Belušské vráta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Belušské vráta (tiež Prvé vráta – prvé z troch skalných „vrát“ v Slatinskej doline), sú krátka skalnatá tiesňava vyhĺbená Slatinským potokom vo vápencoch Manínskeho príkrovu. Ľavú stranu tiesňavy tvoria Butkovské bradlá, ich posledná nápadná vyvýšenina „Kavčia skala“, prudko zbiehajúca celistvým skalnatým hrebeňom do doliny. Pravú stranu tvorí miernejší, ale nápadnejší a impozantnejší skalný hrebeň z vrchu Hradište (518 m n. m.), známeho z Povesti o Beluši. Zatiaľ čo ľavostranné skaly obrátené na sever sú porastené listnatým bukovo-dubovo-hrabovým lesom, skalný hrebeň Hradišťa otočený na juhozápad je porastený prevažne len krovitým porastom s prevahou drieňa; strmá stena padajúca temer kolmo zo strany od Beluše je holá.

Za Vrátami tiesňava pokračuje hlbokou a úzkou dolinou medzi Hradišťom na jednej a Butkovom na druhej strane, tvoriac tak klasickú inverznú dolinu s citeľnou „kapsou“ chladného vzduchu pri prechode Vrátami z Belušských Slatín smerom na Mojtín. Tiesňava končí pri kameňolome, pod ktorým sa nachádza Studnička pod lomom, dolina sa tu rozširuje do kotliny Ovsiská. Udávaná šírka tiesňavy je najčastejšie 10 metrov, skutočná šírka priervy Slatinského potoka je však len asi 2 metre. Priechod, ktorým dnes vedie cesta na Mojtín, bol vytvorený umelo – vystrieľaný do skaly v dobe medzivojnovej ČSR. Predtým sa tiesňavou dalo prejsť len korytom potoka – drevený senný voz bolo nutné rozobrať, preniesť na druhú stranu tiesňavy a znovu zložiť. Pôvodnú šírku tiesňavy naznačuje ponechaný zvyšok skalného hrebeňa – skalnej ihly čnejúcej uprostred najužšieho miesta.

Za potokom sa v skale Hradišťa nachádza malá jaskyňa, po pravej strane cesty smerom od Beluše je dodnes udržiavaný pomník z 2. svetovej vojny – na pamiatku siedmich Hložanov, vezúcich proviant na salaše v Ovsiskách, ktorých tu zadržali, na mieste odsúdili a popravili nemeckí vojaci za údajnú pomoc partizánom.

Lokalita Belušské vráta je dlhodobo navrhnutá na vyhlásenie za prírodnú pamiatku.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Kočiš, J.: Beluša 1330 – 2002 pohľady do dejín, Vydavateľstvo Jozef Blaha, druhé doplnené vydanie, Žilina 2002