Chrám svätej Sofie (Kyjev)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chrám svätej Sofie

Chrám svätej Sofie alebo Chrám Svätej Múdrosti v Kyjeve (ukrajinsky Софійський собор, rusky Софийский собор alebo Собор Святой Софии) je bývalým katedrálnym chrámom Kyjevskej metropolie. Chrám patrí pravoslávnej cirkvi, ale na bohoslužobné účely sa používa len mimoriadne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Apsida chrámu s ikonostasom a známou mozaikou presvätej Bohorodičky – Oranty (príhovorkyne).

Kamenná stavba bola postavená v polovici 11. storočia z podnetu Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037 na počesť víťazstva nad Pečenehmi na mieste, kde stával jeho drevený predchodca rovnakého zasvätenia. Dnes slúži ako múzeum.

Chrám bol zasvätený rovnako ako jeho vzor Hagia Sofia v Konštantínopole Svätej Múdrosti, čo je doslovný preklad gréckeho výrazu. Bol katedrálou kyjevského metropolitu a okrem bohoslužieb sa tu konali aj slávnostné ceremónie, napríklad kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bol niekoľkokrát zničený, najmä v roku 1240 po dobytí Kyjeva Tatármi.

V rokoch 1685 – 1707 bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol zostalo len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná deštrukcia chrámu, ale nakoniec bola stavba spoločne s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu približne 5 000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje udávajú 2 až 3 metre štvorcové rôzne zachovalých originálnych fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení svätci, vladári, náboženské a lovecké motívy. Známym je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachoval len sarkofág s pozostatkami Jaroslava Múdreho.

Dĺžka päťloďovej stavby je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly 29 metrov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrám svaté Žofie (Kyjev) na českej Wikipédii.