Aspergillus fumigatus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Aspergillus fumigatus
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Aspergillus fumigatus
Fresenius, 1863
Synonymá
Neosartorya fumigata
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Aspergillus fumigatus je pleseň, tzv. huba, rodu Aspergillus a je jedným z najbežnejších druhov Aspergillus spôsobujúcich ochorenia u pacientov so zníženou imunitou.

Ako saprotrofická pleseň, Aspergillus fumigatus sa nachádza bežne v prírode, najmä v pôde a rozkladajúcej sa biomase (napr. kompost), kde hrá zásadnú úlohu pri recyklácii uhlíka a dusíka.[1] Kolónie plesne vytvárajú konidiofóry, ktoré produkujú tisícky drobných sivozelených výtrusov/spórov nazývaných konídia o veľkosti 2–3 μm. Konídia majú dobrú vznášanlivosť, a tak sa pleseň rozmnožuje na veľké vzdialenosti. Dlhé roky sa predpokladalo, že A. fumigatus sa rozmnožuje len nepohlavne kvôli nedostatkom vo výskume, no v roku 2008 sa ukázalo, že A. fumigatus má plne funkčný sexuálny reprodukčný cyklus, 145 rokov po jeho pôvodnom opise Freseniusom.[2] Hoci sa A. fumigatus vyskytuje v oblastiach s veľmi rozdielnym podnebím a prostredím, vykazuje nízku genetickú variáciu a nedostatok genetickej diferenciácie populácie v globálnom meradle.[3] Pohlavné rozmnožovanie je teda zachované, hoci vedie k nízkej genetickej rozmanitosti.

Pleseň je schopná rastu pri telesnej teplote (37°C) a môže rásť pri teplotách až do 50°C, pričom konídia prežívajú až do 70°C – podmienky, s ktorými sa pravidelne stretáva v samoohrievajúcich sa kompostových zásobníkoch. Konídia sú všadeprítomné v atmosfére - každý vdýchne niekoľko stoviek konídií denne; u zdravých pacientov ich imúnny systém rýchlo eliminuje. U pacientov s oslabenou imunitou, ako sú príjemcovia transplantovaných orgánov a ľudia s AIDS alebo leukémiou, je možné, že sa pleseň stane patogénnou, prekoná oslabenú obranu hostiteľa a spôsobí niektorú zo škály chorôb, ktoré sa všeobecne nazývajú aspergilóza. V dôsledku nedávneho nárastu používania imunosupresívych liečiv na liečbu ľudských chorôb sa odhaduje, že A. fumigatus môže byť zodpovedný za viac ako 600 000 úmrtí ročne s mierou úmrtnosti medzi 25 a 90%.[4] Viaceré virulenčné faktory predpokladané byť možným dôvodom tohto oportunistického správania.[5]

Viaceré indolové alkaloidy s antimitotickými vlastnosťami boli skúmané v štúdiách metabolitov v tekutých kultúrach A. fumigatus.[6] Niektoré z týchto zlúčenín patria do triedy známej ako tryprostatiny, pričom spirotryprostatín B je zvlášť zaujímavý ako protirakovinová látka.

Aspergillus fumigatus rastúci na určitých stavebných materiáloch môže produkovať genotoxické a cytotoxické mykotoxíny, ako je gliotoxín.[7]

Genóm[upraviť | upraviť zdroj]

Aspergillus fumigatus má stabilný haploidný genóm o dĺžke 29,4 miliónov párov báz. Genómové sekvencie troch druhov Aspergillus - Aspergillus fumigatus, Aspergillus nidulans a Aspergillus oryzae - boli publikované v Nature v decembri 2005.[8][9][10]

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Aspergillus fumigatus je najčastejšou príčinou invazívnej mykózy u pacientov s nízkou imunitou - napr. pacienti, ktorí dostávajú imunosupresívnu liečbu, príjemcovia transplantovaných orgánov a pacienti s AIDS. [11] A. fumigatus spôsobuje najmä invazívnu infekciu v pľúcach a predstavuje hlavnú príčinu úmrtia u týchto pacientov.[12] A. fumigatus taktiež spôsobuje chronické pľúcne infekcie, alergickú bronchopulmonárnu aspergilózu (APBA) alebo alergické ochorenia u zdravých pacientov.[13]

Odpoveď nešpecifického imunitného systému[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia každodenne vdychujú konídia kvôli ich všadeprítomnej distribúcii v životnom prostredí. Avšak u zdravých pacientov je vrodený imunitný systém účinnou bariérou proti infekcii A. fumigatus.[13] Väčšina vdýchnutých konídií je odstránená mukociliárnym kmitaním rias respiračného epitelu.[13] Kvôli malým rozmerom konídií sa mnohé z nich usadia v alveolách, kde prichádzajú do kontaktu s epitelovými a vrodenými efektorovými bunkami.[11][13] Alveolárne makrofágy fagocytujú a ničia konídia vo svojich fagozómoch.[11][13] Epitelové bunky, konkrétne pneumocyty typu II, taktiež pohlcujú konídia, ktoré sú presnuté do lyzozómu, kde sú požité konídia zničené.[11][13][14] Imunitné bunky prvej línie tiež slúžia na nábor neutrofilov a iných zápalových buniek prostredníctvom vypúšťania cytokínov a chemokínov, ktorých vypúšťanie je vyvolané kontaktom medzi špecifickými plesňovými časticami a pathogen recognition receptormi (PRR) na fagocytoch.[13] Neutrofily sú nevyhnutné proti aspergilóze, ako sa preukázalo u neutropenických pacientoch, a sú schopné sekvestrovať konídia aj hýfy prostredníctvom nefagocytárnych mechanizmov.[11][12][13] Hýfy sú príliš veľké na pohltenie bunkami, a preto poškodenie NADPH-oxidázou pod kontrolou neutrofilov predstavuje hlavnú obranu hostiteľa proti hýfam.[11][13] Okrem týchto bunkovo-sprostredkovaných mechanizmov likvidácie, antimikrobiálne peptidy vylučované respiračným epitelom taktiež prispievajú k obrane hostiteľa.[11] Pleseň a jej polysacharidy majú schopnosť regulovať funkcie dendritických buniek použitím signálnej dráhy Wnt-β-Catenin na indukciu PD-L1 a na podporu reakcií regulačných T lymfocytov.[15][16]

Invázia[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma invazívnej infekcie Aspergillus: Hýfy klíčia buď v epitelovej bunke alebo v alveolách (Alveolar infection). Hýfy prechádzajú cez epitelové bunky, prípadne napádajú a prechádzajú cez endotelové bunky ciev (Angioinvasion). V zriedkavých prípadoch sa fragmenty hýf odlomia a šíria sa krvným obehom (Dissemination).[11][14]

Pacieni zo zníženou imunitou sú citliví na invazívnu infekciu A. fumigatus, ktorá sa najčastejšie prejavuje ako invazívna pľúcna aspergilóza (IPA). Vdýchnuté konídia, ktoré sa vyhnú likvidácii imunitou hostiteľa, sú zárodkami invazívneho ochorenia a klíčia v teplom, vlhkom a na živiny bohatom prostredí pľúcnych alveol.[11] Klíčenie prebieha extracelulárne alebo v endozómoch pneumocytov typu II obsahujúcich konídia.[11][14] Následne po vyklíčení, rast filamentóznych hýf preniká do epitelu a následne do vaskulárneho endotelu.[11][14] Proces angioinvázie spôsobuje poškodenie endotelu a vyvoláva zápalovú odpoveď, expresiu tkanivového faktora III a aktiváciu koagulačnej kaskády.[11] Tento proces následne vytvára intravaskulárnu trombózu a lokalizovaný infarkt tkaniva, avšak šírenie fragmentov hýf je zvyčajne obmedzené.[11][14] K šíreniu krvným obehom dochádza len u pacientov s veľmi nízkou imunitou.[14]

Odpoveď na hypoxiu[upraviť | upraviť zdroj]

Ako je bežné v nádorových bunkách a u iných patogénov, invazívne hýfy A. fumigatus narážajú na hypoxické (nízke hladiny kyslíka, ≤ 1 %) mikroprostredia v mieste infekcie v hostiteľskom organizme.[17][18][19] Súčasný výskum naznačuje, že pri infekcii, nekróza a zápal spôsobujú poškodenie tkaniva, ktoré znižuje dostupné koncentrácie kyslíka v dôsledku lokálneho zníženia prechodu tekutín do orgánov. Konkrétne v infekciách A. fumigatus sa zistilo, že sekundárne metabolity zabraňujú vývoju nových krvných ciev, čo vedie k poškodeniu tkaniva, inhibícii opravy tkaniva a nakoniec k vytvoreniu lokalizovaných hypoxických mikroprostredií.[18] Presné dôsledky hypoxie na patogenézu plesní nie sú v súčasnosti známe, avšak tieto prostredia s nízkym obsahom kyslíka sú už dlho spojené so zlými klinickými výsledkami. Vzhľadom na významné korelácie identifikované medzi hypoxiou, plesňovými infekciami a zlými klinickými výsledkami sú mechanizmy, ktorými sa A. fumigatus adaptuje na hypoxiu, čoraz väčším zameraním výskumu nových antimykotík.

Ukázalo sa, že dva vysoko opísané, sterol-regulačné prvkovo-viažúce proteíny, SrbA a SrbB, spolu s ich procesnými dráhami ovplyvňujú zdatnosť A. fumigatus v hypoxických podmienkach. Transkripčný faktor SrbA je hlavným regulátorom v reakcii plesní na hypoxiu in vivo a je nevyhnutný v mnohých biologických procesoch vrátane homeostázy železa, rezistencie na antimykotické azolové liečivá a virulencie.[20] Dôsledne, strata SrbA vedie k neschopnosti A. fumigatus rásť v podmienkach s nízkym obsahom železa; vyššej citlivosti na antifungálne azolové lieky; a k úplnej strate virulencie v myších modeloch IPA (invazívnej pľúcnej aspergilózy).[21] Keď že "knock-out" mutácie, t.j. mutanty bez génu SrbA, nevykazujú žiadne známky rastu in vitro pri nízkom kyslíku, predpokladá sa, že tento stav súvisí s oslabenou virulenciou. Funkcia SrbA pri hypoxii závisí od procesu štiepenia upstream, t.j. smerom k N-terminálu, ktorý vykonávajú proteíny RbdB, SppA a Dsc A-E.[22][23][24] SrbA je štiepený z 1015 aminokyselinového predchodcu na funkčnú formu dlhú 381 aminokyselín v endoplazmatickom retikulu. Strata ktoréhokoľvek z vyššie uvedených proteínov SrbA má za následok vytvorenie dysfunkčnej kópie SrbA a následnú stratu in vitro rastu pri hypoxii, ako aj oslabenú virulenciu. Chromatínové imunoprecipitačné štúdie s proteínom SrbA viedli k identifikácii druhého regulátora hypoxie, SrbB.[21] Hoci je o spracovaní SrbB málo známe, tento transkripčný faktor sa tiež ukázal ako kľúčový proteín vo virulencii a v plesňovej odpovedi na hypoxiu. Podobne ako SrbA, aj SrbB knockout mutant viedol k strate virulencie, avšak nedochádzalo k zvýšenej citlivosti na antimykotiká, ani k úplnej strate rastu v hypoxických podmienkach (50 % zníženie SrbB namiesto 100 % zníženie SrbA).[20][21] Stručne povedané, SrbA aj SrbB sa ukázali ako kritické proteíny pri adaptácii A. fumigatus u cicavčieho hostiteľa.

Získavanie živín[upraviť | upraviť zdroj]

Aspergillus fumigatus musí získavať živiny zo svojho vonkajšieho prostredia, aby prežil a bujnel vo svojom hostiteľovi. Prostredníctvom štúdií genetických mutácií sa ukázalo, že mnohé z génov zapojených do takýchto procesov ovplyvňujú virulenciu. Príklady príjmu živín zahŕňajú príjem kovov, dusíka a makromolekúl, ako sú peptídy.[12][25]

Navrhovaná sideroforová biosyntetická dráha Aspergillus fumigatus : sidA katalyzuje prvý krok v biosyntéze extracelulárneho siderofóru triacetylfusarinínu C a intracelulárneho ferrikrocínu[26]

Získavanie železa[upraviť | upraviť zdroj]

Železo je nevyhnutným kofaktorom mnohých enzýmov a môže pôsobiť ako katalyzátor v systéme prenosu elektrónov. A. fumigatus má dva mechanizmy na príjem železa, redukčné získavanie železa a sprostredkované siderofórmi, t.j. molekulami, ktoré preferenčne viažu železo.[27][28] Redukčné získavanie železa zahŕňa premenu železa z železitého (Fe +3 ) do železnatého (Fe +2 ) stavu a následné vychytávanie prostredníctvom FtrA, železnej permeázy. Cielená mutácia génu ftrA neindukovala zníženie virulencie v myšom modeli invázie A. fumigatus. Naopak, cielená mutácia sidA, prvého génu v dráhe biosyntézy siderofórov, dokázala, že vychytávanie železa sprostredkované siderofórmi je nevyhnutné pre virulenciu.[28][29] Mutácia downstream génov (t.j. smerom ku 3' koncu) biosyntézy sideroforov sidC, sidD, sidF a sidG viedla ku vytvoreniu kmeňom A. fumigatus s podobným znížením virulencie.[26] Zdá sa, že tieto mechanizmy získavania železa fungujú paralelne a oba sú upregulované v reakcii na nízku koncentráciu železa.[28]

Asimilácia dusíka[upraviť | upraviť zdroj]

Aspergillus fumigatus môže prežiť na rôznych zdrojoch dusíka a asimilácia dusíka má klinický význam, pretože sa ukázalo, že ovplyvňuje virulenciu.[25][30] Proteíny zapojené do asimilácie dusíka sú transkripčne regulované génom AfareA v A. fumigatus. Cielená mutácia génu afareA ukázala zníženie nástupu úmrtnosti na myšom modeli invázie.[30] Ras-regulovaný proteín RhbA sa tiež podieľa na asimilácii dusíka. Zistilo sa, že RhbA je transkripčne upregulovaný po kontakte A. fumigatus s ľudskými endotelovými bunkami a kmene s cielenou mutáciou génu rhbA vykazovali znížený rast na slabých zdrojoch dusíka a zníženú virulenciu in vivo.[31]

Proteinázy[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudské pľúca obsahujú veľké množstvo kolagénu a elastínu, proteínov, ktoré umožňujú pružnosť tkaniva.[32] Aspergillus fumigatus produkuje a vylučuje elastázy - proteázy, ktoré štiepia elastín, aby rozložili tieto makromolekulárne polyméry na príjem aminokyselín. Významná korelácia medzi množstvom produkcie elastázy a tkanivovou inváziou bola prvýkrát objavená v roku 1984.[33] Zistilo sa tiež, že klinické vzorky majú väčšiu aktivitu elastázy ako environmentálne kmene A. fumigatus.[34] Veľké množstvo elastáz je už popísané, vrátane tých zo skupín serínových proteáz, aspartátových proteáz a metaloproteáz.[35][36][37][38] Napriek tomu veľký prebytok týchto elastáz bráni identifikácii špecifických účinkov na virulenciu.[12][25]

Rozvinutá proteínová odpoveď[upraviť | upraviť zdroj]

Viaceré štúdie popísali, že signálna dráha odpovedi na nezbalené proteíny (unfolded protein response, UPR) taktiež prispieva k virulencii A. fumigatus.[39]

Sekundárny metabolizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Sekundárne metabolity vo vývoji plesni[upraviť | upraviť zdroj]

Transkripčný faktor LaeA reguluje expresiu viacerých génov zapojených do produkcie sekundárnych metabolitov druhu Aspergillus[40]

Životný cyklus vláknitých plesní vrátane druhu Aspergillus pozostáva z dvoch fáz: hyfálnej rastovej fázy a reprodukčnej (sporulačnej) fázy. Zmeny medzi rastovou a reprodukčnou fázou týchto plesní sú čiastočne regulované úrovňou produkcie sekundárnych metabolitov.[41][42] Predpokladá sa, že sekundárne metabolity sú produkované na aktiváciu sporulácie (tzv. konidiogenézy) a pigmentov potrebných pre konidiofóry.[43] Signalizácia G proteínov reguluje produkciu sekundárnych metabolitov.[44] Sekvenovanie genómov odhalilo 40 potenciálnych génov podieľajúcich sa na produkcii sekundárnych metabolitov vrátane mykotoxínov, ktoré sú vyrábané v čase sporulácie.[9][45]

Gliotoxín[upraviť | upraviť zdroj]

Gliotoxín je mykotoxín schopný meniť obranyschopnosť hostiteľa tlmením imúnneho systému. Neutrofily sú hlavným cieľom gliotoxínu.[46][47] Gliotoxín prerušuje funkciu leukocytov inhibíciou migrácie a tvorby superoxidu a spôsobuje apoptózu v makrofágoch.[48] Gliotoxín narúša zápalovú odpoveď prostredníctvom inhibície transkripčného faktoru NF-kB.[49]

Transkripčná regulácia gliotoxínu[upraviť | upraviť zdroj]

LaeA a GliZ sú transkripčné faktory, o ktorých je známe, že regulujú produkciu gliotoxínu. LaeA je univerzálny regulátor produkcie sekundárnych metabolitov druhu Aspergillus.[40] LaeA ovplyvňuje expresiu 9,5% genómu A. fumigatus, vrátane mnohých génov, ktoré ovplyvňujú biosyntézu sekundárnych metabolitov, ako sú neribozomálne peptidové syntetázy.[50] Produkcia mnohých sekundárnych metabolitov, vrátane gliotoxínu, bola narušená v kmeni mutanta LaeA (ΔlaeA).[50] Mutant AlaeA vykazoval zvýšenú náchylnosť na fagocytózu makrofágov a zníženú schopnosť zabíjať neutrofily ex vivo.[47] Toxíny regulované faktorom LaeA majú okrem gliotoxínu pravdepodobne úlohu vo virulencii, pretože samotná strata produkcie gliotoxínu nenavrátila virulenciu patotypu ∆laeA.[50]

Súčasné liečby proti infekciám A. fumigatus[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné neinvazívne liečby používané proti plesňovým infekciám pozostávajú z triedy liekov známych ako azoly. Azolové lieky ako vorikonazol, itrakonazol a imidazol zabíjajú huby inhibíciou produkcie ergosterolu — kritického prvku bunkových membrán plesní a húb. Mechanicky tieto lieky pôsobia inhibíciou enzýmu cytochrómu p450 známeho ako sterol-14α-demetyláza.[51] Hlavný spôsob rezistencie je prostredníctvom mutácií v géne cyp51a.[52][53] Boli však pozorované iné spôsoby rezistencie, ktoré predstavujú takmer 40% rezistencie v klinických vzorkách.[54][55][56] V nových štúdiách boli tieto výsledky podopreté pangenomickými analýzami, ktoré dokázali, že vzorky A. fumigatus sa geneticky zaradzujú do dvoch kladov, ktoré sa od seba líšia v génoch a polymorfizmoch spojených s rezistenciou - klad A je spojený s mutáciami v géne cyp51A, klad B je spojený s doteraz neskúmanými mechanizmami.[57] Tento výskum taktiež dokázal, že klinické vzorky sú veľmi podobné k tým zo životného prostredia, a tak je čoraz viac evidentné, že rezistencia A. fumigatus voči azolom sa zvyšuje kvôli používaniu azolov v poľnohospodárstve.[57][58][59] Spolu s azolmi existujú aj iné triedy antimykotických liekov, napr. echinokandíny.

  • Conidia phialoconidia of A. fumigatus
    Konídium rastúce z filiády A. fumigatus
  • Colony in Petri dish
    Kolónia v Petriho miske
  • A. fumigatus isolated from woodland soil
    A. fumigatus vzorka z lesnej pôdy
  • Slide of an infected turkey brain
    Sklíčko infikovaného morčacieho mozgu

V tomto článku bol použitý preklad textu z článku Aspergillus fumigatus na anglickej Wikipédií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ FANG, Wenxia; LATGÉ, Jean-Paul. Microbe Profile: Aspergillus fumigatus: a saprotrophic and opportunistic fungal pathogen: This article is part of the Microbe Profiles collection.. Microbiology, 2018-08-01, roč. 164, čís. 8, s. 1009–1011. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1350-0872. DOI: 10.1099/mic.0.000651. (po anglicky)
  2. ↑ O’GORMAN, Céline M.; FULLER, Hubert T.; DYER, Paul S.. Discovery of a sexual cycle in the opportunistic fungal pathogen Aspergillus fumigatus. Nature, 2009-01, roč. 457, čís. 7228, s. 471–474. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature07528. (po anglicky)
  3. ↑ RYDHOLM, Carla; SZAKACS, George; LUTZONI, François. Low Genetic Variation and No Detectable Population Structure in Aspergillus fumigatus Compared to Closely Related Neosartorya Species. Eukaryotic Cell, 2006-04, roč. 5, čís. 4, s. 650–657. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1535-9778. DOI: 10.1128/EC.5.4.650-657.2006. (po anglicky)
  4. ↑ DHINGRA, Sourabh; CRAMER, Robert A.. Regulation of Sterol Biosynthesis in the Human Fungal Pathogen Aspergillus fumigatus: Opportunities for Therapeutic Development. Frontiers in Microbiology, 2017-02-01, roč. 8. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1664-302X. DOI: 10.3389/fmicb.2017.00092.
  5. ↑ ABAD, Ana; VICTORIA FERNÁNDEZ-MOLINA, Jimena; BIKANDI, Joseba. What makes Aspergillus fumigatus a successful pathogen? Genes and molecules involved in invasive aspergillosis. Revista Iberoamericana de Micología, 2010-10, roč. 27, čís. 4, s. 155–182. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. DOI: 10.1016/j.riam.2010.10.003. (po anglicky)
  6. ↑ CUI, Cheng-Bin; KAKEYA, Hideaki; OSADA, Hiroyuki. Spirotryprostatin B, a Novel Mammalian Cell Cycle Inhibitor Produced by Aspergillus fumigatus.. The Journal of Antibiotics, 1996, roč. 49, čís. 8, s. 832–835. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0021-8820. DOI: 10.7164/antibiotics.49.832. (po anglicky)
  7. ↑ NIEMINEN, Susanna M.; KÄRKI, Riikka; AURIOLA, Seppo. Isolation and Identification of Aspergillus fumigatus Mycotoxins on Growth Medium and Some Building Materials. Applied and Environmental Microbiology, 2002-10, roč. 68, čís. 10, s. 4871–4875. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/AEM.68.10.4871-4875.2002. (po anglicky)
  8. ↑ GALAGAN, James E.; CALVO, Sarah E.; CUOMO, Christina. Sequencing of Aspergillus nidulans and comparative analysis with A. fumigatus and A. oryzae. Nature, 2005-12, roč. 438, čís. 7071, s. 1105–1115. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature04341. (po anglicky)
  9. ↑ a b NIERMAN, William C.; PAIN, Arnab; ANDERSON, Michael J.. Genomic sequence of the pathogenic and allergenic filamentous fungus Aspergillus fumigatus. Nature, 2005-12-22, roč. 438, čís. 7071, s. 1151–1156. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature04332. (po anglicky)
  10. ↑ MACHIDA, Masayuki; ASAI, Kiyoshi; SANO, Motoaki. Genome sequencing and analysis of Aspergillus oryzae. Nature, 2005-12, roč. 438, čís. 7071, s. 1157–1161. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature04300. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e f g h i j k l m BEN‐AMI, Ronen; LEWIS, Russell E.; KONTOYIANNIS, Dimitrios P.. Enemy of the (immunosuppressed) state: an update on the pathogenesis of Aspergillus fumigatus infection. British Journal of Haematology, 2010-08, roč. 150, čís. 4, s. 406–417. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0007-1048. DOI: 10.1111/j.1365-2141.2010.08283.x. (po anglicky)
  12. ↑ a b c d HOHL, Tobias M.; FELDMESSER, Marta. Aspergillus fumigatus : Principles of Pathogenesis and Host Defense. Eukaryotic Cell, 2007-11, roč. 6, čís. 11, s. 1953–1963. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1535-9778. DOI: 10.1128/EC.00274-07. (po anglicky)
  13. ↑ a b c d e f g h i SEGAL, Brahm H.. Aspergillosis. New England Journal of Medicine, 2009-04-30, roč. 360, čís. 18, s. 1870–1884. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMra0808853. (po anglicky)
  14. ↑ a b c d e f FILLER, Scott G.; SHEPPARD, Donald C.. Fungal Invasion of Normally Non-Phagocytic Host Cells. PLoS Pathogens, 2006, roč. 2, čís. 12, s. e129. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7366. DOI: 10.1371/journal.ppat.0020129. (po anglicky)
  15. ↑ KARNAM, Anupama; BONAM, Srinivasa Reddy; RAMBABU, Naresh. Wnt-β-Catenin Signaling in Human Dendritic Cells Mediates Regulatory T-Cell Responses to Fungi via the PD-L1 Pathway. mBio, 2021-12-21, roč. 12, čís. 6. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 2150-7511. DOI: 10.1128/mBio.02824-21. (po anglicky)
  16. ↑ STEPHEN-VICTOR, Emmanuel; KARNAM, Anupama; FONTAINE, Thierry. Aspergillus fumigatus Cell Wall α-(1,3)-Glucan Stimulates Regulatory T-Cell Polarization by Inducing PD-L1 Expression on Human Dendritic Cells. The Journal of Infectious Diseases, 2017-12-05, roč. 216, čís. 10, s. 1281–1294. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0022-1899. DOI: 10.1093/infdis/jix469. (po anglicky)
  17. ↑ GRAHL, Nora; CRAMER, Robert A.. Regulation of hypoxia adaptation: an overlooked virulence attribute of pathogenic fungi?. Medical Mycology, 2010-02, roč. 48, čís. 1, s. 1–15. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1369-3786. DOI: 10.3109/13693780902947342. (po anglicky)
  18. ↑ a b GRAHL, Nora; SHEPARDSON, Kelly M.; CHUNG, Dawoon. Hypoxia and Fungal Pathogenesis: To Air or Not To Air?. Eukaryotic Cell, 2012-05, roč. 11, čís. 5, s. 560–570. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1535-9778. DOI: 10.1128/EC.00031-12. (po anglicky)
  19. ↑ WEZENSKY, Sara J.; CRAMER, Robert A.. Implications of hypoxic microenvironments during invasive aspergillosis. Medical Mycology, 2011-04, roč. 49, čís. S1, s. S120–S124. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1369-3786. DOI: 10.3109/13693786.2010.495139. (po anglicky)
  20. ↑ a b WILLGER, Sven D.; PUTTIKAMONKUL, Srisombat; KIM, Kwang-Hyung. A Sterol-Regulatory Element Binding Protein Is Required for Cell Polarity, Hypoxia Adaptation, Azole Drug Resistance, and Virulence in Aspergillus fumigatus. PLoS Pathogens, 2008-11-07, roč. 4, čís. 11, s. e1000200. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.1000200. (po anglicky)
  21. ↑ a b c CHUNG, Dawoon; BARKER, Bridget M.; CAREY, Charles C.. ChIP-seq and In Vivo Transcriptome Analyses of the Aspergillus fumigatus SREBP SrbA Reveals a New Regulator of the Fungal Hypoxia Response and Virulence. PLoS Pathogens, 2014-11-06, roč. 10, čís. 11, s. e1004487. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.1004487. (po anglicky)
  22. ↑ DHINGRA, Sourabh; KOWALSKI, Caitlin H.; THAMMAHONG, Arsa. RbdB, a Rhomboid Protease Critical for SREBP Activation and Virulence in Aspergillus fumigatus. mSphere, 2016-04-27, roč. 1, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 2379-5042. DOI: 10.1128/mSphere.00035-16. (po anglicky)
  23. ↑ BAT‐OCHIR, Chinbayar; KWAK, Jun‐Yong; KOH, Sun‐Ki. The signal peptide peptidase SppA is involved in sterol regulatory element‐binding protein cleavage and hypoxia adaptation in Aspergillus nidulans. Molecular Microbiology, 2016-05, roč. 100, čís. 4, s. 635–655. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0950-382X. DOI: 10.1111/mmi.13341. (po anglicky)
  24. ↑ WILLGER, Sven D.; CORNISH, E. Jean; CHUNG, Dawoon. Dsc Orthologs Are Required for Hypoxia Adaptation, Triazole Drug Responses, and Fungal Virulence in Aspergillus fumigatus. Eukaryotic Cell, 2012-12, roč. 11, čís. 12, s. 1557–1567. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1535-9778. DOI: 10.1128/EC.00252-12. (po anglicky)
  25. ↑ a b c DAGENAIS, Taylor R. T.; KELLER, Nancy P.. Pathogenesis of Aspergillus fumigatus in Invasive Aspergillosis. Clinical Microbiology Reviews, 2009-07, roč. 22, čís. 3, s. 447–465. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0893-8512. DOI: 10.1128/CMR.00055-08. (po anglicky)
  26. ↑ a b SCHRETTL, Markus; BIGNELL, Elaine; KRAGL, Claudia. Distinct Roles for Intra- and Extracellular Siderophores during Aspergillus fumigatus Infection. PLoS Pathogens, 2007-09-07, roč. 3, čís. 9, s. e128. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.0030128. (po anglicky)
  27. ↑ HAAS, H.. Molecular genetics of fungal siderophore biosynthesis and uptake: the role of siderophores in iron uptake and storage. Applied Microbiology and Biotechnology, 2003-09-01, roč. 62, čís. 4, s. 316–330. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/s00253-003-1335-2.
  28. ↑ a b c SCHRETTL, Markus; BIGNELL, Elaine; KRAGL, Claudia. Siderophore Biosynthesis But Not Reductive Iron Assimilation Is Essential for Aspergillus fumigatus Virulence. The Journal of Experimental Medicine, 2004-11-01, roč. 200, čís. 9, s. 1213–1219. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1540-9538. DOI: 10.1084/jem.20041242. (po anglicky)
  29. ↑ HISSEN, Anna H. T.; WAN, Adrian N. C.; WARWAS, Mark L.. The Aspergillus fumigatus Siderophore Biosynthetic Gene sidA , Encoding l -Ornithine N 5 -Oxygenase, Is Required for Virulence. Infection and Immunity, 2005-09, roč. 73, čís. 9, s. 5493–5503. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0019-9567. DOI: 10.1128/IAI.73.9.5493-5503.2005. (po anglicky)
  30. ↑ a b HENSEL, M.; ARST JR, H. N.; AUFAUVRE-BROWN, A.. The role of the Aspergillus fumigatusareA gene in invasive pulmonary aspergillosis. Molecular and General Genetics MGG, 1998-06, roč. 258, čís. 5, s. 553–557. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0026-8925. DOI: 10.1007/s004380050767. (po anglicky)
  31. ↑ PANEPINTO, John C.; OLIVER, Brian G.; AMLUNG, Thomas W.. Expression of the Aspergillus fumigatus rheb homologue, rhbA, is induced by nitrogen starvation. Fungal Genetics and Biology, 2002-08, roč. 36, čís. 3, s. 207–214. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. DOI: 10.1016/S1087-1845(02)00022-1. (po anglicky)
  32. ↑ ROSENBLOOM, J.. Elastin: relation of protein and gene structure to disease. Laboratory Investigation; a Journal of Technical Methods and Pathology, 1984-12, roč. 51, čís. 6, s. 605–623. PMID: 6150137. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0023-6837.
  33. ↑ KOTHARY, M H; CHASE, T; MACMILLAN, J D. Correlation of elastase production by some strains of Aspergillus fumigatus with ability to cause pulmonary invasive aspergillosis in mice. Infection and Immunity, 1984-01, roč. 43, čís. 1, s. 320–325. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0019-9567. DOI: 10.1128/iai.43.1.320-325.1984. (po anglicky)
  34. ↑ BLANCO, Jose L.; HONTECILLAS, Raquel; BOUZA, Emilio. Correlation between the Elastase Activity Index and Invasiveness of Clinical Isolates of Aspergillus fumigatus. Journal of Clinical Microbiology, 2002-05, roč. 40, čís. 5, s. 1811–1813. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0095-1137. DOI: 10.1128/JCM.40.5.1811-1813.2002. (po anglicky)
  35. ↑ REICHARD, U.; BUTTNER, S.; EIFFERT, H.. Purification and characterisation of an extracellular serine proteinase from Aspergillus fumigatus and its detection in tissue. Journal of Medical Microbiology, 1990-12-01, roč. 33, čís. 4, s. 243–251. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0022-2615. DOI: 10.1099/00222615-33-4-243. (po anglicky)
  36. ↑ MARKARYAN, A; MOROZOVA, I; YU, H. Purification and characterization of an elastinolytic metalloprotease from Aspergillus fumigatus and immunoelectron microscopic evidence of secretion of this enzyme by the fungus invading the murine lung. Infection and Immunity, 1994-06, roč. 62, čís. 6, s. 2149–2157. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0019-9567. DOI: 10.1128/iai.62.6.2149-2157.1994. (po anglicky)
  37. ↑ LEE, J D; KOLATTUKUDY, P E. Molecular cloning of the cDNA and gene for an elastinolytic aspartic proteinase from Aspergillus fumigatus and evidence of its secretion by the fungus during invasion of the host lung. Infection and Immunity, 1995-10, roč. 63, čís. 10, s. 3796–3803. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0019-9567. DOI: 10.1128/iai.63.10.3796-3803.1995. (po anglicky)
  38. ↑ LADAROLA, Paolo; LUNGARELLA, Giuseppe; MARTORANA, Piero A.. Lung Injury and Degradation of Extracellular Matrix Components by Aspergillus Fumigatus Serine Proteinase. Experimental Lung Research, 1998-01, roč. 24, čís. 3, s. 233–251. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0190-2148. DOI: 10.3109/01902149809041532. (po anglicky)
  39. ↑ FENG, Xizhi; KRISHNAN, Karthik; RICHIE, Daryl L.. HacA-Independent Functions of the ER Stress Sensor IreA Synergize with the Canonical UPR to Influence Virulence Traits in Aspergillus fumigatus. PLoS Pathogens, 2011-10-20, roč. 7, čís. 10, s. e1002330. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.1002330. (po anglicky)
  40. ↑ a b BOK, Jin Woo; KELLER, Nancy P.. LaeA, a Regulator of Secondary Metabolism in Aspergillus spp. Eukaryotic Cell, 2004-04, roč. 3, čís. 2, s. 527–535. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1535-9778. DOI: 10.1128/EC.3.2.527-535.2004. (po anglicky)
  41. ↑ CALVO, Ana M.; WILSON, Richard A.; BOK, Jin Woo. Relationship between Secondary Metabolism and Fungal Development. Microbiology and Molecular Biology Reviews, 2002-09, roč. 66, čís. 3, s. 447–459. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1092-2172. DOI: 10.1128/MMBR.66.3.447-459.2002. (po anglicky)
  42. ↑ TAO, Li; YU, Jae-Hyuk. AbaA and WetA govern distinct stages of Aspergillus fumigatus development. Microbiology, 2011-02-01, roč. 157, čís. 2, s. 313–326. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1350-0872. DOI: 10.1099/mic.0.044271-0. (po anglicky)
  43. ↑ ADAMS, Thomas H; YU, Jae-Hyuk. Coordinate control of secondary metabolite production and asexual sporulation in Aspergillus nidulans. Current Opinion in Microbiology, 1998-12, roč. 1, čís. 6, s. 674–677. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. DOI: 10.1016/S1369-5274(98)80114-8. (po anglicky)
  44. ↑ BRODHAGEN, Marion; KELLER, Nancy P.. Signalling pathways connecting mycotoxin production and sporulation. Molecular Plant Pathology, 2006-07, roč. 7, čís. 4, s. 285–301. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1464-6722. DOI: 10.1111/j.1364-3703.2006.00338.x. (po anglicky)
  45. ↑ TRAIL, F.; MAHANTI, N.; LINZ, J.. Molecular biology of aflatoxin biosynthesis. Microbiology, 1995-04-01, roč. 141, čís. 4, s. 755–765. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1350-0872. DOI: 10.1099/13500872-141-4-755. (po anglicky)
  46. ↑ SPIKES, Sara; XU, Ran; NGUYEN, C. Kim. Gliotoxin Production in Aspergillus fumigatus Contributes to Host‐Specific Differences in Virulence. The Journal of Infectious Diseases, 2008-02, roč. 197, čís. 3, s. 479–486. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0022-1899. DOI: 10.1086/525044. (po anglicky)
  47. ↑ a b BOK, Jin Woo; CHUNG, DaWoon; BALAJEE, S. Arunmozhi. GliZ, a Transcriptional Regulator of Gliotoxin Biosynthesis, Contributes to Aspergillus fumigatus Virulence. Infection and Immunity, 2006-12, roč. 74, čís. 12, s. 6761–6768. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0019-9567. DOI: 10.1128/IAI.00780-06. (po anglicky)
  48. ↑ KAMEI, K.; WATANABE, A.. Aspergillus mycotoxins and their effect on the host. Medical Mycology, 2005-01, roč. 43, čís. s1, s. 95–99. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1369-3786. DOI: 10.1080/13693780500051547. (po anglicky)
  49. ↑ GARDINER, Donald M.; WARING, Paul; HOWLETT, Barbara J.. The epipolythiodioxopiperazine (ETP) class of fungal toxins: distribution, mode of action, functions and biosynthesis. Microbiology, 2005-04-01, roč. 151, čís. 4, s. 1021–1032. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1350-0872. DOI: 10.1099/mic.0.27847-0. (po anglicky)
  50. ↑ a b c PERRIN, Robyn M; FEDOROVA, Natalie D; BOK, Jin Woo. Transcriptional Regulation of Chemical Diversity in Aspergillus fumigatus by LaeA. PLoS Pathogens, 2007-04-13, roč. 3, čís. 4, s. e50. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.0030050. (po anglicky)
  51. ↑ PANACKAL, Anil A.; BENNETT, John E.; WILLIAMSON, Peter R.. Treatment Options in Invasive Aspergillosis. Current Treatment Options in Infectious Diseases, 2014-09, roč. 6, čís. 3, s. 309–325. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1534-6250. DOI: 10.1007/s40506-014-0016-2. (po anglicky)
  52. ↑ NASH, Anthony; RHODES, Johanna. Simulations of CYP51A from Aspergillus fumigatus in a model bilayer provide insights into triazole drug resistance. Medical Mycology, 2018-04-01, roč. 56, čís. 3, s. 361–373. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1369-3786. DOI: 10.1093/mmy/myx056. (po anglicky)
  53. ↑ SNELDERS, Eveline; KARAWAJCZYK, Anna; SCHAFTENAAR, Gijs. Azole Resistance Profile of Amino Acid Changes in Aspergillus fumigatus CYP51A Based on Protein Homology Modeling. Antimicrobial Agents and Chemotherapy, 2010-06, roč. 54, čís. 6, s. 2425–2430. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0066-4804. DOI: 10.1128/AAC.01599-09. (po anglicky)
  54. ↑ RYBAK, Jeffrey M.; GE, Wenbo; WIEDERHOLD, Nathan P.. Mutations in hmg1 , Challenging the Paradigm of Clinical Triazole Resistance in Aspergillus fumigatus. mBio, 2019-04-30, roč. 10, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 2161-2129. DOI: 10.1128/mBio.00437-19. (po anglicky)
  55. ↑ CAMPS, Simone M. T.; DUTILH, Bas E.; ARENDRUP, Maiken C.. Discovery of a hapE Mutation That Causes Azole Resistance in Aspergillus fumigatus through Whole Genome Sequencing and Sexual Crossing. PLoS ONE, 2012-11-30, roč. 7, čís. 11, s. e50034. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0050034. (po anglicky)
  56. ↑ FURUKAWA, Takanori; VAN RHIJN, Norman; FRACZEK, Marcin. The negative cofactor 2 complex is a key regulator of drug resistance in Aspergillus fumigatus. Nature Communications, 2020-01-22, roč. 11, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 2041-1723. DOI: 10.1038/s41467-019-14191-1. (po anglicky)
  57. ↑ a b RHODES, Johanna; ABDOLRASOULI, Alireza; DUNNE, Katie. Population genomics confirms acquisition of drug-resistant Aspergillus fumigatus infection by humans from the environment. Nature Microbiology, 2022-05, roč. 7, čís. 5, s. 663–674. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 2058-5276. DOI: 10.1038/s41564-022-01091-2. (po anglicky)
  58. ↑ BERGER, Sarah; EL CHAZLI, Yassine; BABU, Ambrin F.. Azole Resistance in Aspergillus fumigatus: A Consequence of Antifungal Use in Agriculture?. Frontiers in Microbiology, 2017-06-07, roč. 8. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 1664-302X. DOI: 10.3389/fmicb.2017.01024.
  59. ↑ BUEID, A.; HOWARD, S. J.; MOORE, C. B.. Azole antifungal resistance in Aspergillus fumigatus: 2008 and 2009. Journal of Antimicrobial Chemotherapy, 2010-10-01, roč. 65, čís. 10, s. 2116–2118. Dostupné online [cit. 2023-12-14]. ISSN 0305-7453. DOI: 10.1093/jac/dkq279. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Biologický portál
Medicínsky portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aspergillus_fumigatus&oldid=7820460“