Anastázia (uhorská kráľovná)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anastázia
Anastázia preklína svojho syna Šalamúna
Anastázia preklína svojho syna Šalamúna
Narodenie1023
Kyjev, Kyjevská Rus
Úmrtie1074/1094
Admontské opátstvo, Štýrsko
ManželOndrej I.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anastázia

Anastázia (Rusky: Анастасия Ярославна; Ukrajinsky: Анастасія Ярославна; * 1023 – † 1074/1094, Admont) bola uhorská kráľovná v rokoch 10461060.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Anastázia bola dcérou kyjevského veľkokniežaťa Jaroslava I. Múdreho a Ingegerdy Švédskej a staršou sestrou francúzskej kráľovnej Anny Kyjevskej. Okolo roku 1038 sa Anastázia vydala za uhorského vojvodu Ondreja, ktorý sa usadil v Kyjeve po tom, čo sa jeho otec Vazul zúčastnil neúspešného pokusu o atentát zameraného na uhorského kráľa Štefana I. V roku 1046 sa jej manžel vrátil do Uhorska a nastúpil na trón, po porážke kráľa Petra Orseola. Anastázia nasledovala svojho manžela do kráľovstva. Bola to pravdepodobne ona, ktorá presvedčila svojho manžela, aby v Tihany zriadil lavru pre pustovníkov, ktorí prišli do Uhorska z Kyjevskej Rusi.

Kráľovský pár nemal syna až do roku 1053, keď kráľovná Anastázia porodila Šalamúna. Šalamúnovo narodenie a neskoršia korunovácia však spôsobili trpký konflikt medzi kráľom Ondrejom I. a jeho mladším bratom vojvodom Belom, ktorý bol ďalším v rade na trón. Keď vojvoda Belo v roku 1060 povstal v otvorenom povstaní proti kráľovi Ondrejovi, kráľ poslal svoju manželku a deti na dvor rakúskeho markgrófa Adalberta. Kráľ Ondrej I. bol porazený a krátko nato zomrel a jeho brat bol 6. decembra 1060 korunovaný za uhorského kráľa.

Freska z 11. storočia z kyjevského chrámu sv. Sofie zobrazujúca dcéry Jaroslava I. Múdreho: sú to francúzka kráľovná Anna Kyjevská, uhorská královna Anastázia, Alžbeta a možno Agáta, manželka Eduarda Vyhnanca

Anastázia požiadala o pomoc rímsko-nemeckého cisára Henricha IV., ktorého sestra Judita bola zasnúbená so Šalamúnom v roku 1058. V čase, keď rímsko-nemecké vojská vstúpili do Uhorska, aby poskytli pomoc Šalamúnovi, zomrel kráľ Belo I. (11. september 1063) a jeho synovia Gejza I., Ladislav I. a Lampert utiekli do Poľského kráľovstva.

Mladý Šalamún bol korunovaný 27. septembra 1063. Pri príležitosti korunovácie jej syna Anastázia predstavila to, čo sa považovalo za meč Atilu, vojvodovi Otovi Bavorskému, ktorý bol vodcom rímsko-nemeckých vojsk. V rokoch 10601073 kráľ Šalamún spravoval svoje kráľovstvo v spolupráci so svojimi bratrancami, vojvodmi Gejzom I., Ladislavom I. a Lampertom, ktorí sa vrátili do Uhorska a prijali jeho vládu. V roku 1074 sa mu však vzopreli a 14. marca 1074 ho porazili. Kráľ Šalamún utiekol na západné hranice Uhorska, kde si dokázal udržať vládu iba nad Mošoňskou a Prešporskou župou.

Anastázia nasledovala Šalamúna, ale začali sa medzi sebou hádať. Preto sa presťahovala do Admontského opátstva, kde žila ako mníška až do svojej smrti. Bola tam aj pochovaná.

Manželstvo a deti[upraviť | upraviť zdroj]

Anastázia

Manžel: od roku 1039: uhorský kráľ Ondrej I. (1015 - 1060)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anastasia of Kiev na anglickej Wikipédii.