Barákova komisia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Barákova komisia bola komisia ÚV KSČ pre preskúmanie zákonnosti niektorých súdnych prípadov, ktoré sa uskutočnili v Československu od nástupu KSČ v roku 1948 z hľadiska výšky trestov. Pretože sa zaoberala len otázkou výšky trestov a nie otázkou viny, šlo skôr o komisiu revíznu a nie rehabilitačnú. Ustanovená bola 10. januára 1955 a jej činnosť trvala až do roku 1957. Na jej čele stál vtedajší minister vnútra Rudolf Barák. Činnosť komisie bola spočiatku tajná a podklady získavala bez zákonného podkladu pod rôznymi inými zámienkami.[1]

Výsledkom komisie bolo zmiernenie relatívne malého množstva trestov udelených v politických procesoch 50. rokov (čo v niektorých prípadoch viedlo k prepusteniu väznených). Niektoré prípady boli vyriešené udelením amnestie.[2] Komisia však bola zameraná len na procesy v rámci KSČ a jej závery nesmerovali proti strane ale len voči jej neurčitým členom.[3] To bolo spôsobené mimo iné tým, že väčšina osobností, ktoré sa na procesoch podieľali ešte zastávali svoje úrady, alebo sa priamo podieľali na práci komisii (aj samotný Barák). Na druhej strane komisia oficiálne zistila viaceré pochybnosti, či informácie o psychickom nátlaku a mučení, ktoré výrazne spochybňovali spravodlivosť a právoplatnosť procesov.[2]

V nadväznosti na Barákovu komisiu bol Rudolf Barák 5. apríla 1956 menovaný aj vedúcim tzv. komisie C, ktorá mala za úlohu sa zvlášť zaoberať prípadom Slánsky a spol. Potreba prešetrenia prípadu prichádzala najmä zo zahraničia, kde sa podobné prešetrenia ikonických procesov vnútri strany tiež uskutočnili. Prípad so Slánským bol síce prekvalifikovaný,[2] zároveň však potvrdený ako oprávnený.[3]

Barákova komisia sa zaoberala aj slovenskými komunistickými politikmi uväznenými v rámci tzv. procesu s buržoáznymi nacionalistami. Samotný pomerne čerstvý prípad komisia ešte v roku 1955 potvrdila, bola však prerušená väzba Ladislava Novomeského a jeho prípad bol posunutý na súd, ktorý Novomeského následne v roku 1956 pre údajné "dobré správanie a odsedenie si polovice trestu" oslobodil.[2]

V 60. rokoch sa uskutočnila druhá rehabilitačná komisia (Kolderova komisia), v rámci ktorej bola Barákova komisia prešetrená a podrobená kritike. Rudolf Barák, vedúci komisie bol zároveň uznaný za zodpovedného za nespravodlivý prístup komisie k otázke rehabilitácií,[4] a následne bol odsúdený k 15 rokom väzenia pre trestný čin sabotáže a rozkrádania socialistického majetku.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b 10. 1. 1955: Vznik takzvané Barákovy komise [online]. www.rozhlas.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914 – 1992. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2015. 677 s. ISBN 978-80-7429-631-4. S. 412 – 413.
  3. a b 50. léta - Rehabilitace a "rehabilitace" v době komunistického režimu: TOTALITA [online]. totalita.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  4. Závěrečná zpráva Kolderovy komise [online]. www.praguecoldwar.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]