Pleseň (vreckaté a spájavé huby)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pleseň na dome spustošenom hurikánom Katrina (2005)
Pleseň napadajúca broskyňu
Pleseň pokrývajúca jahody

Pleseň je odborné (ale nie taxonomické) označenie pre hubu, ktorá:

  • je tzv. vláknitou hubou (čiže má - spravidla viditeľné - pravé podhubie, t.j. nejde napr. o kvasinku), a
  • nie je vyslovene vodnou hubou (t.j. nejde napr. o bunkovku), a
  • žije alebo môže žiť aj saprofyticky (t.j. nejde napr. o dermatofyt), a
  • rozmnožuje sa prevažne nepohlavnými výtrusmi a buď nemá žiadne pohlavné orgány alebo ich má veľmi malé.

Táto definícia zodpovedá v taxonómii:

Taxónu Zygomycota v najnovšom systéme zodpovedajú taxóny Mucoromycota a Zoopagomycota, plesne sú najmä v prvom z nich, ale aj v druhom.
Taxón Deuteromycota je neprirodzený taxón, a preto sa v posledných desaťročiach spravidla považuje za nevhodný (resp. zrušený) a jeho obsah (resp. aspoň tá jeho časť, ktorú sa už podarilo prehodnotiť) bol presunutý do taxónov Ascomycota a Basidiomycota (po slovensky: bazídiové huby). Pokiaľ ide špeciálne o plesne (teda predmet tohto článku), prakticky všetky plesne boli konkrétne presunuté z Deuteromycota do Ascomycota a viac-menej iba jeden rod (pozri nižšie) bol presunutý do Basidiomycota. Taxón Deuteromycota je pre plesne dôležitý v tom zmysle, že veľká väčšina húb z tohto taxónu spadá pod vyššie uvedenú definíciu plesne.

Trochu zjednodušene sa teda dá povedať, že plesne sú všetky mikroskopické huby (iný názov: mikromycéty) z taxónov Zygomycota (resp. Mucoromycota a Zoopagomycota) alebo Ascomycota (vrátane bývalého Deuteromycota) okrem kvasiniek a dermatofytov.[1][2][3][4][5]

Existujú aj iné, spravidla širšie definície plesní - pozri článok pleseň.

Povlak[upraviť | upraviť kód]

Ako pleseň sa označuje aj viditeľný vatovitý, chumáčovitý alebo múčnatý povlak vytváraný podhubím húb, definovaných vyššie, na rastline, v pôde alebo organickom substráte (t.j. potravine, textile, farbe, papieri, gume a pod.), ktorý je buď belavý alebo fruktifikačnými orgánmi nápadne sfarbený (t.j. zelený, žltý, ružový, modrý či čierny).[6][7]

Príklady[upraviť | upraviť kód]

Medzi plesne podľa úvodnej definície patria najmä tieto rody (* označuje, že rod patril pôvodne do taxónu Deuteromycota)[2][1][8][9][10][11]:

Niekedy sa za plesne považujú aj tzv. Mycelia sterilia* (=Agonomycetalies*; po slovensky neplodné podhubia[12]), čo je dosť atypická skupina z taxónu Deuteromycota, ktorá dnes už patrí sčasti pod Ascomycota a sčasti pod Basidiomycetes.

Ťažkosti a prínosy[upraviť | upraviť kód]

Plesne v prostredí bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení, čiže až keď vytvoria charakteristický povlak (pozri vyššie).[13]

Niektoré plesne (napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Aspergillus) vylučujú toxíny, tzv. mykotoxíny, ktoré spôsobujú napr. otravu pri konzumácii potravín alebo aj (akútnu či chronickú) otravu pri pobyte v nimi napadnutej miestnosti. U ľudí môžu plesne (t.j. spravidla ich výtrusy, resp. konídie) spôsobovať aj alergie. Alergické reakcie bývajú vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k chorobám kože (ekzém, mykóza, psoriáza). U takmer polovice obyvateľov budov, v ktorých sú problémy s rastom plesní, sa vyskytujú symptómy typu opuchnutie očí, pískanie na hrudníku pri dýchaní či pocit nedostatku dychu, ktoré zmiznú krátko po opustení postihnutého priestoru. Dlhodobé vystavenie plesniam v budovách spôsobuje nielen zhoršenie alergií, ale aj zvýšenie citlivosti organizmu na infekcie, a teda takto nepriamo spôsobuje chrípku, bronchitídu či infekciu stredného ucha.[13][14]

Rast plesní v budovách je podporovaný prítomnosťou živín (napr. papier, drevo, koža, bavlna), teplotou vzduchu v rozpätí 20 – 35 st. C a prítomnosťou vlhkosti, pričom rozvoj plesní podporuje viac kondenzácia vody a vlhkosť na povrchoch než vyššia relatívna vlhkosť vzduchu.[13]

Niektoré plesne spôsobujú choroby rastlín (rastlinné mykózy).[14]

Na boj proti plesniam sa používajú antimykotiká, dezinfekčné prostriedky, konzervačné látky a fungicídy.[14] Vzniku plesní v bytoch sa predchádza najmä správnym vetraním.[13]

Niektoré netoxické plesne (opäť sú to napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Aspergillus) sa používajú pri výrobe potravín (napr. plesňového syra či vína). Iné plesne (napr. niektoré druhy z rodov Penicillium a Cephalosporium) sa používajú na výrobu antibiotík (napr. penicilínu).[14]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b SCHWANTES, Hans Otto. Biologie der Pilze : eine Einführung in die angewandte Mykologie. Stuttgart : Ulmer, 1996. 478 s. ISBN 3-8001-2691-5. S. 230 – 231.
  2. a b MÜCKE, Wolfgang; LEMMEN, Christa. Schimmelpilze : Vorkommen, Gesundheitsgefahren, Schutzmaßnahmen. 3. überarb. und erw. Aufl. Landsberg : ecomed, 2004. 182 s. ISBN 978-3-609-68001-9. S. 16 – 18.
  3. CHUMCHALOVÁ, Jana, et al. Miniatlas mikroorganismů : multimediální elektronický výukový materiál [online]. Brno : Masarykova univerzita, 2006, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  4. ADL, Sina M., at al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. Journal of Eukaryotic Microbiology, 2019, roč. 66, čís. 1, s. 4 – 119. ISSN 1550-7408. DOI10.1111/jeu.12691.
  5. TEDERSOO, Leho, et al. High-level classification of the Fungi and a tool for evolutionary ecological analyses. Fungal Diversity, 2018, roč. 90, s. 135 – 159. ISSN 1878-9129. DOI10.1007/s13225-018-0401-0.
  6. pleseň. In: Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok M – R. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1000 s. ISBN 80-7181-708-2. S. 636.
  7. Schimmelpilz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  8. Einteilung der Schimmelpilze [online]. schimmel-schimmelpilze.de, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  9. [1]
  10. Welcome to Doctor Fungus! [online]. drfungus.org, [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  11. ZALAR, Polona, et al. Taxonomy and phylogeny of the xerophilic genus Wallemia (Wallemiomycetes and Wallemiales, cl. et ord. nov.). Antonie van Leeuwenhoek, 2005, roč. 87, s. 311 – 328. ISSN 1572-9699. DOI10.1007/s10482-004-6783-x.
  12. huby. In. Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s. S. 343.
  13. a b c d Užitočné informácie o plesniach [online]. Bratislava : [cit. 2020-08-12]. Dostupné online.
  14. a b c d Schimmelpilze. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1. ; Mykotoxine. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.