Preskočiť na obsah

Bedľa červenejúca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bedľa červenejúca
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Chlorophyllum rhacodes
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bedľa červenejúca (staršie: bedľa červenajúca[1], bedľa červenkastá[2][3]; lat. Chlorophyllum rhacodes [do roku 2017 písané aj: rachodes], do roku 2002: Macrolepiota rhacodes [alebo rachodes], ďalšie lat. synonymá pozri nižšie) je huba z rodu bedľa (Chlorophyllum) z čeľade pečiarkovité.

Vedecké názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú latinské názvy bedle červenejúcej v užšom zmysle (o vymedzení bedle červenejúcej v užšom zmysle pozri nižšie kapitolu Rozsah druhu):[4][5][6][7][8][9][10][11]

  • Agaricus procerus Sowerby 1777 [non Scop. 1772]
  • Agaricus procerus ([var.] rachodes et [var.] subtomentosus) Rabenh. 1844 / Agaricus procerus (var. rhacodes et var. subtomentosus) (Rabenh. 1844) auct.[12]
  • Agaricus procerus [var.] tepidarius Weinm. 1836[13] [Podľa niektorých názorov je tento taxón synonymum druhu Macrolepiota venenata.]
  • Agaricus rachodes Vittad. 1835 / Agaricus rhacodes (Vittad. 1835) auct. [Je sporné, či Vittad. 1835 týmto názvom mal naozaj na mysli bedľu červenejúcu v užšom zmysle.]
  • Agaricus rachodes var. candidus Bagl. 1886[14]
  • Agaricus subtomentosus Kromb. 1836
  • Agaricus tepidarius Weinm. 1824 [non G.H. Otth. 1857] [Podľa niektorých názorov je tento taxón synonymum druhu Macrolepiota venenata.]
  • Chlorophyllum rachodes Vellinga 2002 / Chlorophyllum rhacodes (Vellinga 2002) auct.
  • Hypophyllum columella Paul. 1808-1835
  • Lepiota procera var. rachodes Massee 1893 / Lepiota procera var. rhacodes (Massee 1893) auct.
  • Lepiota rachodes (var. rachodes/subsp. rachodes/ f. rachodes) Quél. 1872 / Lepiota rhacodes (Quél. 1872) auct.
  • Lepiota racodes [sic!] Helen Smith 1954
  • Lepiota rachodes f. riograndensis Rick 1939
  • Lepiota subprocera Saut. 1876
  • Lepiotophyllum rachodes (var. rachodes) Locq. 1942 / Lepiotophyllum rhacodes (var. rhacodes) (Locq. 1942) auct.
  • Leucocoprinus rachodes Pat. 1900 / Leucoprinus rhacodes (Pat. 1900) auct.
  • Macrolepiota rachodes (var. rachodes) Singer 1951 / Macrolepiota rhacodes (Singer 1951) auct.
  • Macrolepiota rachodes f. rachodes auct. / Macrolepiota rhacodes f. rhacodes auct.
  • Macrolepiota rachodes var. bohemica auct./ Macrolepiota rhacodes var. bohemica auct.[15] [Týmto názvom sa častejšie označuje bedľa záhradná - pozri nižšie.]
  • Mastocephalus rhacodes Kuntze 1891[16]/ Mastocephalus rachodes (Kuntze 1891) auct.

Dlhé roky panoval spor, či sa má v názve tohto taxónu zachovať pôvodné písanie rachodes (porov. vyššie Vittad. 1835), alebo či sa má toto slovo upraviť na (podľa niektorých názorov jazykovo správnejší) tvar rhacodes. V roku 2017 bolo nakoniec oficiálne rozhodnuté, že sa musí písať rhacodes, a tento konkrétny prípad bolo dokonca prevzatý ako jeden z príkladov úpravy pravopisu názvu druhu do Medzinárodného kódu nomenklatúry rias, húb a ratlín z roku 2018.[17]

Rozsah druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie sa do bedle červenejúcej popri jej dnešnom rozsahu obyčajne zahŕňali aj viaceré dnes samostatné druhy. Staršie sa teda celkovo bedľa červenejúca (t. j. bedľa červenejúca v širšom zmysle - Chlorophyllum rhacodes v širšom zmysle; do roku 2002: Macrolepiota rhacodes v širšom zmysle; tradične Lepiota rhacodes v širšom zmysle) často skladala z týchto taxónov:

  • bedľa červenejúca v užšom zmysle (Chlorophyllum rhacodes v užšom zmysle; do roku 2002: Macrolepiota rhacodes v užšom zmysle; tradične: Lepiota rhacodes v užšom zmysle) - Toto je bedľa červenejúca v ponímaní väčšiny súčasných textov. V rámci bedle červenejúcej v širšom zmysle sa obyčajne zaraďovala ako varieta Macrolepiota rhacodes var. rhacodes. Bedľa červenejúca v užšom zmysle je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
  • bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri; do roku 2002: Macrolepiota olivieri; tradične: Lepiota olivieri) - V rámci bedle červenejúcej v širšom zmysle sa obyčajne zaraďovala ako varieta Macrolepiota rhacodes var. olivieri či ako forma Macrolepiota rhacodes f. olivieri. V niektorých dnešných systémoch sa naďalej považuje za súčasť bedle červenejúcej (to v dnešných systémoch znamená: súčasť bedle červenejúcej v užšom zmysle). Bedľa Olivierova je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
  • bedľa česká (Chlorophyllum bohemicum; do roku 2002: Macrolepiota bohemica; tradične: Lepiota bohemica) - V rámci bedle červenejúcej v širšom zmysle sa obyčajne zaraďovala ako varieta bedľa červenejúca česká (Macrolepiota rachodes var. bohemica). Bedľa česká sa často považuje za synonymum bedle záhradnej (resp. staršie sa niekedy bedľa záhradná považovala za synonymum bedle českej), i keď niektorí autori ju považujú za synonymum bedle červenejúcej v užšom zmysle alebo bedle Olivierovej. Bedľa česká je (mierne) jedovatá, resp. podľa iných názorov je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie.
  • bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum/Chlorophyllum hortensis; do roku 2002: Macrolepiota brunnea/Macrolepiota hortensis; tradične: Lepiota brunnea) - V rámci bedle červenejúcej v širšom zmysle sa obyčajne zaraďovala ako varieta bedľa červenejúca záhradná (Macrolepiota rachodes var. brunnea/Macrolepiota rachodes var. hortensis). Ojedinele (Marhold 1998) sa (spolu s bedľou českou) považuje za synonymum bedle Olivierovej. Bedľa záhradná je (mierne) jedovatá, resp. podľa iných názorov je jedlá, ale u niektorých ľudí môže spôsobovať vážne alergické reakcie. Treba upozorniť, že tento taxón nie je zhodný s podobne pomenovaným druhom Chlorophyllum hortense (staršie: Leucoagaricus hortensis, Lepiota hortensis).
  • bedľa jedovatá[18] (Macrolepiota venenata/Chlorophyllum venenatum; tradične Lepiota venenata[19]) - V rámci bedle červenejúcej v širšom zmysle sa obyčajne zaraďovala ako varieta bedľa červenejúca jedovatá (Macrolepiota rachodes var. venenata). Dnes sa bedľa jedovatá niekedy považuje za synonymum bedle záhradnej. Bedľa jedovatá je jednoznačne jedovatá. Treba upozorniť, že slovenským názvom bedľa jedovatá sa staršie označoval druh bedlička jedovatá (Lepiota halveola)[20].

Dávnejšie sa do bedle červenajúcej niekedy navyše zahŕňal aj dnes samostatný druh bedlica hustošupinatá/bedľa hustošupinatá (Leucoagaricus nympharum/Leucoprinus nympharum/Macrolepiota puellaris).[21][22]

Pre úplnosť treba dodať, že niektorí autori označujú názvom Chlorophyllum rhacodes (alebo Macrolepiota rhacodes) špeciálne len to, čo je hore označené ako bedľa Olivierova a iní autori len to, čo je hore označené ako bedľa záhradná.

Nasledujúci text článku sa zaoberá len bedľou červenejúcou v užšom zmysle, t. j. prvou odrážkou vyššie uvedeného zoznamu.

Zdroje tejto kapitoly:[4][10][11][8][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43]

Rastie od konca júna do polovice novembra. Vyskytuje sa v listnatých aj ihličnatých lesoch v nížinách, pohoriach, pahorkatinách i horách (nie vo vysokohorskom stupni), a to hojne.[27]

Šírka klobúka je 60 - 120/180 mm. Na vrchnej strane klobúka sú šupiny a medzi nimi plôšky bez šupín. Šupiny sú väčšinou usporiadené pravidelne v koncentrických radoch, sú červenkastohnedé až sivohnedé, plôšky medzi nimi sú väčšinou biele či krémové. Lupene sú pripojené na kolár, spočiatku sú biele, neskôr aj s červenkastým nádychom; po otlačení hnednú.[27]

Hlúbik má rozmery 80 - 150/200 x 10 - 30 mm, jeho báza je neodsadená; jeho hladká, holá pokožka je za mladi belavá (po otlačené červenie), ale na starobu stmavne na hnedočervenkasto.[27]

Dužina je biela, na reze trochu červenie. Jej vôňa je jemná a neutrálna.[27]

Podobné druhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Od podobnej bedle Olivierovej sa odlišuje šupinami - u bedle červenejúcej boli opísané vyššie; u bedle Olivierovej je menší rozdiel medzi farbou šupín a okolitých plôšiek, šupiny môžu mať aj olivový nádych a sú usporiadané viac-menej lúčovito.[27]

Od podobnej bedle záhradnej sa dá bezpečne odlíšiť tvarom cheilocystíd - u bedle červenejúcej sú kyjovité, u bedle záhradnej sú guľaté a so stopkou. Často (ale nie vždy) sa dá od bedle záhradnej odlíšiť aj šupinami na vrchnej strane klobúka - u bedle červenejúcej sú skôr pravidelne rozmiestnené a vyvýšené, u bedle záhradnej sú skôr usporiadené nepravidelne a sú nevyvýšené. A často sa dá odlíšiť aj bázou hlúbika - u bedle červenejúcej je neodsadená, z bedle záhradnej je odsadená.[27]

V minulosti sa bedľa červenejúca v literatúre mylne uvádzala ako jedlá bezproblémová huba. Skutočnosť je taká, že hoci v nej neboli objavené žiadne toxické látky, u niektorých ľudí vyvoláva alergické reakcie, ktoré majú často príznaky pravých otráv (žalúdočné problémy, opuchliny, problémy s dýchaním, sčervenanie pokožky, vyrážky). Kožné prejavy možno pozorovať najmä u ľudí, ktorí túto bedľu konzumujú spolu s alkoholom. Niekedy sa problémy s touto hubou mylne pripisujú tomu, že dotyčný v skutočnosti skonzumoval podobný druh bedľa záhradná (resp. česká; porov. vyššie), čo je problematickejšia (možno jedovatá) bedľa, ktorá sa vyskytuje väčšinou mimo lesa, alebo sa mylne pripisujú tomu, že konzumovaný jedinec bedle červenejúcej rástol (podobne ako bedľa záhradná) mimo lesa, napríklad na mieste starej skládky, ktorá hubu kontaminovala. V skutočnosti však zdravotné problémy u niektorých ľudí spôsobujú aj bedle červenejúce pochádzajúce z normálneho čistého lesa. Každopádne platí, že keďže menej problematická bedľa červenejúca rastie v lese (alebo na okraji lesa) a problematickejšia (možno jedovatá) bedľa záhradná mimo lesa (v záhradách, parkoch) a tieto druhy sa dajú ľahko zameniť, odporúča sa vôbec nekonzumovať to, čo daný hubár subjektívne považuje za bedľu červenejúcu, pokiaľ to našiel rásť mimo lesa.[23][31][24][37]

  1. ↑ KUBJATKO, F. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980. S. 29
  2. ↑ PILÁT, A., UŠÁK, O. Vreckový atlas húb. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965. S. 168
  3. ↑ ČERVENKA, M. Základy systému výtrusných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965, S. 195
  4. 1 2 Species Fungorum - Search Page [online]. speciesfungorum.org, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  5. ↑ VELLINGA, E. C., PENNYCOOK, S. R. Making a case for the original spelling of an epithet: 'Correction' of the original spelling of Agaricus rachodes to Agaricus rhacodes (Basidiomycota) is unjustified. Taxon, Vol. 59, No. 2 (April 2010), str. 623-627
  6. ↑ bedla červenající Chlorophyllum rachodes (Vittad.) Vellinga 2002 [online]. mykoweb.cz, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  7. ↑ DEMOULIN, L., DEMOULIN, V. The sad story of Agaricus rhacodes/rachodes: Why would an orthographical error with limited current use become accepted through conservation? TAXON 62 (5) • October 2013: 1019–1024
  8. 1 2 MARTINETTI, Andrea. Chlorophyllum rhacodes - Funghi Magazine [online]. funghimagazine.it, 2024-01-04, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  9. ↑ GUILLAUME, Péan. MycoDB : Fiche de Chlorophyllum rhacodes [online]. mycodb.fr, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  10. 1 2 Vellinga, Else. (2003). Chlorophyllum and Macrolepiota (Agaricaceae) in Australia. Australian Systematic Botany - Aust. Systematic Botany. 16. 10.1071/SB02013.
  11. 1 2 KOK, R.P.J. DE, VELLINGA, E.C. Notulae ad floram agaricinam neerlandicam - XXXII Macrolepiota. In: PERSOONIA Volume 17. Pan 1.69-79 (1998)
  12. ↑ RABENHORST, Ludwig. Deutschlands Kryptogamen-Flora: Bd. Pilze. [s.l.] : E. Kummer, 1844. 642 s. Dostupné online. S. 574-575.
  13. ↑ WEINMANN, Johann Anton. Hymeno- et Gastero-Mycetes hucusque in Imperio Rossico (Pars prodromi florae Rossicae). [s.l.] : Inpensis Academiae Imperialis Scientiarum, 1836. 676 s. Dostupné online. S. 8.
  14. ↑ Nuovo giornale botanico italiano. [s.l.] : Società botanica italiana, 1886. 380 s. Dostupné online. S. 233.
  15. ↑ What's Become of Macrolepiota rachodes? [online]. svims.ca, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  16. ↑ KUNTZE, O. Revisio generum plantarum:vascularium omnium atque cellularium multarum secundum leges nomenclaturae internationales cum enumeratione plantarum exoticarum in itinere mundi collectarum ... pars. 2. 1891. S. 860
  17. ↑ čl. 60. In: Turland et al. (Eds.):International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Shenzhen Code) adopted by the Nineteenth International Botanical Congress Shenzhen, China, July 2017 Regnum Vegetabile - Koeltz Scientific Books, 2018. https://www.iaptglobal.org/​icn%5B%5D
  18. ↑ GAVORNÍK, P., ŠKUBLA, P. Otravy jedovatými hubami. Bratislava: Veda, 2002, S. 84
  19. ↑ LEPIOTA VENENATA [online]. fungi.fr, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  20. ↑ KUBJATKO, František. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980. S. 29
  21. ↑ Species Fungorum - GSD Species [online]. speciesfungorum.org, [cit. 2025-01-10]. Dostupné online.
  22. ↑ HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 917.
  23. 1 2 Bedla červenající (Chlorophyllum rhacodes). In: Rostou
  24. 1 2 GAVORNÍK, P.. Pozor na červenajúce bedle a bedličky [online]. quark.sk, 2022-03-19, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  25. ↑ What's Become of Macrolepiota rachodes? [online]. svims.ca, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online. a
  26. ↑ Friebes, Gernot. (2013). Über die komplizierte Gruppe der Safran- und Riesenschirmlinge: Die Gattungen Chlorophyllum und Macrolepiota. Tintling. 83. 4–27.
  27. 1 2 3 4 5 6 7 HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 897 - 900.
  28. ↑ MARHOLD, K. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. 1998 (prístup 11.1.2025)
  29. ↑ CHLOROPHYLLUM RHACODES [online]. fungi.fr, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  30. ↑ Arnould. CHLOROPHYLLUM BRUNNEUM [online]. fungi.fr, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  31. 1 2 Toxicology - Prof. RNDr. Jiří Patočka, DrSc - Otravy houbami v Japonsku [online]. toxicology.cz, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  32. ↑ Barseghyan, Gayane & Kosakyan, Anush & Isikhuemhen, Omoanghe & Didukh, Maryna & Wasser, Solomon. (2012). Phylogentic Analysis within Genera Morchella (Ascomycota, Pezizales) and Macrolepiota (Basidiomycota, Agaricales) Inferred from rDNAITS and EF-1a Sequences. 10.1201/b11606-8. S. 171
  33. ↑ DVORSKÝ, Emil. BEDĽA: Ako spoznať jedlú bedľu? [online]. radimeako.sk, 2021-08-12, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  34. ↑ Chlorophyllum rachodes (Bedla červenající) [online]. mykologie.net, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  35. ↑ ZÍBAROVÁ, Lucie. Chlorophyllum olivieri (Bedla šedohnědá) [online]. mykologie.net, 2012-05-30, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  36. ↑ ZÍBAROVÁ, Lucie. Chlorophyllum brunneum (Bedla zahradní) [online]. mykologie.net, 2015-01-23, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  37. 1 2 Brown Parasol [online]. wildfooduk.com, 2023-11-15, [cit. 2025-01-11]. Dostupné online.
  38. ↑ KIBBY, G., HENRICI, A. Notes on British Chlorophyllum Species. In: Field Mycology, Volume 12, Issue 3, July 2011, Pages 89-93
  39. ↑ VELLINGA, E. C. Chlorophyllum in Great Britain. In: Field Mycology, 7 (4) (2006), pp. 136-140
  40. ↑ GMINDER, Andreas; KARASCH, Peter. Das Kosmos Handbuch Pilze (Mit über 1200 Zeichnungen. 1400 Arten im Porträt.). [s.l.] : Kosmos, 2023. 720 s. Dostupné online. ISBN 978-3-440-50581-6. S. 352.
  41. ↑ ФЛЮК, Маркус. Грибы. [s.l.] : Litres, 2022. 418 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04439392-9. S. 268.
  42. ↑ PHILLIPS, Roger. Mushrooms. [s.l.] : Pan Macmillan, 2013. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4472-6402-6. S. 126.
  43. ↑ MAUBET, Y. et al. Introducing a new member of the genus Chlorophyllum: Chlorophyllum sapukai sp. nov., and new records from Paraguay. Plant and Fungal Systematics 67(2): 75–85, 2022
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bedľa_červenejúca&oldid=8112293“