Azofarbivo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chemická štruktúra oranžovo sfarbeného azofarbiva.

Azofarbivo je organická zlúčenina s funkčnou skupinou R−N=N−R′, v ktorej R a R′ sú zvyčajne aryly. Je komerčne dôležitou skupinou azozlúčenín, tj zlúčenín obsahujúcich väzbu CN=NC.[1] Azofarbivo sa široko používa na ošetrenie textílií, kožených predmetov a niektorých potravín. Chemicky príbuzné azofarbivám sú azopigmenty, ktoré sú nerozpustné vo vode a iných rozpúšťadlách.[2][3]

Triedy[upraviť | upraviť zdroj]

Je známych veľa druhov azofarbív a existuje niekoľko klasifikačných systémov. Niektoré triedy zahŕňajú disperzné farbivá, farbivá s kovovým komplexom, reaktívne farbivá a substantívne farbivá, tiež nazývané priame farbivá. Substantívne farbivá sa používajú na textílie na báze celulózy, medzi ktoré patrí bavlna. Farbivá sa viažu na textil neelektrostatickými silami. V inej klasifikácii možno azofarbivá klasifikovať podľa počtu azoskupín.

Trypánová modrá je príkladom substantívneho farbiva používaného na bavlnu.

Fyzikálne vlastnosti, štruktúra a väzba[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku delokalizácie majú arylazozlúčeniny živé farby, najmä červené, oranžové a žlté. Príkladom je disperzná oranžová 1. Niektoré azozlúčeniny, napr. metylová oranžová, sa používajú ako acidobázické indikátory. Väčšina diskov DVD-R /+R a niektoré disky CD-R používa ako záznamovú vrstvu modré azofarbivo.

Mnohé fenolické diazofarbivá sa zúčastňujú tautomérnych rovnováh, ktoré sú tu znázornené v zjednodušenej forme (Ar = aryl).[4]

Azofarbivá sú pevné látky. Väčšinou ide o soli, pričom farebnou zložkou je zvyčajne anión, hoci sú známe niektoré katiónové azofarbivá. Aniónový charakter väčšiny farbív vyplýva z prítomnosti 1-3 skupín kyseliny sulfónovej, ktoré sú plne ionizované pri pH farbeného výrobku:

Väčšina proteínov je katiónová, takže farbenie kože a vlny zodpovedá reakcii iónovej výmeny. Aniónové farbivo priľne k týmto výrobkom prostredníctvom elektrostatických síl. Katiónové azofarbivá typicky obsahujú kvartérne amóniové centrá.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina azofarbív sa pripravuje azokondenzáciou, ktorá zahŕňa elektrofilnú substitučnú reakciu aryldiazóniového katiónu s inou zlúčeninou, kopulačným partnerom. Klasicky väzbovými partnermi sú iné aromatické zlúčeniny so skupinami poskytujúcimi elektróny:[5]

V praxi sa amid kyseliny acetyloctovej široko používa ako spojovací partneri:

Azofarbivá sa tiež pripravujú kondenzáciou nitroaromátov s anilínmi, po ktorej nasleduje redukcia výsledného azoxy medziproduktu:

Pri farbení textílií typickým nitrokopulačným partnerom bol 4,4'-dinitrostilbén-2,2'-disulfonát disodný. Typickí anilínoví partneri sú uvedení nižšie. Keďže anilíny sa pripravujú z nitrozlúčenín, niektoré azofarbivá sa vyrábajú čiastočnou redukciou aromatických nitrozlúčenín.[3]

Mnohé azofarbivá sa vyrábajú reakciami z už existujúcich azozlúčenín. Typické reakcie zahŕňajú komplexáciu kovov a acyláciu.

Azopigment[upraviť | upraviť zdroj]

Azopigment má podobnú chemickú štruktúru ako azofarbivo, ale chýbajú mu solubilizačné skupiny. Pretože je nerozpustný prakticky vo všetkých médiách, nie je ľahko čistiteľný, a preto vyžaduje vysoko čistené prekurzory.

Syntéza C.I. pigmentovej žltej 12, azopigment (tiež klasifikovaný ako diarylidový pigment).

Azopigment je dôležitý v rôznych plastoch, gumách a farbách (vrátane umeleckých farieb). Má vynikajúce farbiace vlastnosti, hlavne v žltej až červenej oblasti, ako aj dobrú svetlostálosť. Svetlostálosť závisí nielen od vlastností organickej azozlúčeniny, ale aj od spôsobu ich absorpcie na nosiči pigmentu.

Biodegradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Aby boli farbivá užitočné, musia mať vysoký stupeň chemickej a fotolytickej stability. V dôsledku tejto stability sa fotolýza nepovažuje za degradačnú dráhu azofarbív. Aby sa predĺžila životnosť produktov farbených azofarbivami, je nevyhnutné zabezpečiť stabilitu proti mikrobiálnemu napadnutiu a testy ukázali, že azofarbivá sa pri krátkodobých testoch za aeróbnych podmienok biologicky odbúravajú zanedbateľne. V anaeróbnych podmienkach však možno pozorovať zmenu farby v dôsledku biodegradácie.[6]

Bezpečnosť a regulácia[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé azopigmenty sú netoxické, hoci niektoré, ako napríklad dinitroanilínová oranžová, orto-nitroanilínová oranžová alebo pigmentová oranžová 1, 2 a 5, sú mutagénne a karcinogénne.[7][8]

Azofarbivá odvodené od benzidínukarcinogény; ich vystavenie sa klasicky spája s rakovinou močového mechúra.[9] V dôsledku toho bola výroba benzidín azofarbív prerušená v 80. rokoch 20. storočia v mnohých západných krajinách.[3]

Európska regulácia[upraviť | upraviť zdroj]

Určité azofarbivá degradujú za redukčných podmienok a uvoľňujú ktorýkoľvek zo skupiny definovaných aromatických amínov. V septembri 2003 bola v krajinách Európskej únie zakázaná výroba a predaj spotrebného tovaru, ktorý obsahuje uvedené aromatické amíny pochádzajúce z azofarbív. Keďže len malý počet farbív obsahoval rovnako malý počet amínov, bolo ovplyvnených relatívne málo produktov.[2]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The IUPAC Compendium of Chemical Terminology: The Gold Book. Research Triangle Park, NC : International Union of Pure and Applied Chemistry (IUPAC), 2019. (4.) Dostupné online. DOI:10.1351/goldbook.a00560 (po anglicky)
  2. a b PÜNTENER, A., Dr.; PAGE, C., Dr.. European Ban on Certain Azo Dyes [online]. TFL, 2012-08-13, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online.
  3. a b c HUNGER, Klaus; MISCHKE, Peter; RIEPER, Wolfgang. Azo Dyes. Weinheim, Germany : Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, 2000-09-15. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a03_245 S. a03_245. (po anglicky)
  4. GILLI, Paola; BERTOLASI, Valerio; PRETTO, Loretta. The Nature of Solid-State N−H···O/O−H···N Tautomeric Competition in Resonant Systems. Intramolecular Proton Transfer in Low-Barrier Hydrogen Bonds Formed by the ···OC−CN−NH··· ⇄ ···HO−CC−NN··· Ketohydrazone−Azoenol System. A Variable-Temperature X-ray Crystallographic and DFT Computational Study. Journal of the American Chemical Society, 2002-11-01, roč. 124, čís. 45, s. 13554–13567. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 0002-7863. DOI10.1021/ja020589x. (po anglicky)
  5. CLARKE, H. T.; KIRNER, W. R. Methyl Red [online]. Organic Syntheses Procedure, 1941, [cit. 2022-10-18]. S. 374. Dostupné online. (po anglicky)
  6. BAFANA, Amit; DEVI, Sivanesan Saravana; CHAKRABARTI, Tapan. Azo dyes: past, present and the future. Environmental Reviews, 2011-12, roč. 19, s. 350–371. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 1181-8700. DOI10.1139/a11-018. (po anglicky)
  7. Health & Safety in the ARts: Painting & Drawing Pigments [online]. City of Tucson, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. Archivované 2009-05-10 z originálu.
  8. ENGEL, Eva; ULRICH, Heidi; VASOLD, Rudolf. Azo Pigments and a Basal Cell Carcinoma at the Thumb. Dermatology, 2008, roč. 216, čís. 1, s. 76–80. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 1018-8665. DOI10.1159/000109363. (po anglicky)
  9. GOLKA, Klaus; KOPPS, Silke; MYSLAK, Zdislaw W. Carcinogenicity of azo colorants: influence of solubility and bioavailability. Toxicology Letters, 2004-06, roč. 151, čís. 1, s. 203–210. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. DOI10.1016/j.toxlet.2003.11.016. (po anglicky)

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azofarbivo

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Azo dye na anglickej Wikipédii.