Arménsky chrám svätého Kríža
| Arménsky chrám svätého Kríža - Surp Hač | |
| chrám arménskej apoštolskej a arménskej pravoslávnej cirkvi | |
 celkový pohľad na chrám zo severozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Burgas |
| Okres | Burgas |
| Mesto | Burgas |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Arménska apoštolská cirkev, Arménska pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°29′38″S 27°28′26″V / 42,493803°S 27,473819°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 1 |
| Výstavba | 1853 |
| - dokončenie | 1853 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1896 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Armenian Church the Holy Cross in Burgas | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Arménsky chrám svätého Kríža (bulh. Арменска църква „Свети кръст” – Armenska cărkva „Sveti krăst“, armén. Սուրբ Խաչ – Surp hač), známy aj ako Arménsky chrám Surp Hač (bulh. Арменска църква „Сурп Хач” – Armenska cărkva „Surp Hač“, armén. Սուրբ Խաչ – Surp hač) je chrám arménskej apoštolskej ako aj arménskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia nachádzajúci sa v južnej časti centra mesta Burgas v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Arménsky chrám svätého Kríža leží v južnej časti mesta neďaleko burgaskej železničnej stanice[2][3][4][8] a v tesnom susedstve radnice.[3]
Typovo sa jedná o jednoloďovú monolitickú budovu,[2][3][9] ktorá nesie typické znaky arménskej cirkevnej architektúry.[2][3][9]
Z vonkajšieho vzhľadu budovy z dôvodu rekonštrukcií nie je úplne zjavný jej pôvodný výzor.[9] Steny budovy sú obložené kamennými doskami, ktoré sú novšie než samotná budova.[3][9] Veža zvonice bola k chrámu pristavaná až niekoľko rokov po výstavbe budovy samotného chrámu.[6][9]
Okolo budovy chrámu sa rozprestiera malý park s lavičkami.[5]
Chrám patrí medzi najstaršie a najkrajšie budovy v meste[3][5][6][7][8][9] a patrí k hojne navštevovaným pamiatkam.[5][6][8]
Chrámový sviatok sa slávi 14. septembra na sviatok Povýšenia svätého Kríža (bulh. Въздвижение на Светия кръст Господен – Văzdviženie na Svetija krăst Gospoden alebo bulh. Кръстовден – Krăstovden).[3][7]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Arménska menšina je na území Burgasu preukazateľne minimálne od roku 1549.[6] Pôvodný arménsky chrám svätého Kríža bol postavený už v roku 1673, táto budova však bola niekoľkokrát zásadne prestavovaná.[1][3][6][8] V roku 1748 postavený na mieste pôvodného chrámu malý drevený chrám.[6][8]
Chrám v dnešnej podobe bol postavený v roku 1853,[2][5][6][7][8][9] čo je známe z nápisu na kameni, ktorý sa nachádza nad vnútornými dverami a taktiež z nápisu, ktorý je na mramorovej časti krstiteľnice.[2][5][9] Oficiálne vysvätený bol chrám v roku 1896 archimandritom Vahinangom Sisagianom.[6]
V roku 1970 bol budove priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][5][6][7][9]
V rokoch 1972 - 1976 prebehla veľká rekonštrukcia budovy.[6] Bola vymenená strecha, obklady, ako aj inštalácie a zasklené časti.[6]
V roku 1991 bol do parku pred kostolom inštalovaný pamätník arménskej genocídy, ktorý je dielom sochára Hariho Arabiana.[6]
Rekonštrukcia interiéru prebehla v rokoch 2003 - 2008 a týkala sa najmä oltára a stien.[6]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Hovorí sa, že v budove chrámu sa v roku 1878 zúčastnil bohoslužby venovanej pamiatke oslobodenia Bulharska významný ruský generál Lermontov, ktorý sa rusko-tureckej oslobodzovacej vojny zúčastnil.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Detailný pohľad na zvonicu chrámu -
Pohľad na severnú fasádu budovy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 76 . (bulharsky)
- ↑ a b c d e f opoznai.bg
- ↑ a b c d e f g h i j gotoburgas.com
- ↑ a b guide-bulgaria.com
- ↑ a b c d e f g pochivka.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n rezervaciq.com
- ↑ a b c d e uniconbg.com [online]. [Cit. 2019-07-18]. Dostupné online. Archivované 2019-07-18 z originálu.
- ↑ a b c d e f g burgas24.bg
- ↑ a b c d e f g h i j burgasmuseums.bg