Preskočiť na obsah

Alexandra Berková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexandra Berková
česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička
Alexandra Berková
Narodenie2. júl 1949
Trenčín, Slovensko
Úmrtie16. jún 2008 (58 rokov)
Praha, Česko

Alexandra Berková (* 2. júl 1949, Trenčín – † 16. jún 2008, Praha)[1][2] bola česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička.

Narodila sa 2. júla 1949 v Trenčíne. Jej otcom bol dirigent symfonického orchestra Bohumil Berka a matka bola novinárka. Od deviatich rokov až do vysokoškolských štúdií žila v Tepliciach. Maturovala na SUPŠ sklárskej v Kamenickom Šenove a v rokoch 1968 – 1973 študovala na FF UK v Prahe češtinu a výtvarnú výchovu. Absolvovala prácu o literárnokritických sporoch Karla Čapka v 30. rokoch, túto neskôr rozšírila na rigoróznu – titul PhDr. Získala v roku 1980.

Pracovala napríklad ako redaktorka vo vydavateľstvách Svoboda (1973 – 79) a Československý spisovatel (1979 – 81), neskôr aj ako upratovačka v kostole. Časopisecky debutovala roku 1976 v Literárnom mesačníku poviedkou Miniromán, knižne potom v roku 1986 zbierkou Knížka s červeným obalem. Stála pri zrode Obce spisovateľov, bola tiež vedúcou osobnosťou Hejna českých spisovatelů Mamut a od roku 2006 bola členkou výboru českého PEN klubu. Venovala sa písaniu televíznych scenárov, rozhlasových hier a publicistike.

Z neskôr rozvedeného manželstva s maliarom Vladimírom Novákom (1947) vzišla dcéra Nikola Nováková (1975), maliarka.

Po roku 1990 začala učiť tvorivé písanie na Gymnáziu Josefa Škvoreckého, potom na VOŠ Josefa Škvoreckého a na Literárnej akadémii – tu tiež od roku 2001 viedla katedru tvorivého písania. Patrila k priekopníkom tohto odboru v Česku a pre časopis Tvar písala "manuál na pokračovanie" O psaní.

Žila v Prahe, kde tiež 16. júna 2008 zomrela.

Jej témou boli predovšetkým medziľudské a partnerské vzťahy, známa bola ako propagátorka feminizmu – v prozaickej tvorbe však neváhala formálne experimentovať, čo ju radilo k autorom pracujúcim s postmodernými princípmi, intertextualitou a striedaním rozprávačských perspektív. Tragický obsah, zameraný na neľútostnú psychologickú introspekciu nadľahčuje jazykovou hrou, groteskným nadhľadom, iróniou a naburávaním zažitých rozprávačských postupov. Často volí metaforický a alegorický prístup, v ktorom sa prelínajú predstavy a skutočnosť.

Jej prvotina Knížka s červeným obalem je súborom poviedok, ktoré sledujú osud českých žien od narodenia až po smrť – úloha osudu tu má blízko k severským ságam.

  • Knížka s červeným obalem, súbor poviedok (Práca, 1986, 1988, Petrov 2003)
  • Magorie, novela (Horizont, 1991, Eroika, 2006); Cena Egona Hostovského
  • Utrpení oddaného všiváka, novela (Petrov, 1993)
  • Temná láska, novela (Petrov, 2000)
  • Banální příběh - filmová povídka o prostém životním běhu, (Motto, 2004; Eroika, 2008); predloha k filmu Zlatá brána

Príspevky v zborníkoch

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Nej... povídky z Playboye I., zbierka poviedok (Akropolis, 1997)
  • Městopis: 50 autorů, povídek, měst, zbierka poviedok (nakladateľstvo Lidové noviny, 2000)
  • Schůzky s tajemstvím, zbierka poviedok (Listen, 2003)
  • Škola – základ života, kniha spomienok (zostavil Boris Dočekal, Listen, 2003)
  • Už tě nemiluju, zbierka poviedok (Listen, 2005)
  • Divoká jízda, zbierka poviedok, (zostavil Ivan Adamovič, Knižní klub, 2006) – poviedka Stařec a smrt

Publicistika knižne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Čeští spisovatelé o toleranci, zborník ku kongresu PEN klubu (Nadácia Readers International (Prague) – české centrum Medzinárodného PEN klubu, 1994)
  • Antologie českého rozhlasového fejetonu 2002–2004 (usporiadal Radim Kopáč, Concordia, 2004)
  • O psaní (esejistická poňatá učebnica tvorivého písania; editorka Božena Správcová, Trigon, 2014)
  • Dory Hollanderová: 101 lež, kterou muži říkají ženám, a proč jim ženy věří (s E. Hauserovou, Columbus, 1996)
  • VJ Solanas (ová): SCUM Manifesto čili ŠLEM manifest (Votobia, 1998)
  • Pánská jízda (1983, réžia Karel Smyczek)
  • Bumerang (1986, réžia Karel Smyczek)
  • Dva t. č. v zel. hl. dvě ves. nekuř. (1986, réžia Karel Smyczek)
  • Dámská jízda (1987, réžia Vít Olmer)
  • Co teď a co potom? (1991 – 1992, réžia Hynek Bočan); pôvodne 4-dielny, neskôr 8-dielny televízny cyklus[3]: Tvrz; Kruh; Dveře; Dno; Hodný hoch; Maratón; Velmi banální příběh; Staré děti
  • Zírej, holube! (1991, réžia Vít Olmer)
  • Zlatá brána (2004, réžia Jaroslav Brabec)

Knižná verzia scenárov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Co teď a co potom? (Podľa televízneho scenára A. Berkovej literárne spracoval Libor Dvořák, Motto, 1992)
  • Magorie, rozhlasová hra (1991, scenár a réžia Josef Henke, účinkujú Jiřina Jirásková, Ota Sklenčka, Jiří Adamíra, Jaroslav Kepka a ďalší)[4]

Preklady kníh A. Berkovej

[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumenty o A. Berkovej

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zemřela spisovatelka Alexandra Berková – článok na serveri Novinky.cz
  2. profil na Portáli českej literatúry
  3. FDb.cz – filmová databáza
  4. databáza rozhlasových hier Panáčka v říši mluveného slova
  5. text O . Sommerovej na stránkach PEN klubu
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandra Berková na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]