Archimedova skrutka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Archimedova skrutka v trojdimenzionálnom zobrazení, v činnosti
Princíp fungovania

Archimedova skrutka je mechanické zariadenie, tzv. nekonečná skrutka, ktorú opísal starogrécky matematik, fyzik, astronóm a filozof Archimedes zo Syrakúz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte počas pobytu v Egypte videl Archimedes chudobných roľníkov pri zavlažovaní polí. Títo na premiestňovanie vody z nižšej hladiny na vyššiu používali tzv. nekonečnú skrutku. Pravdepodobne ju vynašli staroegyptskí technici, ale ako prvý ju opísal Archimedes. A podľa neho dostala aj meno „Archimedova skrutka“.

Stredovekí stolári a tesári používali na zmontovanie nábytku a drevených konštrukcií budov drevené kolíky alebo kovové kliny. Až v 16. storočí sa začali vyrábať klince so závitom, ktoré lepšie držali. To už bol iba krôčik k vzniku skrutky. Skrutky sa začali všeobecne používať na upevňovanie až na konci 18. storočia, keď prišli na metódu, ako ich lacno vyrábať.

Princíp fungovania[upraviť | upraviť zdroj]

Bola to obrovská špirála uzatvorená v drevenom valci. Pri otáčaní posúvala skrutka vodu pozdĺž svojho závitu, pričom sama vpred nepostupovala. Tento dômyselný mechanizmus sa v niektorých krajinách používa doteraz. Dlho však nikomu nenapadlo skrutku využiť nielen na čerpanie vody, ale aj na upevňovanie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]