Bassos z Milétu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gaios Ioulios Bassos (starogr. Γάιος Ιούλιος Βάσσος) bol olympijský víťaz súťaže trubačov a hlásateľov v 2. storočí.[1][2]

Epigrafický nález Didyma 256 (Regions: Asia Minor: Ionia) objavený v archeologickej lokalite starovekej Didymy podáva svedectvo, že Gaios Ioulios Bassos z Milétu bol viacnásobný periodonikés (t. j. víťaz všetkých panhelénskych hier[3]) trubačov a v dramatických súťažiach, v ktorých sa presadil aj na iných miestach antického sveta.[1]

[----υίὁν̣ Γ. Ἰουλίου] Βάσσου Μιλησίου κήρυκος καὶ τραγῳδοῦ εʹ περιοδονείκου preklad: G. I. Bassos z Milétu bol periodonikés trubačov a dramatických súťaží
- Začiatok mierne poškodeného nápisu[1][4]

Podľa talianskeho historika Luigiho Morettiho Bassos nemohol byť periodonikés v dramatických súťažiach, pretože v Olympii sa súťaže dramatických predstavení nekonali.[1] Námet dramatických hier bol tragický. Hry (slávnosti mestských Dionýzií) usporiadaval štát a mal ich na starosti epónymný archón. Každý z dramatických básnikov predložil tri tragédie, pôvodne trilógiu úzko súvisiacich tém, ale neskôr boli povolené aj odlišné témy. Taktiež mali predložiť satyrskú hru, a tieto štyri hry sa nazývali tetralógia. Víťaz si odniesol veniec a od roku 449 pred Kr. dostával cenu aj najlepší herec v hlavnej úlohe.[5]

Moretti uvádza, že Gaios Ioulios Bassos si svoj olympijský veniec vybojoval pravdepodobne na 239. hrách v roku 177.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 135-136 (882).
  2. James Lynch. The Ancient Olympiads. London : Print, 2015. ISBN 978-1-98794-400-6. S. 1 - 469 [1].
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
  4. Inscriptiones Graecae, Didyma 256 [2]
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 275.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]