Angina pectoris

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lokalizácia bolestí pri záchvate anginy pectoris
Lokalizácia bolestí pri záchvate anginy pectoris

Angina pectoris (iné názvy pozri nižšie) je zvieravá, tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou (v oblasti srdca) v dôsledku nedostatočného zásobenia srdcového svalu krvou a kyslíkom (teda v dôsledku ischémie srdcového svalu). Bolesť môže vystreľovať aj do ľavej ruky, do chrbta, krku, čeľuste či do žalúdka. Angina pectoris sa spravidla objavuje napr. pri fyzickej námahe, strese, vystavení sa chladu alebo aj po požití nevhodnej potravy. Je dôsledkom zúženia koronárnej tepny, najčastejšie zapríčinenom aterosklerózou, niekedy aj z iných príčin, napr. následkom spasmu (stiahnutia) koronárnej tepny.

Encyklopédia medicíny definuje anginu pectoris nasledovne: „forma ischemickej choroby srdca, ktorú charakterizujú: 1. záchvaty stenokardií; 2. typické vyžarovanie bolestí; 3. priaznivý účinok upokojenia, prerušenia námahy a podanie nitroglycerínu. Stenokardie sú krátkotrvajúce, zvieravé, retrosternálne bolesti, ktoré môžu vznikať v dôsledku ischémie myokardu pri námahe...alebo pri inej činnosti zvyšujúcej nároky myokardu na kyslík.“[1].

Poznámka: v bežnej lekárskej terminológii sa angina pectoris používa ekvivalentne s termínom stenokardie. Táto bolesť môže pretrvávať aj hodiny, napríklad pri infarkte myokardu, slovníková definícia sa teda nezhoduje s praktickým významom slova.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné názvy sú: angina pectoris[2][3][4], hrudníková angína[2], srdcová angína[3], nevhodne resp. staršie: angína pectoris/angína pektoris[5][6], a stenokardia[7]. Zriedkavé názvy (vzťahujúce sa najmä na stabilnú anginu pectoris) sú: Elsnerova astma, Elsnerova choroba, Heberdenov syndróm, Heberdenova choroba, Masterova choroba, Rougnonova choroba, Rougnonova de Magny choroba, Rougnonova-Heberdenova choroba.[8][9][10]

Klasifikácia[11][upraviť | upraviť zdroj]

Podľa príčiny a charakteru sa rozlišuje:

  • stabilná angína pectoris je charakteristická pre chronickú Ischemickú chorobu srdca. Pri nej sa charakter záchvatov bolestí (intenzita, trvanie) podstatne nemení a bolesti väčšinou ustúpia po niekoľkých minútach oddychu alebo po užítí nitroglycerínu – lieku, ktorý zlepšuje prietok cez koronárne artérie a znižuje nároky srdca na dodávku kyslíka.
  • nestabilná angína pectoris je jedna z akútnych foriem Ischemickej choroby srdca. Patrí medzi tzv. akútne koronárne syndrómy, stavy s náhlym zhoršením prietoku krvi koronárnymi tepnami. Bolesti sa pri nej objavujú častejšie, pri minimálnej námahe alebo aj v pokoji, sú intenzívnejšie a neustupujú tak rýchlo, ako obvykle, prípadne pretrvávajú napriek liečbe nitroglycerínom. Tento stav nie je možné jednoznačne odlišiť od akútneho infarktu myokardu a je nevyhnutné neodkladné vyšetrenie pacienta lekárom alebo zdravotníckou záchrannou službou.
  • Atypická (variantná) angína pectoris je stav, keď sa bolesť neobjaví pri námahe, ale v stave pokoja. Príčinou býva spazmus (prudké mimovoľné stiahnutie) hladkých svalov cievnej steny koronárnej tepny, ktorý vedie k jej zúženiu. Príčinou tohto spazmu často býva ateroskleróza, no atypická angína pectoris sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí aterosklerózu nemajú. Príčina tohto javu nie je známa.

Klasifikácia závažnosti anginy pectoris (AP) podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti (CCS)

  • Trieda I: bežná aktivita nevyvolá AP, AP iba pri silnej alebo rýchlej alebo dlhšej telesnej záťaži.
  • Trieda II: mierne obmedzenie bežnej aktivity, AP pri chôdzi alebo pri rýchlom stúpaní po schodoch, pri chôdzi do kopca, pri záťaži, po jedle, v chladnom počasí, v emočnom strese, alebo len počas prvých niekoľko hodín ráno po prebudení.
  • Trieda III: významné obmedzenie bežnej fyzickej aktivity, AP pri chôdzi po rovine v dĺžke niekoľko sto metrov a/alebo pri chôdzi hore schodmi o jedno poschodie normálnym tempom
  • Trieda IV: neschopnosť vykonávať akúkoľvek telesnú činnosť bez AP, alebo AP v pokoji

Diagnostika a diferenciálna diagnostika[12][13][upraviť | upraviť zdroj]

Anginu pectoris niekedy nie je jednoduché odlíšiť od podobných príznakov iných ochorení. Bolesti na hrudníku môžu mať desiatky rôznych príčin, napríklad bolestí pohybového aparátu, hrudnej steny, pohrudnice, osrdcovníka, pálenia žáhy. Podobné bolesti môžu sprevádzať urgentné stavy, napr. akútnu pľúcnu embóliu alebo disekciu hrudnej aorty. Odlíšenie príčiny podľa charakteru bolestí nie je spoľahlivé, pre anginu pectoris je však charakteristická náväznosť na fyzickú námahu alebo iný stres a ústup po upokojení. Hrudná stena nebýva bolestivá pri dotyku a pohyboch. Bolesti pri angine pectoris nikdy netrvajú len niekoľko sekúnd, na druhej strane angina pectoris, trvajúca dlhé hodiny alebo dokonca dni bez toho, aby vznikol infarkt myokardu, je neobvyklá.

Neodkladné rozlíšenie príčiny bolestí na hrudníku je jeden z najčastejšie riešených diagnostických problémov na pracoviskách lekárskej pohotovostnej služby a urgentného príjmu.Základnými vyšetreniami sú elektrokardiografické, prípadne vyšetrenie hladiny troponínu, ktoré umožnia diagnostikovať prípadný infarkt myokardu, ischemickú chorobu srdca, niekedy aj pľúcne ochorenie. Kompletná diferenciálna diagnostika bolestí na hrudníku môže byť zložitá.

Niektoré ochorenia, ktoré spôsobujú, alebo môžu spôsobiť bolesti na prsiach:

  • ischémia myokardu
  • aneuryzma brušnej aorty
  • disekcia aorty
  • pľúcna embólia
  • biliárna kolika („žlčníkový záchvat“) alebo zápal žlčníka
  • peptický vred žalúdka alebo dvanástorníka, zápal žalúdka
  • gastroesofageálny reflux (refluxná choroba)
  • hiátová hernia
  • panická porucha
  • perikarditída (zápal osrdcovníka)
  • pneumothorax
  • ochorenia chrbtice
  • Tietzov syndróm
  • herpes zoster
  • pažerákový spasmus
  • pleuritída (zápal pohrudnice) samostatne alebo v spojení so zápalom pľúc
  • nádory v oblasti hrudníka

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou pomocou pri záchvate anginy pectoris je prerušenie fyzickej námahy, upokojenie pacienta a podanie nitroglycerínu alebo izosorbid dinitrátu pod jazyk alebo vo forme spreju. Pri pretrvávajúcej angine pectoris alebo pri ďalších príznakoch, ako je dýchavica, potenie, poruchy vedomia treba postupovať ako pri akútnom Infarkte myokardu (volať záchrannú službu, podať polovicu tabletky Acylpyrinu atď.)

Trvalou liečbou anginy pectoris je liečba ochorenia, ktoré záchvaty anginy pectoris spôsobuje, spravidla ischemickej choroby srdca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. angina. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava : Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1.
  2. a b MKCH 10 [online]. data.nczisk.sk, [cit. 2018-02-02]. Dostupné online. S. 325
  3. a b angina pectoris. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 251.
  4. BENDER, Jeffrey E. et al.. Oxford American Handbook of Cardiology. New York : Oxford University Press Inc., 2011. S. 86-87.
  5. angína. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka I a – k. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 33.
  6. HORECKÝ, Ján. Angína, ale angína pectoris. Slovenská reč (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1960, roč. 25, čís. 4-5, s. 320. Dostupné online [cit. 2018-02-03]. ISSN 1338-4279.
  7. Pozri zdroje v článku stenokardia
  8. stenokardia; Rougnonova-Heberdenova choroba. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava : Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1.
  9. KONSTANTINIDIS, G.. Elsevier's Dictionary of Medicine and Biology (in English, Greek, German, Italian and Latin). [s.l.] : Elsevier, 2005. 2590 s. ISBN 978-0-08-046012-3. S. 87.
  10. Heberden's disease [online]. whonamedit.com, [cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
  11. FOX, Kim, et al. Súhrn odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti pre manažment stabilnej angíny pektoris. Kardiológia/Cardiology, 2007, roč. 16, čís. 2, s. 72-103. Dostupné online [cit. 2018-02-01].
  12. HABER, Marc, D.. Angina Pectoris in Emergency Medicine [online]. Medscape, New York, 18.2.2015, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
  13. BULÍKOVÁ, Táňa. Bolesť na hrudníku – akútny koronárny syndróm v kazuistikách. Via Practica (Bratislava: Solen), 2009, roč. 6, čís. 6, s. 269–272. Dostupné online [cit. 2018-01-31].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]