Arkona (Nemecko)

Mys Arkona v súčasnosti.

Socha Svantovíta dnes.

Arkona je archeologická lokalita na ostrove Rujana v severnom Nemecku. Bola posvätným miestom slovanského kmeňa Ránov, ktorí tu vybudovali svätyňu boha Svantovíta a postupne celé chrámové mesto, ktoré malo nadkmeňový charakter. Vznikla najneskôr na prelome 8. a 9. storočia.

Kult

Svantovít mal u Ránov dôležité postavenie a podľa slov nemeckého historika Helmolda bol pre tento kmeň dokonca dôležitejší ako Perún. Kňaz jeho svätyne požíval väčšiu úctu ako slovanské kniežatá a rozhodovalo sa tu o zásadných veciach ako o vojne a mieri, prinášali sa obete za úrodu a veštilo sa. Nedá sa však hovoriť o teokracii vzhľadom na osobitné miesto svetskej moci v Bergene. Kňazi mali rozhodujúci vplyv iba pri niektorých rozhodnutiach. Najvyšší kňaz mal k dispozícií vlastnú družinu 300 jazdcov. Svantovítovi bola obetovaná vojnová korisť, prichádazli sem obetovať dary kniežatá zo všetkých slovanských zemí. Boh tu mal vlastného bieleho koňa, na ktorom smel jazdiť iba najvyšší kňaz a v noci vraj na ňom jazdil sám Svantovít. Tento kôň sa používal aj pri veštení tak, že prekračoval kopije. Saxo Grammaticus popisuje Arkonu ako veľmi pekný chrám stojaci v strede akropoly, ktorý sa teší obľube nielen pre okázalé bohoslužby, ale i pre sochu boha, ktorá je vo vnútri.

„	Ohrada chrámová na vonkajšej strane pútala pozornosť bohatými rezbami, rôzne maľovanými... V nej bol iba jeden vchod, ktorý sa otváral prichádzajúcim. Svätyňu samotnú naopak obklopovala dvojitá prepážka, z toho vonkajšia zo stien niesla strechu a vnútorná tvorená 4 stĺpmi namiesto stien sa skvela visutými oponami... Vo svätyni stála ohromná modla.	“
– Saxo Grammaticus

Zánik

19. mája 1168 bola Arkona obsadená dánskym kráľom Valdemarom, ktorý nechal sochu Svantovíta rozrezať a spáliť. Slovanov potom prinútil dať sa pokrstiť.

Chrámový okrsok sa aj s časťou mysu neskôr zrútil do mora a nebolo možné ho celkom archeologicky preskúmať. Na základe písomných prameňov a porovnávania s inými svätyňami vzniklo niekoľko verzií rekonštrukcie Arkony. Bolo však objavené veľké množstvo kostí, ktoré boli obetované, medzi nimi aj ľudské.