Besnota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Besnota
Dog with rabies.jpg
Pes nakazený besnotou
Klasifikácia
MKCH-10 A82: Besnota (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Besnota (lat. rabies) je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi zoonózy (ochorenia prenosné zo zvierat na človeka). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, zvýšená dráždivosť, agresivita a paralýzy. Po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je úmrtnosť 100%.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • A82: Besnota
    • A82.0: Lesná besnota
    • A82.1: Mestská forma besnoty
    • A82.9: Nešpecifikovaná besnota

História[upraviť | upraviť zdroj]

O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia sa v tej dobe domnievali, že po vyrezaní tohoto útvaru psa vyliečia.

Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke v roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výskume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.

Prevencia a profylaxia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia je možná jedine očkovaním a obnovovaním imunity preočkovaním. Zvieratá sa očkujú plošne orálnou formou vakcíny. U neočkovaného pri nakazení je nutné podať vakcínu do 48 hodín.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]