Atlantická charta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Atlantická charta.

Atlantická charta bolo spoločné prehlásenie USA a Spojeného kráľovstva z 14. augusta 1941 podpísané v Ship Harbour na Newfoundlande, v ktorom vyjadrovali zásady svojej politiky v nasledujúcom období počas druhej svetovej vojny. Neskôr 24. septembra 1941 bolo spresnené znenie tejto zmluvy podpísané zástupcami Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Československa, Poľska, Belgicka, Holandska, Nórska, Grécka, Luxemburska a Francúzska, ktoré boli súčasťou rozsiahlej vznikajúcej koalície krajín bojujúcich proti nacistickému Nemecku. Vyhlásenie bolo základom mnohých ďalších dokumentov a neskôr naň nadväzovala aj charta OSN.

Dokument podpísal 14. augusta 1941 prezident USA F. D. Roosevelt a britský ministerský predseda W. Churchill na spoločnom stretnutí na palube vojnovej lode vo vojenskom prístave Ship Harbour na Newfoundlande. Pôvodne nešlo o žiadny formálny dokument, ale o neformálne stanovené ciele a snahy do budúcnosti. Vo vyhlásení sa hovorilo o neuznaní akýchkoľvek územných ziskov v dôsledku prebiehajúcej vojny, tiež o uvoľnení obchodných obmedzení a podpore politickej slobody národov. Napriek vyhláseniu USA v tej dobe ešte vojensky nijak významne do vojny nezasiahli. Ich vojenská účasť sa začala po 7. decembri 1941, keď bola japonským loďstvom napadnutá jeho námorná základňa na Pearl Harbore.

K zneniu dokumentu sa pridalo v auguste viacero krajín v tej dobe okupovaných Nemeckom a Talianskom, ktorých exilové vlády sídlili v Spojenom kráľovstve. Zároveň sa k nej pridal aj Sovietsky zväz, ktorý bol napriek predošlému paktu o priateľstve v júni napadnutý nemeckými silami.

V skratke malo vyhlásenie 8 bodov:

  1. USA ani Spojené kráľovstvo sa neusilujú o žiadne územné zisky
  2. územné zmeny musia byť v súlade s želaním ľudí na dotknutých územiach
  3. všetci ľudia majú právo na samourčenie
  4. majú byť zrušené obchodné bariéry a nastolené rovnaké podmienky pre víťazov i porazených
  5. svetová ekonomická spolupráca má viesť k hospodárskemu rozvoju a lepším sociálnym podmienkam všetkých národov
  6. po zničení nacistického Nemecka budú môcť všetky národy bez strachu žiť v mieri
  7. možnosť plavby v mieri po všetkých moriach a oceánoch
  8. odzbrojenie agresorov vojny a všeobecné povojnové odzbrojenie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]