Alexandrín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Alexandrín je rýmovaný dvanásťslabičný (mužský) alebo trinásťslabičný (ženský) verš tvorený jambickými stopami so stálou prerývkou po šiestej slabike (sSsSsS||sSsSsSs). Niekedy sa o ňom preto hovorí ako o jambickom hexametri, čo však vedie k zámene so skutočným (daktylským) hexametrom.

Vznikol vo francúzskej poézii okolo roku 1180. Je pomenovaný po starofrancúzskom epose o Alexandrovi Veľkom Roman d’Alexandre. Hojne sa používal vo francúzskej (Pierre Corneille, Racine, Molière) a od renesancie aj v nemeckej poézii. Menej sa vyskytuje v anglickej literatúre[1], vôbec sa neujal v španielskej a talianskej literatúre. Použíl ho Pavol Országh-Hviezdoslav:

Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla
hviezd oky posiate v šír rozstrie ponad zem:
jak včely do úľa hneď každý záujem
sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.
Do seba vstúpi človek, sňatý s motovidla,
kde ako Ixion sa svíjal tam a sem,
do seba vojde zas, otrasúc šatný lem,
v sieň, ktorú vyzdobily vidín maľovidlá.
Tu doma je, kam vlastne dľa poslania patrí,
z pút smyslov unikol jak vtáča nástrahe,
a žije plným žitím pre seba a v sebe.
Len keď strasť zemskú vrhol do večernej vatry,
len vtedy octne sa zas človek na dráhe,
po nejž, i kým tu hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.
(Pavol Országh-Hviezdoslav, Sonety, I)

V českej literatúre alexandrín použili Karel Hynek Mácha, Otokar Březina, Karel Hlaváček, Vítězslav Nezval, Ivan Blatný, Vladimír Holan, Jiří Orten aj Oldřich Vyhlídal.

Píši vám, Karino, a nevím, zda jste živa,
zda nejste nyní tam, kde se už netoužívá,
zda zatím neskončil váš nebezpečný věk.
Jste mrtva? Poproste tedy svůj náhrobek,
aby se nadlehčil. Poproste růže, paní,
aby se zavřely. Poproste rozpadání,
aby vám přečetlo list o mém rozpadu.
(Jiří Orten, Sedmá elegie)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Josef Brukner, Jiří Filip, Poetický slovník, Mladá fronta, Praha 1997.
  • Miroslav Červenka, Český alexandrin, Česká literatura 41, 1993, č. 5, s. 459–513.
  • Miroslav Červenka, Květa Sgallová, Petr Kaiser, Hlavní česká přízvučná metra v 19. století,[v:] Słowiańska metryka porównawcza VI. Europejskie wzorce metryczne w literaturach słowiańskich, Warszawa 1995, pp. 75–144.
  • Roy Lewis, On Reading French Verse. A study of Poetic Form. Oxford 1982.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V anglickej literatúre alexandrin sa vyskytuje len ako posledný verš Spenserovskej strofy (ababbcbcc).