Bezdrôtová komunikácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bezdrôtová komunikácia je komunikácia, ktorá spočíva v spojení dvoch subjektov iným spôsobom, než mechanicky (káblom). Podľa typu nosného média môžeme rozlišovať medzi komunikáciou optickou (svetlo), rádiovou a sonickou (zvuk). Vzdialenosť medzi komunikujúcimi bodmi môže byť od niekoľkých metrov (infračervený ovládač televízora) do miliónov kilometrov (komunikácia družíc v kozmickom priestore). Bezdrôtovú komunikáciu vnímame ako jeden z odborov v telekomunikáciách.

Termín bezdrôtová technológia je používaný v odbore mobilných zariadení, ako sú mobilné telefóny, PDA, ale nájdeme ju aj v GPS zariadeniach, satelitnej televízii a inde. V zásade sa pri bezdrôtovej komunikácii vždy používa vlnenie určitej frekvencie.

Termín bezdrôtové pripojenie označuje pripojenie k počítačovej sieti (najčastejšie Internet) využívajúce bezdrôtovú komunikáciu.

Oficiálnym objaviteľom bezdrôtovej komunikácie je Nikola Tesla.

Typy komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bezdrátová komunikace na českej Wikipédii.