Preskočiť na obsah

Alexej Kondratievič Savrasov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexej Kondratievič Savrasov
A. K. Savrasov na potréte od J. P. Volkova (1884)
A. K. Savrasov na potréte od J. P. Volkova (1884)
Narodenie12. máj 1830
Moskva, Cárske Rusko
Úmrtie26. september 1897 (67 rokov)
Moskva, Cárske Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexej Kondratievič Savrasov

Alexej Kondratievič Savrasov (rus. Алексей Кондратьевич Саврасов; * 12. máj 1830, Moskva – † 26. september 1897, Moskva) bol ruský maliar-krajinár, člen umeleckého združenia peredvižnici.

Ruské umenie druhej polovice 19. storočia dalo svetu viacero vynikajúcich výtvarných umelcov, pre ktorých bola očarujúca ruská príroda nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a ktorí sa vo svojich dielach vyznali zo svojej nekonečnej lásky k nej. Toto obdobie znamenalo zrod „národnej školy krajinomaľby“, ktorá bola charakteristická nielen samotnými námetmi z ruskej prírody ale aj vytváraním špecifického poetického štýlu pri jej zobrazovaní. Popri I. K. Ajvazovskom, I. I. Šiškinovi, F. A. Vasiljevovi či I. I. Levitanovi bol mimoriadnym umeleckým zjavom v tomto žánri aj Alexej Kondratievič Savrasov. Je považovaný za zakladateľa tzv. „náladovej krajiny“ v ruskom maliarstve.

Život a dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Moskve 12. (24. podľa starého kalendára) mája 1830 v kupeckej rodine. Už v mladom veku ako maliar-samouk začal maľovať a obrazy neskôr predával. Napriek želaniu otca, pokračovať v obchodníckej rodinnej tradícii, začal v roku 1844 študovať na Moskovskej škole maliarstva, sochárstva a architektúry. No už o štyri roky musel z rodinných dôvodov štúdium prerušiť. Až o ďalšie štyri roky, na príhovor niektorých známych umelcov, ktorí v ňom videli veľký talent, mohol v štúdiu pokračovať. Ukončil ho v roku 1854.

V obrazoch vytvorených tesne po skončení štúdia vyžaruje umelcova túžba o naturalistické zachytenie prírody, napr. Kameň v lese pri Razlive a Pohľad na okolie Moskvy s dvoma ženskými postavami (obe diela z roku 1850). Iné obrazy, napr. Pohľad na Kremeľ s Krymského mosta (1851) a Pohľad na okolie Oraniebaumu (1854), sa nesú v štýle romantizmu. Prevláda tu umelcov záujem na dokonalom zachytení prírodných atmosférických javov. Neskôr tieto efekty vystriedali krajinky s nádychom pokoja a harmónie, napr. Krajina s riekou a rybárom (1859), Losí ostrov v Sokoľnikách (1868). Tu sa už Savrasov predstavuje ako zrelý majster, ktorému je dokonalé zachytenie predlohy v symbióze s vrodeným citom vlastné.

Prvý významnejší úspech umelcovi priniesli kompozične náročné diela Pohľad na dedinu Kupcevo pri Moskve (1855) a v roku 1858 Pohľad na okolie Moskvy pri západe slnka. Obe diela charakterizujú Savrasovov cit pre zachytenie prírodných scenérií. K podobným prácam možno priradiť i obrazy Staré borovice (1854) a Starý dub pri riečnom útese (1857).

V roku 1857 sa Savrasov vrátil na maliarsku školu v Moskve ako pedagóg. Počas dvadsaťročného pôsobenia na škole vychoval mnoho vynikajúcich umelcov; medzi jeho najvýznamnejších žiakov patrili napr. K. A. Korovin a I. I. Levitan. Veľmi dojemne sa o tvorbe svojho učiteľa neskôr vyjadril práve Levitan:

Savrasov sa snažil aj v tom najobyčajnejšom výjave nájsť charakteristické črty, ktoré tak silno pociťujeme v našej rodnej krajine a tak veľmi ovplyvňujú našu dušu. U Savrasova sa prejavila lyrika v maľovaní krajiny a bezhraničná láska k svojej domovine.

Niektoré jeho známe diela zo šesťdesiatych rokov sa nesú v znamení umeleckého napredovania pri stvárnení a výbere námetu. Krásnymi príkladmi sú napr. diela Pohľad na Moskvu od Mazilova a Večerná krajina (obe z roku 1861).

Zlá cesta, 1894, olej na plátne, súkromná zbierka

Veľký význam pre jeho ďalšie umelecké smerovanie mal pobyt v západnej Európe v rokoch 1862 a 1867, počas ktorého navštívil niekoľko krajín: Anglicko, Francúzsko a Švajčiarsko. Najmä návšteva Anglicka bola preňho veľkým prínosom – umožnila mu zoznámiť sa s tunajším maliarstvom, v Rusku veľmi málo známym. Švajčiarsko ho zasa očarilo svojou prekrásnou prírodou.

V roku 1870 vstúpil do umeleckého združenia peredvižnici.

V roku 1871 podnikol Savrasov cestu na Volgu, počas ktorej vzniklo jeho niekoľko významných diel – Pečorský kláštor pod Nižným Nogorodom a Havrany prileteli. Tento obraz sa stretol s mimoriadnou pozornosťou iných umelcov; napr. I. N. Kramskoj v jednom zo svojich listov poukázal, že „celá príroda, stromy, voda a vzduch, a duša, sú v Havranoch“.

Sedemdesiate roky sa v Savrasovovej tvorbe niesli v znamení mimoriadneho umeleckého rozkvetu. V tomto období vytvoril viacero pozoruhodných diel – Zimná krajina (1870), Rozvodnená Volga pri Jaroslavli (1871), Dúha (1875) a ďalšie. Dôležitú časť Savrasovovej tvorby uvedeného obdobia predstavujú diela zachytávajúce rozličné moskovské zákutia; jedným z najvýznamnejších diel je napr. Sucharevská veža.

Život a tvorba Alexeja Kondratieviča Savrasova boli príkladom umelcovej lásky k rodnej vlasti. Okrem maliarstva Savrasov miloval ruskú poéziu a často podnikal výlety na miesta zviazané so životom významných ruských literátov. Obzvlášť miloval Puškinove básne (v sedemdesiatych rokoch navštívil miesta spojené s týmto velikánom ruskej literatúry). Veľmi mu bola blízka aj ľudová pieseň.

Na konci sedemdesiatych rokov Savrasov ťažko ochorel a to poznačilo aj jeho ďalšiu tvorbu, v ktorej začali prevládať clivé námety – Jesenný les (1872), Jesenná krajina s chalupou (1880), Jeseň. Sokoľniki (1890). Posledné roky životy prežil v chudobe. Opustený zomrel 26. septembra (8. októbra) 1897 v nemocnici pre chudobných. Pochovaný bol na Vagankovskom cintoríne v Moskve.

Po Savrasovovej smrti, jeho obľúbený žiak a pokračovateľ I. I. Levitan publikoval článok, v ktorom zhrnul tvorbu svojho veľkého učiteľa:

Zomrel jeden z najhĺbavejších ruských krajinárov. U Savrasova sa prejavila lyrika v maľovaní krajiny a bezhraničná láska k svojej domovine… a jeho nepochybná zásluha nebude nikdy zabudnutá.

Výber z diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]