Arvo Valton
| Arvo Valton | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 14. december 1935 (88 rokov) |
| Märjamaa, Estónsko | |
| Národnosť | estónska |
| Zamestnanie | spisovateľ |
| Dielo | |
| Žánre | poézia, próza, detská literatúra |
| Obdobie | Surrealizmus existencializmus |
| Odkazy | |
 | Arvo Valton (multimediálne súbory na commons) |
Arvo Valton vlastným menom Arvo Vallikivi.[1] (* 14. december 1935, Märjamaa, Estónsko) je estónsky spisovateľ. Debutoval v 60.rokoch. Publikoval poéziu, detské knihy, zbierky aforizmov a prózu. Jeho hlavné zameranie sú poviedky.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v meste Märjamaa, v strednom Estónsku] V roku 1949 bol deportovaný spolu s rodičmi na Sibír. V roku 1954 sa vrátil naspäť do Estónska. V Tallinne na Technickej Univerzite, kde ukončil svoje štúdium ako banský inžinier a až do roku 1968 pracoval v továrňach a zároveň pokračoval vo svojom štúdiu za režiséra diaľkovo na Filmovom Inštitúte v Moskve . Až od roku 1986 sa stal profesionálnym spisovateľom. Od roku 1986 do roku 1975 žil v južnom Estónsku ako spisovateľ na voľnej nohe. Neskôr žil v Tallinne a pracoval pre Filmové štúdio. Dosť cestoval po svete, hlavne do susedného Ruska. Od roku 1988 je prezidentom Asociácie ugrofínskych spisovateľov.[1] [2]
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Už v 60. rokoch 20. storočia začal publikovať poviedky v časopisoch. Je majstrom v skúmaní hraníc existenciálnych problémov. Jeho prvá známejšia poviedka vyšla v roku 1963 pod názvom Veider soov, kde priťahuje pozornosť čitateľov prostredníctvom 32 poviedok o každodennom živote pomocou skrytého humoru.
V jeho druhom diele vydanom v roku 1966 pod názvom Rataste vahel bol skôr cítiť sklon ku grotesknosti.[3] [1]
Ďalšie diela opisujúce témy každodenného života, pokroky modernej estetiky sú Kaheksa jaapanlannat (1968), Sõnumitooja (1972), Õukondlik mäng (1972). Jedna z jeho najlepších poviedok Kaheksa jaapanlannat, v ktorom sa nežné tanečnice vírili v kalužiach na stavenisku, kde bol zobrazený úspech ľudského pokroku a Luikede soo. Karussell (1968) vyvolali debatu, že jeho diela vyzerali ako výsledok existencializmu.
Valton je taktiež autorom surrealistických poviedok, ako napríklad Pööriöö külaskäik (1974), Läbi unemaastike (1975), Mustamäe armastus (1978) a Võõras linnas (1980). Valtonove fantazijné hry sú predmetom intelektuálneho záujmu. Zároveň posledné dve knihy predkladajú jeho život a jeho pohľad naň.[3]
Neskutočný príbeh v knihe Rohelise seljakotiga mees (1968) o mužovi, ktorý každý deň v rohu na lavičku na vlakovej stanici čítal nahlas knihu bol preložený do mnohých jazykov. Snažil sa tu opísať bezmocnosť nefunkčnej byrokracie.[1]
V 70. rokoch zameral svoju pozornosť na históriu Ázie a Európy, ktorú samozrejme aj predstavil v jeho prvej novele Teekond lõpmatuse teise otsa (1978). Opisuje tu rozhovor medzi mongolským dobyvateľom Čingis Chánom a taoistickým mníchom Chan Chunom a ich rozdielne pohľady na svet.
Orientálne motívy dominujú v jeho próze aj v 80. rokoch v dielach ako Arvid Silberi maailmareis (1984) a Üksildased ajas (I. časť 1983 a II. časť 1985). Jeho tendencie k fantastičnosti sa môžu považovať ako pokus o vymanenie sa zo stereotypného sveta a ich zaradenie do jednotlivých životov. Všetko sa odráža aj na týchto románoch.[2]
Istú dobu nemal dovolené publikovať jeho práce, ktoré kritizovali sovietsky režim. Ale ak to bolo možné, vydal knihy práve s touto zakázanou tematikou. Rännak giidi saatel (1988) a Masendus ja lootus (1989). Posilnil tým národného tvorivého ducha. Hlavnú tému nasmeroval k národným hodnotám. Píše tu taktiež o živote a deportáciách na Sibír.[3]
Valton je podporovateľom malých jazykov a ich literatúr, hlavne ugrofínských.[2]
Do českého jazyka boli preložené knihy Osm Japonek, rok 1984 (Kaheksa jaapanlannat), Dům plný přízraků rok 1983.
Do slovenského jazyka bola preložená poviedka Muž so zeleným plecniakom (Rohelise seljakotiga mees) a Aprílové grotesky v roku 1983.
Ďalšie diela[upraviť | upraviť zdroj]
- Monument (1965)
- Pillimees (1967)
- Väike reekviem suupillile (1968)
- Tagasi! (1969)
- Munad hiina moodi (1969)
- Vanad arved (1981)
- Eesti näkiliste välimääraja (1983)[1] [3]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1973 – Friedebert Tuglas Short Story Award
- 1979 – Friedebert Tuglas Short Story Award
- 1984 – Eduard Vilde Literary Award
- 1989 – The Estonian Cultural Endowment Prose Award
- 1990 – A.H.Tammsaare Literary Award
- 2008 – Tallinn University Literary Award[2]
Preklady do češtiny[upraviť | upraviť zdroj]
- Posel. – Kniha stížností. – Dort. Světová literatura. 1976, roč. 21, č. 6, s. 10–21, preklad Vladimír Macura
- Let. Kmen. 1982, č. 43, 27. 10., s. 9., preklad V. Macura In: Aprílové grotesky. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1983. 240 s., preklad V. Macura
- Dům plný přízraků. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1983. 131 s., preklad V. Macura
- Osm Japonek (vybrané povídky z knih Kaheksa jaapanlannat a Sõnumitooja). 1. vy-dání. Praha: Odeon, 1984, 235 s., preklad V. Macura
- Smyčka. Svobodné slovo. 1984, roč. 40, č. 12, 14. 1., s. 12., preklad V. Macura
- Král. Tvorba. 1988, č. 13, 30. 3., s. 16–17., preklad V. Macura In: Ďáblova milenka. 1. vydání. Praha: Lidové nakladatelství, 1989. S. 11–30., preklad V. Macura
- Osm Japonek (vybrané povídky z knih Kaheksa jaapanlannat a Sõnumitooja). 2. vy-dání. Praha: Odeon, 1989. 235 s., preklad V. Macura
- Setkal jsem se s Václavem Havlem. Literární revue. 1990, roč. 19, č. 5, květen, s. 21–29., preklad V. Macura. [4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Hasselblatt Cornelius, Geschichte der estnischen Literatur: Von den Anfängen bis zur Gegenwart, nakladateľstvo Walter de Gruyter, Berlín, r.2006, ISBN – 3 – 11 – 018025 – 1
- ↑ a b c d http://www.estlit.ee/?id=10878&author=10878&c_tpl=1066&tpl=1063
- ↑ a b c d Epp Annus, Luule Epner, Ants Järv, Sirje Olesk, Ele Süvalep, Mart Valsker, Eesti kirjanduslugu, nakladateľstvo Koolibri, Tallinn, r.2001, ISBN – 9985 – 0 – 1127 – 9
- ↑ http://is.muni.cz/th/262511/ff_b/Lucie.Kucharova.txt
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arvo Valton
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Jana Tesařová: Kapitoly z lotyšskej a estónskej literatúry. Bratislava, Veda 2001 ISBN 80-224-0678-3