Apollónios z Rodosu
Apollónios z Rodosu (starogrécky: Ἀπολλώνιος Ῥόδιος, Apollṓnios Rhódios; latinsky: Apollonius Rhodius; prvá polovica 3. storočia pred Kr.) bol starogrécky autor, známy najmä vďaka Argonautike, epickej básni o Iasónovi a Argonautoch a ich pátraní po zlatom rúne. Báseň je jedným z mála zachovaných príkladov epického žánru a bola inovatívna a vplyvná, pretože poskytla Ptolemaiovskému Egyptu „kultúrnu mnemotechniku" alebo národný „archív obrazov"[1] a latinským básnikom Vergíliovi a Gaiovi Valeriovi Flackovi ponúkla vzor pre ich vlastné eposy. Jeho ďalšie básne, ktoré sa zachovali len v malých fragmentoch, sa týkali počiatkov alebo založenia miest, napríklad Alexandrie a Knidu, miest, o ktoré sa zaujímali Ptolemaiovci. Práve im slúžil Apollónius ako učenec a knihovník v Alexandrijskej knižnici. Literárny spor s Kallimachom, ďalším alexandrijským knihovníkom a básnikom, je témou, o ktorej sa veľa diskutuje medzi modernými vedcami, pretože sa predpokladá, že poskytuje určitý pohľad na ich poéziu, hoci existuje len veľmi málo dôkazov o tom, že takýto spor medzi týmito dvoma mužmi niekedy existoval. V skutočnosti sa o Apollóniovi nevie takmer vôbec nič a dokonca aj jeho spojenie s Rodosom je predmetom špekulácií.[2] Kedysi sa považoval za obyčajného napodobňovateľa Homéra, a teda za neúspešného básnika, jeho povesť však zlepšili nedávne štúdie s dôrazom na osobitné vlastnosti helenistických básnikov ako učených dedičov dlhej literárnej tradície píšucich v jedinečnom historickom období.[3]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Argonautika[upraviť | upraviť zdroj]
Argonautika sa v niektorých ohľadoch líši od tradičného alebo homérskeho gréckeho eposu, hoci Apollónius určite použil Homéra ako vzor. Argonautika je kratšia ako Homérov epos, štyri knihy majú spolu menej ako 6000 riadkov, zatiaľ čo Iliada má viac ako 16 000 riadkov. Apollónius tu mohol byť ovplyvnený Kallimachovou stručnosťou alebo Aristotelovou požiadavkou „básní menšieho rozsahu ako staré eposy a dĺžkou zodpovedajúcich skupine tragédií predvádzaných na jednom zasadnutí" (Poetika).
Apollóniov epos sa od tradičnejšej epiky líši aj slabším, ľudskejším hrdinom Iasónom a mnohými odbočkami k miestnym zvykom, etiológii a iným obľúbeným témam helenistickej poézie. Apollónius si tiež vyberá menej šokujúce verzie niektorých mýtov, napríklad Médeia sa len prizerá vražde Apsyrta namiesto toho, aby ho zavraždila sama. Bohovia sú vo väčšine eposu relatívne vzdialení a nečinní, čo zodpovedá helenistickej tendencii alegorizovať a racionalizovať náboženstvo. Heterosexuálne lásky, ako napríklad Iasónova, sú zdôrazňované viac ako homosexuálne lásky, ako napríklad láska Herakla a Hylasa, čo je ďalší trend v helenistickej literatúre. Mnohí kritici považujú lásku Médeie a Iasóna v tretej knihe za najlepšie napísanú epizódu.
Názory na báseň sa časom menili. Niektorí kritici v antike ju považovali za priemernú.V poslednom období kritika zaznamenala renesanciu záujmu o báseň a uvedomenie si jej kvalít. Pravidelne sa publikujú početné vedecké štúdie, jej vplyv na neskorších básnikov, ako bol Vergílius, je dnes dobre známy a každý opis dejín epickej poézie dnes bežne zahŕňa podstatnú pozornosť Apollóniovi.
Zakladateľské básne[upraviť | upraviť zdroj]
Z jeho ďalšej tvorby sa zachovalo len niekoľko zlomkov, väčšinou ktiseis (κτίσεις) alebo „zakladateľské básne", ktoré sa zrejme zaoberajú mýtickým pôvodom miest, čo je téma, ktorej sa Apollónius dotýka aj v Argonautike (napríklad v zakladateľskej básni Cius, 1.1321-23). Fragmentom sa v poslednom čase venuje značná pozornosť, špekuluje sa o ich pravosti, o téme a spracovaní pôvodných básní, o ich geopolitickom význame pre ptolemaiovský Egypt a o ich vzťahu k Argonautike.[4]
- Založenie mesta Alexandria
- Založenie mesta Kaunus
- Založenie mesta Knidos
- Založenie mesta Naukratis
- Založenie mesta Rodos
- Založenie mesta Lesbos
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apollonius of Rhodes na anglickej Wikipédii.