Anton Andráši

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Andráši
rímskokatolícky kňaz, jezuita
Anton Andráši
Narodenie28. október 1742
Rumanová, Habsburská monarchia
Úmrtie12. november 1799 (57 rokov)
Rožňava, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anton Andráši
Portrét rožňavského biskupa Antona Andrássyho. Dielo maliara Andreasa Pachera, uložený v kaštieli Betliar.

Barón Anton Andráši (starším slovenským pravopisom: Anton Andrássy, slovenské predikáty: zo Sâncrăieni a Krásnej Hôrky[1]; maď. (csíkszentkirályi és krasznahorkai) Andrássy Antal[2]; lat. Antonius Andrassy (de (Csik-)Szent-Király et Kraszna-Horka; písané aj s medzerami namiesto "-" alebo novšie v tvare ...de Csikszentkirály et Krasznahorka)[3][4]; * 28. október 1742, Rumanová, Habsburská monarchia – † 12. november 1799, Rožňava) bol rímskokatolícky kňaz, jezuita, vysoký cirkevný hodnostár, 2. biskup rožňavskej diecézy.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Jeho otec bol barón Georgius Andráši a matka Mária Anna Berenyi. Stredoškolské vzdelanie získal v Nitre, pokračoval v Košiciach, kde jeden rok študoval filozofiu. V roku 1760 vstúpil do rádu Spoločnosti Ježišovej vo Viedni, kde absolvoval ročný noviciát. V roku 1763 bol na pedagogických štúdiách v Rábe (dnes Győr, Maďarsko). V rokoch 17641768 študoval filozofiu vo Viedni a počas nasledujúcich dvoch rokoch tiež tam študoval matematiku a biblickú gréčtinu a hebrejčinu. Okrem latinčiny ovládal rodný maďarský a nemecký jazyk. Vyučoval na stredných školách v Rábe (1769) a Budíne (1770). Vo Viedni vyštudoval aj teológiu a kde dňa 19. augusta 1772 bol vysvätený za kňaza. Nasledujúci rok (1773) bola Spoločnosť Ježišova bulou pápeža Klementa XIV. rozpustená a Anton bol nútený opustiť kláštor vo Viedni a uchýlil sa na hrade Krásna Hôrka. V roku 1776 sa stal po založení diecézy v Rožňave kanonikom tamojšej kapituly, neskôr prepoštom a od 18. septembra 1780 bol druhým rožňavským sídelným biskupom. V jeho menovacom dekréte od panovníčky Márie Terézie sa uvádzajú aj úlohy, ktoré mal ako biskup vo svojej diecéze zrealizovať. Ešte totiž bolo potrebné vystavať budovy biskupstva, starať sa o budovanie fár a škôl. Biskup Andráši sa podobne, ako jeho predchodca, angažoval i v podnikaní v oblasti baníctva (ťažbe vzácnych kovov a antimónu). Svoju súkromnú bibliotéku (658 zväzkov) odkázal vo svojom testamente biskupstvu, čím položil základy rožňavskej biskupskej knižnice.[5] V období jozefinizmu výrazne obhajoval práva cirkvi, kritizoval cirkevnú politiku panovníka, kvôli čomu bol perzekvovaný a bol kráľovským nariadením odňatý majetok diecézy. Až do svojej smrti riadil svoju diecézu a viedol svojich veriacich z rožňavského kláštora kapucínov.[6]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Appendix subnexa censurae testamentis demonstrationis trium propositionum de poenali transitu ex religione romano-catholica ad evangelicam. Budae (Budín): 1790.
  • Epistola pastoralis ad clerum suum de necessitate unius salvificae catholicae fidei. (sine data)[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PARENIČKA, Pavol. Biografický lexikón Slovenska. [s.l.] : Slovenská Národná Knižnica, Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 978-80-89023-16-5. S. 78.
  2. Andrássy Antal | PIM Névtér [online]. opac-nevter.pim.hu, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  3. Austria. Hof- und staats-handbuch der Österreichisch-ungarischen monarchie .... [s.l.] : [s.n.], 1798. 576 s. S. 406.
  4. Felséges Elsö Ferentz Austriai Császár, Magyar, És Cseh Ország Koronás Királyától Posony Szabad Kialyi Városába 1830-ik Esztendöben, Szent-Mihály Havának 8-ik Napjára Rendeltetett Magyar Ország Gyülésének Jegyzö Könyve (Felséges Elsö Ferentz Austriai Császár, Magyar, És Cseh Ország Koronás Királyától Posony Szabad Kialyi Városába 1830-ik Esztendöben, Szent-Mihály Havának 8-ik Napjára Rendeltetett Magyar Ország Gyülésének Jegyzö Könyve). [s.l.] : Belnay, 1830. 360 s. S. XIX.
  5. ROHÁČ, Juraj. Menovacie procesy biskupov a obsadzovanie rožňavského biskupstva. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR - Odbor archívnictva a spisovej služby), 2000, roč. XXXV, čís. 2, s. 86-87. ISSN 0231-6722.
  6. SZILAS, László. Jezsuita névtár. [s.l.] : Jezsuita kiadó.
  7. Slovenský biografický slovník. Zväzok I A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 583 s. S. 58.