukrytej v plniacom pere.[3]
Pracovná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Zahraničná misia[upraviť | upraviť zdroj]
Ogorodnik zaujal oddelenie kontrarozviedky KGB počas vykonávania povinnej vojenskej služby na začiatku päťdesiatych rokov. Neskôr vstúpil do komunistickej strany a v roku 1967 promoval na MGIMO.
V prvej polovici sedemdesiatych rokov získal pracovnú pozíciu na sovietskom veľvyslanectve v Bogote v Kolumbii. Počas pobytu v Južnej Amerike začal milenecký pomer s pracovníčkou miestnej univerzity Pilar Suarézovou (podľa niektorých zdrojov bola americká agentka). V tom období ho kontaktovala americká spravodajská služba CIA, ktorá milostnú aféru dokumentovala. Pre obavy, že by zverejnenie škandalóznych videí pošramotilo sľubne rozbehnutú kariéru, Ogorodnik súhlasil s ponukou stať sa dvojitým agentom CIA.[4]
Ogorodnik sa okamžite zaradil medzi medzi najdôležitejšie americké zdroje vnútri sovietskych orgánov. Ešte počas pobytu v Kolumbii dokázal pre Američanov získať kópiu prísne tajného dokumentu o sovietsko-čínskych vzťahoch. Materiály pozbierané Ogorodnikom označil Henry Kissinger za jedny z najcennejších spravodajských informácii, ktoré kedy čítal.
Práca na ministerstve[upraviť | upraviť zdroj]
Na jeseň 1974 sa vrátil do Moskvy, hoci zvažoval aj emigráciu z dôvodu nadmerného tlaku, ktorý naňho doliehal. Ogorodnik dostal pracovné miesto na Ministerstve zahraničných vecí.[5] V tom období sa kontakt medzi Trigonom a CIA spretrhal, Američanom trvalo vyše roka, kým spojenie obnovili. Ogorodnik následne pokračoval činnosť vynášania dokumentov, no kvôli stresu z možného prevalenia mu začali vypadávať zuby a vlasy zredli. Z tohto dôvodu si vyžiadal od svojich amerických nadriadených pilulku naplnenú kyanidom, ktorú by v prípade potreby ľahko prehltol. Agenti CIA sa rozhodli jeho želaniu vyhovieť a Ogorodnika vybavili špeciálne upraveným plniacim perom, ktoré skrývalo ampulku s jedom vo vrchnáku.
Od roku 1976 ho KGB podozrievala z možnej vlastizrady. Na základe uniknutých informácii z veľvyslanectva v Bogote jeden z jeho bývalých kolegov dokladoval, že niektorý z pracovníkov ambasády musel prebehnúť na americkú stranu, hoci nedisponoval bližšími podrobnosťami, kto by mohol byť potencionálny zradca.[6] Definitívny dôkaz o Ogorodnikovej podvratnej činnosti poskytol agent ŠtB Karel Köcher, ktorý ako úplne prvý špión v histórii úspešne infiltroval CIA.[7][8] Ako prekladateľ pre americkú spravodajskú službu mal byť prítomný pri naverbovaní Ogorodnika v Kolumbii. Skrze Prahu informoval Moskvu o Ogorodnikovej zaangažovanosti so CIA.
Agenti KGB následne vykonali domovú prehliadku a u Ogorodnika našli niekoľko mŕtvych schránok usvedčujúcich bývalého diplomata z kontaktu s Američanmi. V júni 1977 zatkli Ogorodnika v jeho byte na Krasnopresnenskom nábreží v Moskve. Sovieti následne zadržali aj Marthu Petersonovú, ktorá sprostredkúvala kontakt medzi Trigonom a centrálou CIA. Americká agentka, neznalá o zatknutí Ogorodnika, naňho čakala na Krasnolužskom moste.
Smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Po vstupe agentov KGB do jeho bytu Ogorodnik prejavil ochotu sa ku vlastizrade priznať písomne, ale iba pod podmienkou, že list spíše vlastným perom. Pracovníci KGB mu vyhoveli. Aleksandr Ogorodnik sa zahryzol do vrchnáku a padol k zemi mŕtvy. V kuloároch CIA sa hovorí, že umrel skôr, než sa zvalil na podlahu. Pochovaný je na Chovanskom cintoríne v Moskve.
Ogorodnik sa nikdy nedozvedel, že s Pilar Suarézovou mal dcéru.[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ АТАМАНЕНКО, Игорь. Медовая ловушка. [s.l.] : [s.n.].
- ↑ PETERSON, Martha. The Widow Spy. [s.l.] : [s.n.]. S. 112.
- ↑ TRIGON: Spies Passing in the Night - CIA [online]. www.cia.gov, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ ТРИЖДЫ НЕИЗВЕСТНЫЙ АЛЕКСАНДР ОГОРОДНИК [online]. web.archive.org, 2012-03-12, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. Archivované 2012-03-12 z originálu.
- ↑ О чем не был уполномочен заявить ТАСС / Спецслужбы / Независимая газета [online]. nvo.ng.ru, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Трианон [online]. www.sovsekretno.ru, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ CUNNINGHAM, Benjamin. How a Czech 'super-spy' infiltrated the CIA. The Guardian, 2016-06-30. Dostupné online [cit. 2023-05-18]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ Romeo vypovídá: jak zemřel agent Ogorodnik [online]. legacy.blisty.cz, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ TENERIFE, Chema Hernández | S/ C. de. Alejandra Suárez: "A los 14 años supe que mi padre era un agente de la CIA, y me cambió la vida" [online]. eldia.es, 2019-05-06, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)