Aspergillus

Penicillium, Aspergillus (a iné huby) rastúce v kultúrach

model Aspergillus, botanické múzeum Greifswald

Aspergillus je rod vláknitých húb. Súhrnným názvom „aspergily“ (lat. aj angl. aspergilli) sa označujú druhy anamorfného (nepohlavného, imperfektného, mitotického) rodu Aspergillus a druhy asociovaných teleomorfných (pohlavných, perfektných, meiotických) rodov (Samson et al., 2002).

Taxonómia

Rod Aspergillus (Pitt et Hocking, 1999) bol prvýkrát opísaný v roku 1729 talianskym kňazom a mykológom Pierom Antoniom Michelim v diele Nova Plantarum Genera (Klich, 2002, Samson et Varga, 2007). Jedná sa o vláknité mikroskopické huby rozmnožujúce sa nepohlavnými spórami – fialokonídiami, ktoré vznikajú na fruktifikačných orgánoch charakteristickej štruktúry (Klich, 2002). Eurotium , Emericella , Neosartorya (Pitt et Hocking, 2009), a ďalšie sú asociované teleomorfné rody rozmnožujúce sa pohlavnými spórami – askospórami. Nepohlavné štádium týchto druhov patrí do rodu Aspergillus. Rod v súčasnosti obsahuje približne 250 druhov. Toto číslo bude postupne narastať s objasňovaním druhových koncepcií a objavovaním nových druhov (Geiser et al., 2007). V systéme organizmov je mitotický rod Aspergillus a s ním asociované meiotické rody začlenený nasledovne (Index Fungorum, 2010):

• ríša: Fungi
• oddelenie: Ascomycota
• trieda: Eurotiomycetes
• podtrieda: Eurotiomycetidae
• rad: Eurotiales
• čeľaď: Trichocomaceae

Rod je vnútorne rozdelený na podrody a sekcie. Zoskupenie druhov do podrodov a sekcií reflektuje farbu konídií, veľkosť a tvar vezikula, prítomnosť sexuálneho štádia a podobne (Klich, 2002).

Druhová koncepcia

Väčšina druhov rodu Aspergillus bola opísaná na základe morfologickej (fenotypovej) druhovej koncepcie, založenej na podobnosti pozorovateľných morfologických (a zvyčajne aj fyziologických) vlastností; napr. podľa veľkosti a tvaru spór, charakteristík kolónie.

Nomenklatúra

V taxonómii aspergilov sa uplatňuje duálna nomenklatúra, existencia dvoch platných názvov pre jeden organizmus. Aspergily so známou teleomorfou majú teda dve platné mená. V praxi je odporúčané používať jedno, príslušné štádiu, v ktorom sa huba nachádza (Samson et Varga, 2009).

Príklady

Emericella nidulans (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus nidulans (nepohlavné rozmnožovanie konídiami)

Druh je homothalický: kolónie izolátov sú po kultivácii väčšinou tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Emericella nidulans, pretože okrem konidioforov sú v nej prítomné aj kleistotéciá s askospórami (pohlavné rozmnožovanie je v biológii hodnotnejšie).

Neosartorya fumigata (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus fumigatus (nepohlavné rozmnožovanie konídiami)

Druh je heterothalický: a) v prípade zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilných kultúr budú výsledné kolónie tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie) a ako v príklade 1 sa kultúra nazýva menom pohlavného štádia, t. j. Neosartorya fumigata, b) väčšinou sa práve v dôsledku heterothalickosti druhu stretávame s izolátmi bez zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilnej kultúry („partnera“). Takéto izoláty sa môžu rozmnožovať výlučne nepohlavne. Ich kolónie sú po kultivácii tvorené len vegetatívnym mycéliom a konidioformi (nepohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Aspergillus fumigatus.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aspergillus
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Aspergillus

Zdroje

• Dovičičová M. (2010): Štúdium potenciálne toxinogénnych druhov rodu Aspergillus a asociovaných teleomorf izolovaných zo zrna pšenice slovenského pôvodu. [Dizertačná práca.] Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.