Bernhard Duhm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bernhard Duhm
nemecký protestantský teológ
Bernhard Duhm
Narodenie10. október 1847
Bingum, Hannoverské kráľovstvo
Úmrtie1. november 1928 (81 rokov)
Bazilej, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bernhard Duhm

Bernhard Duhm (* 10. október 1847, Bingum (dnes súčasť severonemeckého mesta Leer), Hannoverské kráľovstvo – † 1. november 1928, Bazilej, Švajčiarsko) bol nemecký protestantský teológ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bernhard Duhm študoval v rokoch 18671870 na univerzite v Göttingene protestantskú teológiu pod vedením Albrechta Ritschla (1822 – 1889), Heinricha Ewalda (1803 – 1875) a Juliusa Wellhausena (1844 – 1918).

Od roku 1871 bol repetentom göttingenského protestantského teologického konviktu. V roku 1873 sa habilitoval na göttingenskej univerzite a začal pôsobiť na tunajšej teologickej fakulte ako súkromný docent. V roku 1877 sa stal mimoriadnym profesorom Starého zákona.

V roku 1888 bol vymenovaný za riadneho profesora Starého zákona na univerzite v Bazileji. V roku 1896 vykonával funkciu rektora tejto univerzity.

Duhm bol vo svojej dobe jedným z najuznávanejších odborníkov na Starý zákon. Mimoriadnej pozornosti sa dostalo jeho štúdiám o starozákonných prorockých spisoch, v ktorých sa pokúšal načrtnúť dejiny židovského náboženstva.

Duhm ako prvý upozornil, že pasáže Iz 42, 1 – 4.(7); 49, 1 – 6; 50, 4 – 9; 52, 1353,12 predstavujú samostatný literárny útvar (tzv. Pieseň o Božom služobníkovi), vsunutý do druhej časti Knihy proroka Izaiáša (kapitoly 40 až 55), ktorá evidentne pochádza od iného autora (v odbornej literatúre typicky označovaného ako Deutero-Izaiáš). V roku 1892 vyslovil Duhm názor, že autorstvo kapitol 56 až 66 Knihy proroky Izaiáša nemožno pripísať ani „Izaiášovi“, ani Deutero-Izaiášovi, ale zrejme nejakému inému, neznámemu prorokovi, ktorý pôsobil v Izraeli krátko po návrate židovského národa z exilu (v odbornej literatúre typicky označovanému ako Trito-Izaiáš).

Čo sa týka spisov ďalších prorokov, Duhm upozornil na rôzne literárne vrstvy v texte Knihy proroka Jeremiáša.

Bernhard Duhm patril k predstaviteľom tzv. Nábožensko-dejinnej školy.

K jeho žiakom patril o. i. aj český teológ Josef Hromádka.[1]

Duhmovou manželkou bola Helene rod. Bunjes (1853 – 1884). Mali spolu troch synov: Hans Duhm (1878 – 1946; profesor starozákonnej exegézy v Göttingene a Vroclave), Dietrich Duhm (1880 – 1940; teológ) a Andreas Duhm (1883 – 1975; teológ). Zaujímavosťou je, že všetci traja boli majstrami Švajčiarska v šachu.

Bernhard Duhm zomrel pri dopravnej nehode 1. novembra 1928.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KRAUS, Hans-Joachim. Geschichte der historisch-kritischen Erforschung des Alten Testaments von der Reformation bis zur Gegenwart. Neukirchen-Vluyn: 1982. ISBN 3-7887-0701-1. S. 275 – 283.
  • RABENAU, Konrad von. Duhm, Bernhard. In: Neue Deutsche Biographie. Band 4. Berlin: Duncker & Humblot, 1959. ISBN 3-428-00185-0. S. 179 f. (dostupné online)
  • SMEND, Rudolf. Bernhard Duhm. In: Deutsche Alttestamentler in drei Jahrhunderten. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1989. S. 114 – 128.
  • BAUTZ, Friedrich Wilhelm. Duhm, Bernhard. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 1. Hamm: Bautz, 1975. (2. vydanie 1990) ISBN 3-88309-013-1. S. 1413 – 1414.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NEUMÄRKER, Dorothea. Josef L. Hromádka. Theologie und Politik im Kontext des Zeitgeschehens. München : Chr. Kaiser Verlag, 1974. ISBN 3-459-00907-1. S. 36.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bernhard Duhm na nemeckej Wikipédii.