Bešamel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Talianske lasagne s bešamelovou omáčkou

Bešamel[1] je svetlá základová omáčka. Ide o tradičnú špecialitu predovšetkým francúzskej kuchyne. Od 17. storočia [2][3] je považovaná za jednu z „materinských“ omáčiek francúzskej kuchyne.[4] Tvorí základ množstva ďalších omáčiek, napr. omáčky Mornay alebo horčičnej omáčky.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Príprava omáčky je veľmi rychlá a jednoduchá. Tmavou maslovou zápražku zalejeme mliekom. Rozšľaháme, provaríme a dochutíme muškátovým kvetem a cibuľou.

Podávať sa môže k mäsu, cestovinám alebo ju je možné použiť na prípravu ďalších omáčiek, napríklad s hubami alebo bielym vínom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Balsamell alebo besciamella je taliansky ekvivalent francúzskeho Béchamelu. Veľmi jednoduchá biela omáčka z múky, masla a mlieka. Omáčka bola pôvodne z renesančného Toskánska a bola známa ako Salsa Colla alebo Colletta (lepkavá omáčka) kvôli lepkavej konzistencii omáčky a do Francúzska ju v roku 1533 priviezli šéfkuchári Kataríny Medicejskej. Premenovaná bola omnoho neskôr v slavnej francúzskej kuchárke Le Cuisinier François z roku 1651, napísanej Françoisom Pierrom La Varennom. Bola pomenovaná na počesť markíza Louisa de Béchameila, finančníka a správcu Bretane, ktorý je niekedy nesprávne označovaný za autora receptu.

Omáčka bola pôvodne teľacím velouté s velkým množstvom smotany.

Recept vydaný v roku 1749 uvádzal modernú a tradičnú verziu bešamelu. Podľa tradičného receptu sa na panvici rozpustilo maslo, na ktorom sa opražila nakrájaná šalotka, koreňová zelenina, zelená cibuľka a petržlenová vňať; potom sa pridala smotana, soľ, na hrubo pomleté čierne korenie a muškátový oriešok. Omáčka sa povarila, potom sa precedila a pred podávaním sa do nej pridal kúsok masla. Podľa modernejšej verzie sa povarená omáčka neprelisovala a pred podávaním sa pridala čerstvá petržlenová vňať.[5]

Za smerodajný je však dnes považován predovšetkým recept Louisa Saulniera z roku 1914, uverejnený v knihe Le Répertoire de la Cuisine.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. bešamel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 68.
  2. François Marin, Les Dons de Comus, ou les Délices de la table, préface par les PP. Pierre Brumoy et G. H. Bougeant, Paris : Prault Fils, 1739, pp. 103 et seq.
  3. M.C.D. Chef de Cuisine de M. le Prince de *** [i.e. Briand], Dictionnaire des alimens, vins et liqueurs, leurs qualités, leurs effets... avec la manière de les apprêter ancienne et moderne..., Paris : Gissey, 1750, 576 p., p. 34 et seq.
  4. Michael Ruhlman, The Elements of Cooking: Translating the Chef's Translating the Chef's Craft for Every Kitchen, New York : Scribner, 2007, p. 171.
  5. MENON (17-17 ; ÉCRIVAIN CULINAIRE). La science du maître d'hôtel cuisinier , avec des observations sur la connaissance & propriétés des alimens. [s.l.] : Paulus-Du-Mesnil (Paris). Dostupné online. S. 535. (FR)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bešamel

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bešamelová omáčka na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).