Andron (miestnosť)
Andron alebo andrón (starogr. ἀνδρών, ἀνδρωνῖτις – andrón, andrónitis), (lat. andra, andrion, andronium) bola súčasť starogréckeho domu, ktorá slúžila ako miesto pre mužské aktivity. Prijímali sa tu hostia, odohrávali sa tu symposia alebo hostiny.[1][2][3]
Andrón bol z literárnych a ikonografických dôkazov identifikovaný ako priestor (miestnosť) v starogréckom dome (majetnejších rodín) určený mužom.[4][5] Zvyčajne bol obrátený k ulici zatiaľ čo ostatné miestnosti v dome boli usporiadané okolo otvoreného dvora, kde žila rodina.[2]
Bola to väčšinou miestnosť štvorcového pôdorysu (obvykle s rozmermi 4,75 x 4,75 m, ale mohla byť aj väčšia alebo menšia) s dverami ďalej od stredu[6] (poloha dverí do týchto miestností je často atypická[4]) a s mierne vyvýšenou cementovou plošinou po obvode miestnosti, kde boli okolo stien umiestnené ležadlá (obvykle ich bolo sedem). Tu sa hostia zabávali na hostinách (symposiach, na ktorých sa často točil spoločenský a politický život v mestách[2]). Napriek svojej neveľkej veľkosti bol mnohokrát vyzdobený viac ako ostatné miestnosti v dome. Na podlahách sa nachádzali kamienkové mozaiky a literárne zdroje hovoria aj o freskách a tapisériach. Čaše (kylikes), z ktorých niektoré boli príliš veľké pre používanie, sa vešali na steny ako výzdoba, ich kruhové tondá (tondos, τονδος) často zobrazovali odvážne (až obscénne), šokujúce alebo zábavné scény.[7] Aj keď boli dvere otvorené, vchod do andronu bol zvyčajne umiestnený tak, aby nebolo priamo vidno do žiadnej z ostatných miestností v dome a mohol byť tiež izolovaný predsieňou s dverami, ktoré neboli umiestnené oproti dverám do andronu. Tieto opatrenia zabezpečili aspoň čiastočné súkromie pre ostatných členov domácnosti.[8]
Andrón bol menej súkromný priestor v dome a mal často väčšie okná smerujúce na ulicu, aby ľudia na večerných prechádzkach (s pochodňami v ruke) mohli počuť hudbu, konverzáciu alebo zábavu zvnútra.[7] Príklady týchto miestností sú známe z archeologických lokalít najmä z neskorého klasického a helenistického obdobia (sú to domy z lokalít Olynthos, Halieis, Eretria alebo Délos).[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ John Britton, John Le Keux, George Godwin. A Dictionary of the Architecture and Archaeology of the Middle Ages: Including Words Used by Ancient and Modern Authors in Treating of Architectural and Other Antiquities, Also, Biographical Notices of Ancient Architects. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2023. ISBN 978-33-8510-520-1. S. 12.
- ↑ a b c Carolyn Steelová. Sitopie. Brno : Host, 2022. ISBN 978-80-2751-314-7. S. 129.
- ↑ Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. ISBN 80-08-00006-6. S. 68.
- ↑ a b c Michael Parker Pearson, Colin Richards. Architecture and Order. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3472-811-4. S. 93.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
- ↑ Bradley A. Ault, Lisa C. Nevett. Ancient Greek Houses and Households. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2011. ISBN 978-08-1220-443-8. S. 177.
- ↑ a b Robin Osborne. Dějiny klasického Řecka. Praha : Grada Publishing a.s., 2010. ISBN 978-80-2473-233-6. S. 154.
- ↑ Lisa C. Nevett. House and Society in the Ancient Greek World. Cambridge : Cambridge University Press, 2001. ISBN 978-05-2100-025-3. S. 72.