Chrám svätej Sofie (Kyjev)

	Chrám svätej Sofie; ukr. Софійський собор – Sofijskyj sobor
Štát	Ukrajina
Oblasť	Kyjevská oblasť
Mesto	Kyjev
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	pravoslávna
Súradnice	50°16′16″S 30°18′19″V / 50,2710°S 30,3052°V
Štýl	byzantská architektúra, ukrajinský barok
Výstavba	11. storočie
	Ukrajina s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci Kyjeva (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saint Sophia Cathedral in Kyiv
	Webová stránka: https://st-sophia.org.ua/en/home/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 50°16′16″S 30°18′19″V / 50,2710°S 30,3052°V

Svetové dedičstvo UNESCO

Chrám svätej Sofie (iné názvy pozri nižšie) je stavba pravoslávneho chrámu v Kyjeve na Ukrajine. Je bývalým katedrálnym chrámom Kyjevskej metropolie a najstarším zachovaným chrámom starej Rusi.^[1] Do roku 1929 bola stavba funkčným chrámom, od roku 1934 je múzeom. Chrám patrí Pravoslávnej cirkvi, ale na bohoslužobné účely sa dnes používa len mimoriadne. Stavba je zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.^[2]

Je to päťloďový krížový chrám s 5 apsidami a 13 kupolami. V chráme sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky a mozaiky. Jeho architektonickým vzorom bola byzantská katedrála Hagia Sofia, neskôr bol chrám prestavaný v štýle ukrajinského baroka.^[1]^[2]

Názvy

Chrám svätej Sofie^[3] alebo Chrám Božej Múdrosti^[4], Svätá Sofia^[5], Hagia Sofia^[6]
Katedrála Svätej Sofie^[7], Kostol svätej Sofie^[8]
ukr. Софійський собор – Sofijskyj sobor, rus. Собор Святой Софии – Sobor Svjatoj Sofii

Dejiny

Kamenná stavba bola postavená byzantskými majstrami v 30. rokoch 11. storočia z podnetu Jaroslava Múdreho na mieste, kde stával jeho drevený predchodca rovnakého zasvätenia. Výskumy nasvedčujú tomu, že výstavba začala už niekedy okolo roku 1030, no chrám bol vysvätený až v roku 1037.^[1] Chrám bol zasvätený, rovnako ako jeho vzor Hagia Sofia v Konštantínopole, Božej múdrosti, čo je doslovný preklad gréckeho výrazu. Bol katedrálou kyjevského metropolitu a okrem bohoslužieb sa tu konali aj slávnostné ceremónie, napríklad kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bol niekoľkokrát zničený, najmä v roku 1240 po dobytí Kyjeva Tatármi.^[1]

V rokoch 1685 – 1707 bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol zostalo len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.^[1]

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná deštrukcia chrámu, ale nakoniec bola stavba spoločne s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Od roku 1934 je múzeom. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.^[1]

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu približne 5 000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje udávajú 2 až 3 metre štvorcové rôzne zachovalých originálnych fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení svätci, vladári, náboženské a lovecké motívy. Známym je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.^[1]

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachoval len sarkofág s pozostatkami Jaroslava Múdreho.^[1]

Architektúra

Chrám je päťloďovou krížovou sakrálnou stavbou s 5 apsidami a 13 kupolami. Stredná kupola s priemerom 7,7 m a ostatné klenby sú podopreté na pilieroch. Naos je z troch strán obklopený dvojitými galériami, ktoré boli pôvodne otvorené. Fasády sú zdobené keramicko-plastickou výzdobou.^[2]

K miestnym architektonickým zvláštnostiam patria dve veže na západnej fasáde vedúce do kniežacích chórov, kde sa zachovali fresky so svetskými výjavmi vrátane scén lovu a hier na hipodróme. Úzke bubny kupolí tiež nie sú typické pre byzantskú architektúru. Po roku 1633 sa na príkaz metropolitu Petra Mohylu uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia katedrály a prestavba jej hornej časti v štýle ukrajinského baroka. Dnes má katedrála 19 kupolí.^[2]

Výzdoba interiéru

Interiér katedrály zdobia mozaiky (horná zóna lode a oltára) a fresky (spodná časť stien, bočné oltárne priestory, chóry), ktoré vyhotovili do roku 1046 byzantskí majstri.^[2]

Mozaikový komplex tvoria obrazy Krista Pantokratora v kupole, dvanástich apoštolov v priečkach bubna, štyroch evanjelistov v lodiach, Panny Márie Orantskej a výjavy Eucharistie v apside, výjavy Zvestovania na východných pilieroch. Sú tradičnými prvkami výzdoby chrámu v stredno-byzantskom období (macedónske umenie).^[2]

Obrazy svätcov sa vyznačujú sochárstvom, veľkými proporciami, stiesnenými pohybmi a strnulým pohľadom, čo vyjadruje asketické tendencie umenia 11. storočia. Pôvodné maľby obsahovali viac ako 700 obrazov voľne stojacich svätcov; väčšina z nich sa zachovala, ale vzhľadom na stratu sprievodných nápisov si vyžadujú atribúciu.^[2]

Niektoré obrazy svätcov naznačujú prítomnosť čiastočiek ich relikvií v katedrále (napr. pápeža Klementa I., ktorého relikvie našiel Vladimír Sviatoslavič).^[2]

Fresky obsahujú aj portréty donátorov: ktitorov (západné rameno kríža) a hagiografické cykly svätého Juraja (patróna kniežaťa Jaroslava Vladimiroviča), apoštolov Petra a Pavla, archanjela Michala (bočné apsidy) a Panny Márie.^[2]

Referencie

1 2 3 4 5 6 7 8 SOFII SVIATOJ SOBOR V KIJEVE. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. Soloviov – Stavroteka. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2022. ISBN 978-5-89572-072-1. S. 154 – 172.
1 2 3 4 5 6 7 8 9 GRINBERG. SOFIJSKYJ SOBOR. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 30. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2015. [Cit. 2024-07-04]. Dostupné online. S. 731 – 732.
↑ BIOQUE, Bartolomé. Kniha posvätných miest. Bratislava : Príroda, 2015. ISBN 978-80-8136-041-1. S. [5].
↑ MÚCSKA, Vincent; ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana; DANIŠ, Miroslav. Dejiny európskeho stredoveku. Prešov : Michal Vaško, 2006. ISBN 80-7165-576-7. S. 204, 206.
↑ SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava : Oto Németh, 2006. ISBN 80-88949-91-2. S. 390.
↑ Homílie na štvrtú adventnú nedeľu. Duchovný pastier, 1993, roč. 74, čís. 10, s. 472. ISSN 0139-861X.
↑ DVORSKÝ, Ján. Počiatky Kyjevskej Rusi. Historická revue, 2002, roč. 13, čís. 11, s. 15. ISSN 1335-6550.
↑ KOVÁČ, Dušan. Slovenské dejiny v dejinách Európy. Bratislava : Veda, 2015. ISBN 978-80-224-1448-7. S. 278.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Sofie (Kyjev)

Externé odkazy

Mozaiky a fresky
Oficiálna stránka Archivované 2008-06-11 na Wayback Machine

[:PE-1] 1 2 3 4 5 6 7 8 SOFII SVIATOJ SOBOR V KIJEVE. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. Soloviov – Stavroteka. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2022. ISBN 978-5-89572-072-1. S. 154 – 172.

[BRE-2] 1 2 3 4 5 6 7 8 9 GRINBERG. SOFIJSKYJ SOBOR. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 30. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2015. [Cit. 2024-07-04]. Dostupné online. S. 731 – 732.

[3] BIOQUE, Bartolomé. Kniha posvätných miest. Bratislava : Príroda, 2015. ISBN 978-80-8136-041-1. S. [5].

[4] MÚCSKA, Vincent; ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana; DANIŠ, Miroslav. Dejiny európskeho stredoveku. Prešov : Michal Vaško, 2006. ISBN 80-7165-576-7. S. 204, 206.

[5] SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava : Oto Németh, 2006. ISBN 80-88949-91-2. S. 390.

[6] Homílie na štvrtú adventnú nedeľu. Duchovný pastier, 1993, roč. 74, čís. 10, s. 472. ISSN 0139-861X.

[7] DVORSKÝ, Ján. Počiatky Kyjevskej Rusi. Historická revue, 2002, roč. 13, čís. 11, s. 15. ISSN 1335-6550.

[8] KOVÁČ, Dušan. Slovenské dejiny v dejinách Európy. Bratislava : Veda, 2015. ISBN 978-80-224-1448-7. S. 278.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]