Andokides (hrnčiar)

Andokides (starogr. Ἀνδοκίδες) bol atický hrnčiar, činný približne od roku 540 pred Kr. do roku 500 pred Kr.^[1]^[2]

Andokides bol evidentne osobnosťou značného významu, jednak preto, že mal za spolupracovníkov najuznávanejších umelcov svojej doby, ako aj preto, že jeho hrnčiarska dielňa patrila k prvým, kde sa začali vázy zdobiť červenofigúrovou technikou.^[2] Zachovalo sa od neho osem (podľa iného zdroja deväť^[3]) signovaných váz (ΑΝΔΟΚΙΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕ, „ΕΠΟΙΕΣΕΝ“ – Andokides zhotovil^[4]), z ktorých polovica je vytvorená novou červenofigúrovou technikou, zdobená vo väčšine tým istým maliarom, ktorého z dôvodu, že jeho meno je neznáme, nazvali po hrnčiarovi Andokidov maliar.^[5]^[1]

Mníchovskú amforu (Staatliche Antikensammlungen 2301) hrnčiara Andokida, zdobenú dvojitým dekorom, z jednej strany ozdobil červenofigúrovou technikou Andokidov maliar a z opačnej čiernofigúrovou technikou Maliar Lysippides (niektorí znalci mali o tom pochybnosti^[6]), konvenčný, úplne čiernofigúrový vázový maliar (následník Exékia). Britský archeológ Dyfri Williams uviedol, že spolupráca dvoch alebo viacerých maliarov na tej istej váze nebola v atických keramických dielňach nezvyčajná.^[7]

Špeciálny tvar amfory (so zúženým krkom, jej rúčky siahajú až po okraj), uložená Britskom múzeu (British Museum 1980,1029.1) je pravdepodobne vynálezom hrnčiara Andokida. Známe sú len tri ďalšie amfory tohto tvaru. Čiernofigúrová maľba postáv (takmer miniatúrna) na jej krku, mimoriadne jemne spracovaná sa pripisuje maliarovi Psiaxovi.^[8]

Červenofigúrový kalichový kratér uložený v rímskom múzeu Villa Giulia (Museo Nazionale Etrusco di Villa Giulia, inv. č. 7069), má vyrytý podpis hrnčiara Andokida na nôžke vázy, podpis Epiktéta ako maliara sa nachádza na váze (strana A),^[9] nad zobrazením slávnostného sprievodu (kómos) na počesť boha Dionýza (je to najstaršie známe Epiktétovo dielo).^[10]

Andokides bol jedným z mála hrnčiarov, o ktorých je známe, že zasvätili bronzovú sochu bohom na aténskej Akropole. Z tejto sochy sa zachoval mramorový podstavec s nápisom:

[Μ]νεσιάδες κεραμεύς με καὶ Ἀνδοκίδες ἀνέθεκεν

Zasvätili ma hrnčiari Mnesiades a Andokides ^[11]^[12]

Atická amfora (typu A) s dvojitým dekorom, červenofigúrová maľba od Andokidovho maliara, Staatliche Antikensammlungen 2301, Mníchov
Atická amfora (typu A) s dvojitým dekorom, čiernofigúrovú maľbu ozdobil Maliar Lysippides
Čiernofigúrová amfora (so zúženým krkom), hrnčiar: Andokide, maliar: Psiax, 510 pred Kr., British Museum 1980,1029.1, Londýn
Signatúra hrnčiara Andokida
Atická čiernofigúrová amfora, najstaršia zachovaná váza s podpisom hrnčiara Andokida (540 pred Kr.), Metropolitan Museum of Art 1999.30a, b, New York

Referencie

↑ ^a ^b Catherine B. Avery. The New Century Handbook of Greek Art and Architecture. New York : Appleton-Century-Crofts, 1972. ISBN 978-03-9066-942-1. S. 20.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Andokides [1]
↑ J. D. Beazley, Mary B. Moore, Dietrich Von Bothmer. The Development of Attic Black-figure. Berkeley : University of California Press, 1986. ISBN 978-05-2005-593-3. S. 69.
↑ Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 46.
↑ Giorgio Gullini. La pittura greca arcaica. Torino : G. Giappichelli, 1961. S. 117.
↑ Andrew J. Clark, Jasper Gaunt. Essays in Honor of Dietrich Von Bothmer. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 2002. ISBN 978-90-7121-135-5. S. 305.
↑ Beth Cohen. The Colors of Clay. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 20.
↑ Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 80.
↑ Beth Cohen. Attic Bilingual Vases and Their Painters. New York : Garland Pub, 1978. ISBN 978-08-2403-220-3. S. 4.
↑ Beth Cohen. Attic Bilingual Vases and Their Painters. New York : Garland Pub, 1978. ISBN 978-08-2403-220-3. S. 400.
↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 620 [2]
↑ Ruth Scodel. Between Orality and Literacy: Communication and Adaptation in Antiquity. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-097-8. S. 106.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andokides (hrnčiar)

Umelecký portál

Pozri aj

Typológia starogréckej keramiky

[:20-1] Catherine B. Avery. The New Century Handbook of Greek Art and Architecture. New York : Appleton-Century-Crofts, 1972. ISBN 978-03-9066-942-1. S. 20.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Andokides [1]

[:69-3] J. D. Beazley, Mary B. Moore, Dietrich Von Bothmer. The Development of Attic Black-figure. Berkeley : University of California Press, 1986. ISBN 978-05-2005-593-3. S. 69.

[:46-4] Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 46.

[:117-5] Giorgio Gullini. La pittura greca arcaica. Torino : G. Giappichelli, 1961. S. 117.

[:305-6] Andrew J. Clark, Jasper Gaunt. Essays in Honor of Dietrich Von Bothmer. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 2002. ISBN 978-90-7121-135-5. S. 305.

[:20a-7] Beth Cohen. The Colors of Clay. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 20.

[:80-8] Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 80.

[:4-9] Beth Cohen. Attic Bilingual Vases and Their Painters. New York : Garland Pub, 1978. ISBN 978-08-2403-220-3. S. 4.

[:400-10] Beth Cohen. Attic Bilingual Vases and Their Painters. New York : Garland Pub, 1978. ISBN 978-08-2403-220-3. S. 400.

[:2-11] Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 620 [2]

[:106-12] Ruth Scodel. Between Orality and Literacy: Communication and Adaptation in Antiquity. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-097-8. S. 106.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]