Arkóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:25, 9. august 2009, ktorú vytvoril Pelex (diskusia | príspevky) (nč)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Arkóza
Arkóza z oblasti Španej Doliny.
Arkóza z oblasti Španej Doliny.
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, živce, muskovit
Akcesórielimonit, hematit, illit
Vlastnosti
Textúrapsamitická
Farbasivá, zelená, hnedá, ružová

Arkóza je typ pieskovec s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %[1].

Vznik

Arkózy vznikajú zvetrávaním hornín bohatých na živce, sú to hlavne vyvreté a premené horniny, napríklad granitoidy, ktoré obsahujú veľa kremeňa a živcov. Zvetralina, ktorá tvorí klasty arkózy však spravidla prekonala iba krátky transport alebo sa usadia veľmi rýchlo, pretože zrná nestabilných hornín a živcov by sa pri dlhšom transporte rýchlo rozpadli. Živce sa napríklad procesom kaolinizácie premieňajú na kaolín, dôležitým činiteľom je pri tom vlhkosť a teplo. Arkózy sa preto nachádzajú skôr v suchšom a chladnejšom prostredí, i keď to nie je pravidlo.[2] Podľa dnes zaužívaných predstáv arkózy vznikajú priamo počas alebo ihneď po skončení orogenézy v nepokojnom prostredí[1]. Sú preto textúrne nezrelými horninami, časté je hrubá vrstvovitosť alebo šikmé zvrstvenie. Veľká časť arkóz sa nachádza priamo v nadloží granitických hornín, typické sú tiež pre deltové, riečne a kontinentálne prostredie.

Zloženie a vlastnosti

Ako ostatné pieskovce aj arkóza má vysoký obsah kremeňa. Obsahuje však aj viac než 25 % zŕn živcov. Často je sfarbená do ružova (od ružových živcov) alebo červena (od hematitu). Často obsahujú aj lupienky muskovitu. Hrubozrnné arkózy sa podobajú žule. V dôsledku krátkeho transportu sú to slabo vytriedené.[3].

Výskyt

Karbónska arkóza Bebertal, Sasko-Anhaltsko.

V Západných Karpatoch sú polohy arkóz známe zo Starohorských vrchov, Slovenského rudohoria (napr. štítnické súvrstlvie) ale i z obalových jednotiek tatrika, napr. z karbónskych hornín seleckej jednotky v Považskom Inovci (novianské súvrstvie)[4].

Vo svete sú známe napr. zo sparagmitového súboru baltického štítu alebo z Nemecka (sárska panva). V Českom masíve arkózy vytvárajú polohy v karbónskych a permských sedimentoch napr. v okolí Krkonoší alebo v blanickej a boskovickej brázde[5].

Použitie

Arkózy sa obyčajne používajú ako stavebný kameň, prípadne ako prímes do betónov a ako kamenivo. V prípade vysokej čistoty však môžu byť ťažené ako zdroj živcov, pre sklársky priemysel.

Referencie

  1. a b Folk, R.L., 1980: Petrology of sedimentary rocks. Hemphill, Austin, 182 s.
  2. PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Arkóza [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
  3. Minerály a horniny Slovenska - Arkóza [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
  4. Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
  5. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)

Ďalšie zdroje

Šablóna:Mineraly

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arkóza