Astma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astmatický záchvat

Astma alebo záduch je záchvatovito sa vyskytujúca, spravidla intenzívna dychová nedostatočnosť (dýchavičnosť), ktorá môže mať rôzne príčiny. Astma (z gréckeho ἅσθμα, astma , "lapať po dychu") je časté chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest s charakteristickými variabilne sa opakujúcimi symptómami reverzibilnej bronchiálnej obštrukcie, a bronchospazmy. Medzi bežné príznaky patrí sťažené dýchanie (dýchavičnosť), kašeľ, pocit ťažoby na hrudi a sipot. Astma môže byť spôsobená kombináciou genetických faktorov a vplyvov životného prostredia. Jej diagnóza je zvyčajne založená na pravidelnom pozorovaní rôznych príznakov, reakcie na liečbu počas jej priebehu alebo spirometriou. Astma sa môže vyskytovať v dvoch formách a to buď ako atopická (vonkajšia) alebo neatopická (vnútorná). Akútne príznaky sa zvyčajne liečia krátkodobým inhalovaním beta-2 agonistických látok stimulujúcimi beta bunky, ktoré uvoľňujú hladké svalstvo dýchacích ciest, alebo orálnym podaním kortikosteroidov. Vo veľmi vážnych prípadoch sa podávajú kortikosteroidy intravenózne, kedy je väčšinou nutná už aj hospotalizácia. Príznaky astmy je možné výrazne tlmiť vyhýbaním sa spúšťačov, akými sú napríklad alergény a dráždidlá, alebo preventívnym používaním inhalačných kortikosteroidov.

Rozlišuje sa:

Zriedkavé sú: